+6

Zažil som rozdiel medzi pneumatikami kategórie A a F (odomknuté)

Začiatkom tohto mesiaca vstúpila do platnosti nová európska legislatíva, ktorá predajcom pneumatík predpisuje označovať každý plášť štítkom deklarujúcim jeho vlastnosti. Ide o podobné označovanie, aké sa už používa napr. na elektrických spotrebičoch. Aký radikálny rozdiel môže byť medzi pneumatikami skupiny A a F napr. pri brzdení a ovládaní na vode, vyskúšal som na Contidrome.

Štítky majú byť umiestnené na viditeľnom mieste pneumatiky, najlepšie na behúni. Znázornené vlastnosti sa delia do troch oblastí. Dôraz sa kladie na valivý odpor, teda na vplyv pneumatiky na spotrebu, jej priľnavosť na mokrom povrchu, brzdné vlastnosti a tiež na hlučnosť. Prvé dve oblasti sa hodnotia stupnicou od A do G. Známka A je najlepšia, G najhoršia. Podobne je to aj s brzdnými dráhami na vode. Hlučnosť sa znázorňuje akustickými vlnami, ktoré dopĺňa hodnota v decibeloch.

Najvtipnejšie na celom systéme štítkovania je, že ich neprideľuje nezávislá agentúra na základne výsledkov vlastných testov, ale si ich majú lepiť samotní výrobcovia. Takže hoci nápad je dobrý, opäť ostal nedomyslený, lebo vzniká veľký priestor na podvody. Dá sa totiž predpokladať, že nie každý výrobca bude k sebe objektívny. Časom má byť zriadený kontrolný mechanizmus štítkov, ale kým sa zabehne, zvlášť u nás na Slovensku, Európska komisia stihne vymyslieť nové nariadenie. Zatiaľ teda jediným kontrolným mechanizmom či akousi skúškou správnosti ostávajú testy autoklubov a motoristických časopisov.

Prekážka, ktorú auto obuté do čínskych plášťov rozrazilo, predstavovala miesto, kde zastavilo prvé auto s pneumatikami Continental. V tej chvíli išlo ešte rýchlosťou cez 30 km/h.

Rozdiely medzi prvým a posledným naživo

Continental využil dátum spustenia novej európskej legislatívy na stretnutie s médiami, na ktorom im chcel v prvom rade predstaviť novú testovaciu halu pre skúšky brzdných dráh, ktorú si venoval k 45. výročiu od otvorenia testovacieho polygónu Contidrom. Ako som spomínal, jednou z oblastí, na ktorú sa pri štítkovaní kladie dôraz, je práve bezpečnosť na mokrom povrchu. Halu predstavím v budúcom vydaní. Súčasťou podujatia boli praktické ukážky rozdielov medzi pneumatikami skupiny A a F pri brzdení na vode z rýchlosti 60 km/h a na mokrom handling okruhu. Prvú discplínu nám predviedli jazdci s rovnakými autami obutými v rôznych pneumatikách. Prvé jazdilo v najnovších plášťoch Continental Conti- PremiumContact5. Druhé bolo obuté do pneumatík dovezených z Ázie.

Ako isto predpokladáte, pochádzali z Číny. Autá brzdili z rýchlosti 80 km/h. Prvé vozidlo zastavilo na brzdnej dráhe 26 m. Druhé ju malo dlhšiu o vyše 15 m. Takže v mieste, kde prvé auto už stálo, druhé išlo ešte rýchlosťou vyše 30 km/h! Veľmi jednoducho a názorne ukázaný rozdiel. Oveľa zábavnejšie bolo jazdenie v rovnakých autách, v tomto prípade BMW 118i, s tromi rozdielnymi kombináciami obutia. S pneumatikami Continental na prednej aj zadnej náprave to bola nuda. Auto obdivuhodne držalo stopu v zákrutách. Vzhľadom na to, že sme jazdili na vode, trakcia pneumatík bola miestami až neuveriteľná. Dostať zadnú časť auta do driftu dalo veľa práce.

Potom som presadol do auta s čínskymi plášťami. Totálna zmena správania. Auto sa s nimi šmýkalo ako v zime na ľade. Predok nezahýbal, zadok nádherne zametal. Na testovacom okruhu bola s ním veľká zábava. Ideálne obutie ak sa chcete naučiť driftovať v pomalom tempe. V reálnej premávke je ale z toho jazda štýlom „smrť v očiach“, lebo neviete čo od nich môžete čakať. Contíky dali čínskym plášťom na trati dlhej 1.900 m až 12 s na kolo. Najviac som sa za volantom bavil po presadnutí do auta obutého v rôznych druhoch pneumatík. Vpredu boli Contíky a vzadu čínske plášte. Predok ma držal a so zadkom som sa doslova pohrával. Akcelerátorom alebo využívaním kinetickej energie pri zmene zaťaženia, ktoré uľahčuje nahadzovanie zadku do zákruty.