+52

Značka Wartburg oslavuje 60 rokov

V Eisenachu v roku 1966 spustili sériovú výrobu modelu 311.

Automobilka v Eisenachu pod hradom Wartburg, v ktorom krátko bývala aj bratislavská rodáčka sv. Alžbeta, mala tradíciu, ktorá siahala až do roku 1889. V Eisenachu mali s výrobou áut veľmi intenzívne skúsenosti. Keď po prvej svetovej vojne v roku 1919 zakázali Nemecku produkciu leteckej techniky, musela si firma BMW pod vedením Franza Josefa Poppa hľadať ďalší výrobný program. Po lietadlách a motocykloch nasledovali logicky autá. Franz Josef Popp kúpil 16. novembra 1928 od Jakoba Schapira automobilku Dixi. Od januára 1929 začali v Eisenachu vyrábať veľmi populárny model BMW Dixi, ktorý sa predával za 2150 ríšskych mariek.

Odvtedy sa automobilka BMW úspešne rozvíjala. Druhá svetová vojna všetko zmenila. Zakladatelia ani hlavní patróni BMW nikdy neboli fašistami. S BMW spojený veliteľ vojenskej letky Ernst Udet krátko pred svojou samovraždou v decembri 1941 napísal list s vetou: „Pre letectvo nezostávalo človeku v určitej dobe nič iné, len spolupracovať s tým diablom, ak vás to len na chvíľu ochráni, aby si na vás nepochutil pri večeri.“ Ku koncu vojny Američania bombardovali nemecké továrne a polovica automobilky v Eisenachu sa premenila na trosky a šrot. Potom nasledovalo politické rozdelenie. Vedenie automobilky ostalo v Mníchove a hlavné továrenské haly na výrobu áut v Eisenachu sa ocitli v ruskej zóne. Zariadeniu automobilky hrozil podobný osud, ako firme Opel, ale nadšení a zapálení ľudia v automobilke zmontovali z rôznych dielcov, ktoré ostali v skladoch päť automobilov BMW 321 a 10. septembra 1945 presvedčili ruské velenie o životaschopnosti továrne, čo ju zachránilo. Autá sa v Eisenachu vyrábali pod vedením bývalého hlavného inžiniera BMW Alberta Siedlera, ktorému hrozili ruskí dôstojníci fyzickou likvidáciou celej rodiny. Skratku BMW neskôr zmenili na EMW.

V roku 1949 v bývalej automobilke koncernu Auto Union v Zwickau vyrábali automobil IFA F9, ktorý technicky vychádzal z modelu DKW. V roku 1953 presťahovali súdruhovia z NDR výrobu do bývalej automobilky BMW v Eisenachu. V roku 1955 postupnou modernizáciou pôvodného DKW F9 vznikol model EMW 311. V snahe vyhnúť sa sporom a konfrontácii so západonemeckou značkou DKW sa rozhodli konštruktéri v Eisenachu pod vedením riaditeľa Martina Zimmermanna vyvinúť na vlastnú päsť nový model. Najprv vznikol čierny prototyp s dvojdverovou karosériou o ktorom nemali boľševickí šéfovia Zjednotenej strany Nemecka ani tušenie.

Minister Heinrich Rau nakoniec podľahol diplomacii Martina Zimmermanna a presvedčil ho najmä naleštený prototyp vyzdobený chrómom, v ktorom videl najmä exportný potenciál a prísun devíz. Základom pri vývoji ostala Ifa, ale moderná priestranná karoséria si vyžiadala predĺženie rázvoru o 100 milimetrov na konečnú hodnotu pre všetky verzie 2450 milimetrov. Vpredu pred nápravou ostal pozdĺžne uložený dvojtaktný trojvalec s objemom 900 ccm (70 x 78 mm) si zvýšeným výkonom na 37 koní (28 kW) pri 4000 otáčkach. Trojvalec mal vodné termosifónové chladenie bez vodného čerpadla. Motor cez štvorstupňovú prevodovku s voľnobežkou poháňal predné kolesá a rozbehol auto na maximálnu rýchlosť 115 km/h. Karoséria s dĺžkou 4300 milimetrov spočívala na rámovom podvozku. Nezávislé odpruženie kolies zabezpečovali listové perá. Kolesá mali priemer 15 palcov, brzdy boli jednookruhové bubnové. Palivom bola zmes benzínu a oleja v pomere 25:1. Potupným vylepšovaním rástol výkon a klesal podiel oleja v benzíne.

V roku 1961 už mal Wartburg 311 40 koní, v roku 1962 konštruktéri motor prevŕtali na 73,5 milimetra a dostali objem 992 ccm. Výkon narástol na 45 koní a pomer oleja a benzínu klesol na 1:33. Rozrástla sa aj ponuka karosérií. Štvordverový sedan doplnilo dvojdverové kupé 311/3 z karosárne v Meerane, trojdverové kombi 311/9 z karosárne v Halle, a elegantné päťdverové kombi Camping-Limusine s presklenou zadnou časťou z Drážďan. Z karosárne v Drážďanoch pochádzalo 469 exemplárov športového dvojsedadlového modelu 313/1 Sport s predĺženou prednou časťou a s tromi efektným odvetrávacími otvormi v blatníkoch za prednými kolesami. Motor mal dva karburátory a výkon 50 koní. V Drážďanoch vzniklo aj 2670 kusov štvormiestneho kabrioletu 311/2.

V roku januári 1962 začali modely novým motorom označovať Wartburg 1000 typ 312. Trojvalec s výkonom 45 koní pri 4200 otáčkach za minútu dostal vodné čerpadlo, ktoré poháňal spoločný hriadeľ pre ventilátor pred chladičom. Najvzácnejším modelom z roku 1965 je určite štvormiestny Wartburg 1000 Sport-Coupé HT (312/300) s novou vyššou maskou. Kým maska chladiča bola z laminátu, predná kapota bola z trabantovského duroplastu. Označenie HT znamenalo Hard Top, teda odnímateľnú pevnú strechu. Auto malo premiéru v Lipsku v januári 1965. Prvé exempláre mali ešte 15-palcové kolesá, ďalšie už 13-palcové.

Postupne sa totiž pripravovala výroba nového modelu 353 a najprv sa podarilo prerobiť iba podvozok. Nový bol oválny rám, hrebeňové riadenie i brzdy. Listové perá nahradili vinuté pružiny. V rokoch 1956 až 1966 vyrobili 292 687 kusov Wartburgov. Do Československa sa v tých rokoch doviezlo 30 845áut, do Poľska 18 012, do Fínska 14 815 a do Maďarska 11 975. Dokonca 1215 Wartburgov skončilo až v USA.