Zaujímavosti
História automobilov a ich značiek, úpravy, technické poradenstvo a niečo pre fanúšikov kvalitnej fotografie.
Žiguli má štyridsaťpäť rokov
Bolo to 19. apríla 1970. Z výrobného pásu v Togliatti zišlo prvé auto, VAZ 2101. Už pätnásť rokov predtým, v časoch mierneho politického odmäku, keď v Sovietskom zväze vládol vedúci tajomník strany a zároveň premiér Nikita Chruščov, horeli Rusi túžbou po vlastnom ľudovom aute.
Dobré auto by mohlo byť výhodným vývozným artiklom. V roku 1964 sa do čela komunistov predral Leonid Iljič Brežnev a jednou z priorít sa v Sovietskom zväze mala stať výroba osobných áut. Dovtedy sa tam veľa áut nevyrábalo. Najvyšší predstavitelia štátu oslovili viacero značiek, ale v užšom výbere ostali iba dve - Renault a Fiat. Renault sľuboval licenciu na moderný automobil s pohonom predných kolies, ale Renault 12 ešte nebol pripravený do výroby. Nakoniec sa Rusi rozhodli pre Fiat. Zmluvu slávnostne podpísali 2. júla 1966 Vittorio Valetta, šéf automobilky Fiat, a minister priemyslu ZSSR Alexander Tarasov.
V Turíne bol začiatok šesťdesiatych rokov mimoriadne rušným obdobím. Dokončili vývoj nového Fiata 850, potom postavili nové auto s pohonom predných kolies a motorom naprieč, ale nevedeli, či bude fungovať. Preto ho predstavili pod menom Autobianchi Primula. Paralelne s ním v roku 1965 jazdili prototypy menšieho rodinného auta s klasickou koncepciou, ktorý nazvali Fiat 124. Premiéru mal na jar v Ženeve v roku 1966 ako sedan a v novembri na autosalóne v Turíne vo verzii Familiare, teda ako kombi. V roku 1967 vystavili aj prototyp verzie kabriolet, ale nevyrábal sa. Fiat 124 Abarth s otvorenou strechou bol nakoniec úplne iné auto.
Autorom karosérie Fiata 124 bol turínsky mág Dante Giacosa, autor prakticky všetkých Fiatov od Topolina až po 128. Taliani nenosili do Moskvy plány a projekty na papieri, išli na to takticky. V júni 1966 priletel do Moskvy Antonov An 22 a na jeho palube boli tri novučičké Fiaty 124. Taliani sľúbili nielen licenciu na auto, ale aj spoluprácu pri stavbe automobilky a zavádzaní výroby. Dokonca spolupracovali aj pri výbere vhodnej lokality pre novú fabriku.
Nakoniec vybrali v samarskej oblasti asi osemsto kilometrov juhozápadne od Moskvy mesto s talianskym názvom Togliatti. Palmiro Togliatti bol vodca komunistov v Taliansku. V tomto kraji je dlhé leto, v zime silné mrazy, dostatok vody z rieky Volgy. Od veľtoku pochádza aj značenie VAZ (Volšský automobilový závod). V okolí bolo už silné priemyselné zázemie, veľa strojárskych a chemických podnikov. Výstavba vtedy najmodernejšej automobilky na svete sa začala 14. septembra 1966. V tom čase malo mesto asi 130-tisíc obyvateľov, o päť rokov 230-tisíc a v roku 2006 až 715-tisíc. Automobilka zabrala 70 hektárov a hlavná výrobná hala s tromi montážnymi linkami mala 1840 metrov dĺžku a 500 metrov šírku. Pracovať v nej mali najmodernejšie stroje a roboty. Rusom sa Fiat 124 páčil. Alternatívu s väčším typom 125 zavrhli. Poliaci ho od novembra 1967 vyrábali ako Polski Fiat 125p, ale ten mal stále vzadu už nemoderné listové perá.
Fiat 124 však nebol úplne vhodný do drsných podmienok Sovietskeho zväzu. Najprv si Rusi presadili, aby malo nové ruské auto modernejšie zapustené kľučky, ktoré mali pripravené pre Taliani pre Fiat 124 Special. Dva kusy, ktoré priviezol Antonov, sa podrobili drsným skúškam. Jeden Fiat 124, Peugeot 204 a Moskvič 408 začali krúžiť po skúšobnej dráhe. Rýchlosťou 110 km/h. Po troch dňoch sa ukázalo, že Moskvič to brzdí. Nakoniec jazdil iba Fiat, ale na plný plyn. Už 20. augusta mal najazdených 50-tisíc kilometrov, výsledky boli dobré. Druhý Fiat jazdil po hrboľatej trati, popraskala mu karoséria a musel ísť do Turína na vystuženie. Nakoniec bolo počas dvoch rokov z Turína dovezených 35 áut so zmenami, ktoré požadovali Rusi. Karoséria ruského auta bola z pevnejších ocelí, zosilnená bola najmä strecha, stĺpiky a miesta okolo uloženia náprav. Svetlá výška narástla zo 140 na 170 milimetrov. Zadné kotúčové brzdy nahradili bubnové, ktoré lepšie odolávali prašnému prostrediu. Tlmiče pruženia na zadnej náprave mal Fiat uprostred vinutých pružín, Rusi ich chceli mať vedľa. Pod motor pribudol ochranný plech, ktorý prekryl aj stabilizátor. Nakoniec bolo ruské auto o 65 kilogramov ťažšie ako pôvodný Fiat.
Rusi mali výhrady aj k motoru 1.2, ktorý mal ventilový rozvod OHV. Chceli za každú cenu OHC, veď ho mal mať aj chystaný Moskvič 412. Legenda hovorí, že ho turínski motorári prekreslili za 24 hodín. Žiaden Fiat teda nemal taký motor, ako malo Žiguli, ktoré dostalo nové meno po pohorí. Fiat mal vŕtanie 73 milimetrov a zdvih 71,5 milimetrov, nový motor mal vŕtanie 76 milimetrov a zdvih 66 milimetrov. Mal liatinový blok a hliníkovú hlavu, benzínové čerpadlo dostalo aj ručný pohon. Ruský štvorvalec uložený pozdĺžne sa dal naštartovať aj kľukou, pre ktorú bol vytvorený otvor v nárazníku. Nová bol aj spojka, pôvodnú s priemerom 184 milimetrov nahradila nová s priemerom 200 milimetrov. V chladiacom systéme bola nemrznúca kvapalina do mínus 30 stupňov Celzia a namiesto dynama mal Žiguli alternátor. Ladili sa doslova detaily.
Napríklad zadná kapota Fiata sa dala ľahko otvoriť nožom, musel sa zmeniť zámok. Nakoniec malo nové ruské auto až 800 odlišností od Fiata 124. Prvé auto vyrobili 19. apríla 1970. Výstupnú kontrolu vtedy robili odborníci z Talianska a boli spokojní. Sedan mal rázvor 2424 milimetrov, kufor s objemom približne 380 litrov, štvorvalec mal výkon 60 koní a priemernú spotrebu okolo 8,5 litra benzínu. Prevodovka bola štvorstupňová, auto jazdilo na ruských radiálnych pneumatikách s rozmermi 165/80 R13. Dutiny karosérie boli už v závode ošetrené proti korózii metódou ML. Do konca roku 1970 vyrobili v Togliatti 21 530 áut, štyri pätiny z nich malo predné svetlomety z Československa. V apríli 1971 za pomaly začínala výroba modelu VAZ 2102 Universal, teda modelu s karosériou kombi. Mal ľahší stály prevod a otvor na tankovanie benzínu mal netradične na ľavom blatníku, nádrž bola pod podlahou batožinového priestoru. VAZ 2101 sa do Československa začal dovážať v júli 1971. Na konci roku 1973, po otvorení druhej a tretej výrobnej linky, už Rusi mali vyrobený prvý milión áut. Lada 1200, ako sa pôvodný model nakoniec volal, sa prestala vyrábať v roku 1984.