+19

Alfa Romeo Giulia 2.2 D/Quadrifoglio: Spája ich silný základ

Nedávno sme mali možnosť osedlať v jednom čase dva totálne protiklady modelu Alfa Romeo Giulia, ktoré však majú k sebe oveľa bližšie ako sa na prvý pohľad zdá. Pretože, až keď si pravidelne presadáte z jedného auta do druhého, aj počas jedného dňa, pochopíte, že tieto autá spája viac ako len mechanický základ.

Na Alfe Romeo ma priťahuje jej príbeh a koncepcia. Stačí sa posadiť do bežnej naftovej verzie, zahnúť do prvej zákruty a Giulia vám hneď o sebe všetko prezradí. Z rýchlej reakcie jej riadenia, z toho ako aj na malý pohyb zareaguje celé auto a doslova sa vrhne do zákruty, aká pri tom ide obrovská istota z celého auta, cítiť, že pod Giuliu sa podpísali naozaj tí najlepší ľudia z Alfy Romeo, Ferrari a Maserati. Ani na chvíľu nezapochybujete o slovách, že diesel má až 80% z Quadrifoglia, keďže najprv vznikla ostrá verzia a až od nej boli odvodené ďalšie civilnejšie modely. Avšak s rovnako širokou zadnou a úzkou prednou nápravou, vrátane jemného negatívneho odklonu zadných kolies kvôli lepšej agilite a stabilite, s rovnakým kardanom z uhlíkových vlákien, rozložením hmotnosti 50:50 (podľa možnosti), podobne ostrým a citlivým riadením, hoci vo štvorlístku je ešte o niečo rýchlejšie a ostrejšie a mnohými ďalšími, špecificky vyladenými prvkami.

Už naftová verzia vám vie sprostredkovať toľko radosti z jazdy a zážitkov z komunikácie s vodičom, z bezprostredných reakcií, že na Quadrifoglio spočiatku ani nemáte odvahu myslieť. Prvé dni som si maximálne užíval naftovú verziu. Jej jednoduchý a prirodzený šarm. Výborný posed, akurátne vonkajšie rozmery na manévrovanie po meste, solídny polomer otáčania a hlavne jej neskutočné spojenie s vodičom, ktoré tu budem asi ešte niekoľkokrát opakovať, pretože je to výnimočný zjav v tomto segmente. Testovaný kúsok bol v podstate klasickým manažérskym štandardom s naftovým motorom, 8-stupňovou automatickou prevodovkou, pohonom zadných kolies, bi-xenónovými svetlami a multimediálnym systémom s navigáciou. Žiadne čačky a vymýšľanie navyše. Alfa Romeo vie však aj z takéhoto štandardu vyťažiť viac. Giuliu vie obliecť do žiarivej Ferrari červenej farby, ktorú vie aj veľmi elegantne a s gráciou nosiť. Kolesá Taliani zvýraznili žltým lakovaním brzdových strmeňov, aby upozornili, že ešte máme v rodine štvorlístok. A hoci v interiéri použili látkové sedadlá, ich kraje aspoň obšili kožou, pretože hneď to vyzerá na pohľad hodnotnejšie. Inak povedané, stačí vyšperkovať pár detailov a z auta máte iný zážitok, v čom sú Taliani veľkí majstri.

Veľmi spokojný som bol aj s podvozkom, v mojom prípade s adaptívnym pružením, ktoré zabezpečuje posádke dostatok jazdného komfortu aj na našich nekvalitných cestách. Samozrejme aj na Giulii sa nájdu veci, ktoré stoja za kritiku. Ako napríklad veľmi skromná ponuka miesta, s ktorou sme boli konfrontovaní sotva sme sa začali baliť do Chorvátska. Giulia nie je rodinné auto, nie je to typický manažérsky sedan. Z pohľadu našich potrieb je to tak auto pre dvoch aj s batožinou, ale vmestili sme sa aj traja, no to už muselo byť štvrté miesto na sedenie zahádzané vecami. Určite sa v nej odvezú aj štyria dospelí priemerného vzrastu, ale každý si môže so sebou vziať len jeden palubný kufrík. V dnešnej dobe to však nepovažujem za zásadnú chybu. Aj ja jazdím väčšinu času v aute sám a na zabezpečovanie logistiky rodiny, teda rozvoz detí, Giulia v pohode stačí. Na rodinný výlet už ale treba mať iné auto. Výhrady môžete mať aj voči multimediálnemu systému, ktorý má svojskú logiku, ale časom si zvyknete. Aj navigáciu má konkurencia lepšie prepracovanú, no v konečnom dôsledku vás aj táto bez problémov dovedie na miesto kam potrebujete. Ja osobne by som od auta tejto kategórie čakal tiež kvalitnejšiu aparatúru s lepšími reproduktormi, aké má napríklad Quadrifoglio (harman/kardon), ale to všetko sú veci, ktoré v hlave zaradíte do kolónky nepodstatné. Pretože ich prehlušia iné zážitky.

Diaľničné cestovanie s naftovou Giuliou je veľmi príjemné. Alfa patrí k autám, ktoré na dlhých cestách udržiavajú vodiča sviežeho. A príjemná je aj spotreba. Diaľničný priemer po ceste do Chorvátska sme dosiahli 6,3 l nafty na 100 km, po kontrole dotankovaním.

Niekoľko dní po naftovej Giulii pristál na mojom dvore štvorlístok. Dovtedy som bol maximálne spokojný s naftou, ale keď raz ochutnáte Quadrifoglio, nebudete sa ho chcieť vzdať. Najmä ak na vás vybalí svoje najväčšie eso, režim Race. Kým som si zvykol na prácu s plynom a naučil sa citlivejšie pridávať aby každé pohýnanie nebolo prudké až skokové, pristupoval som k autu s veľkým rešpektom a chvíľu som ani nepokúšal režim Race. Potom mi to ale nedalo a otvoril sa predo mnou úplne iný svet. Každú chvíľu som aj po meste jazdil len v Race. Či už pri rozvoze detí do školy, alebo rannom vybehnutí po pečivo, jednoducho non stop. Nevedel som sa nabažiť jeho zvuku, a vôbec som nemusel jazdiť rýchlo. Užíval som si ho aj v pomalom, mestskom tempe. Zároveň v režime Race sa deaktivuje systém ESP, čo naftová verzia neumožňuje a z času na čas som si nejakú zákrutku dal ľahkým driftom. Priznám sa, že spočiatku som mal rešpekt voči driftovaniu s 510-koňovým zvieraťom, ale keď som zažil ako presne a ľahko sa s ňou dá jazdiť bokom, ako lahodne môžete s Giuliou tancovať v šmyku, opäť aj v pokojnom tempe, vyzval som ju do tanca pri každej príležitosti. Teraz už ale v prípade Quadrifoglia prenechávam priestor Filipovi, ktorý s ňou odjazdil väčšinu trasy do Chorvátska a späť.

Chorvátsko s trojlístkom

Verzia Quadrifoglio si navonok zachovala ladné krivky klasickej Giulie. Dizajnéri zväčšili nasávacie otvory v prednom nárazníku, dozadu pridali difúzor a štyri koncovky výfuku, ale blatníky rozširovať nemuseli. Quadrifoglio vzniklo ako prvé, Taliani až následne z neho odvodili slabšie Giulie. Tým pádom sa od začiatku rátalo aj s použitím širokých pneumatík 245/35 ZR19 vpredu a 285/30 ZR19 vzadu. „Lízatko“ pod predným nárazníkom, lišty na bočných prahoch alebo odtrhová hrana na veku kufra sú z ozajstných uhlíkových vlákien. Na blatníkoch sa hrdo týčia takzvané biele diamanty, teda biele trojuholníky s tradičnými štvorlístkami (v taliančine quadrifiglio). Vo vnútri by som si želal trochu hrubší veniec volantu – zvlášť v mieste ideálneho úchopu. Zato anatomické predné sedadlá nemajú chybu, výborne podopierajú telo a chrbát nás v nich nebolel ani počas dlhej jazdy.

Zážitok je nielen sedieť za volantom, ale aj jazdiť za Giuliou Quadrifoglio. Vtedy môžete vnímať výrazne širší rozchod zadnej nápravy v porovnaní s prednou alebo výrazné negatívne odklony.

Nádherný zvuk dvomi turbami prepĺňaného šesťvalca a jeho výfuku vás nikdy neomrzí. Pritom na diaľnici je hluk akceptovateľný, aj keď sedíte na zadných sedadlách. Tam mimochodom naozaj veľa priestoru na nohy nezostalo...

Výkon 375 kW (510 k) sme na kľukatých cestičkách ostrova Pag plných turistov pochopiteľne nemohli úplne využiť. Alfa Giulia Quadrifoglio však vie pobaviť šoféra, aj keď sa práve nerúti „dverami napred“. Fascinujúca je hlavne milimetrovo presná odozva predných kolies na riadenie a mechanický grip prednej nápravy. Niektoré zákruty sme počas nakrúcania reportáže pre Motoring museli prejsť aj desaťkrát za sebou. Bolo neskutočne zábavné, postupne zvyšovať rýchlosť prejazdu cez zákrutu a zároveň žasnúť, čo toto auto dokáže. Pre ozajstné hľadanie limitov však odporúčame pretekársky okruh.

Alfa Romeo bola jednou z prvých značiek, ktoré začali do svojich modelov montovať volič jazdných režimov. Dnes ho obsahuje už takmer každé nové auto, ale nie všade dáva taký zmysel ako v Alfe. Tu zmenu jednotlivých módov naozaj cítiť veľmi intenzívne. Zvlášť medzi základným Natural a športovým Dynamic. Najostrejší pretekársky režim Race nechá prevodovku ešte viac „kopať“ pri preradení a vypne stabilizačný systém. Adaptívne tlmiče nám ani v móde Dynamic nepripadali extrémne tvrdé a nepoužiteľné pre klasické okresné cesty. Keby náhodou, šofér si aj v športovom režime môže zmäkčiť tlmiče. Hodí sa to napríklad v meste – podvozok je pohodlnejší, no zároveň si užívate sýtejší zvuk a zrýchlené reakcie poháňacieho ústrojenstva.

Pravda, ak chcete športové auto využívať naplno, potom treba rátať aj s vyššími nákladmi na údržbu. Jej krásne lepivé pneumatiky Pirelli totiž mali po pár tisíc kilometroch toho akurát dosť. V každodennom živote je dôležité dávať pozor na disky a rátať s nižšou svetlou výškou podvozka. Oškrieť karbónovú časť predného nárazníka by bola veľká škoda. Diaľničná spotreba človeka nezruinuje, ak dodržiava predpísané limity. Pohybovala sa medzi 9,6 až 9,8 l/100 km. Samozrejme, keď diaľnica skončila a začali serpentíny, potom apetít dosiahol 15-litrovú hranicu ako nič.

Súvisiace články

• Alfa Romeo Giulia 2.0 Turbo Q4 2024: La benzina dell'emozione (VIDEOTEST)
• Dacia Duster, Renault 5 aj Citroen C3 vo finále Európske auto roka 
• Alfa Romeo Milano 2024 oficiálne
• Alfa Romeo Milano v záverečnej fáze vývoja