Prvý dotyk
Prvý kontakt a najmä prvé kilometre za volantom veľa napovedia o každej novinke.
Z Citroënu Cactus sa nám nechcelo vystúpiť
Francúzska novinka má zvláštnu atmosféru v interiéri a mäkké pruženie. Za jej volantom sme strávili približne pol dňa.
Po statických dojmoch zo začiatku roka sme v Cactuse konečne absolvovali prvé kilometre. Importér nám ešte pred odštartovaním predaja požičal jeden exemplár a poprosil o zhovievavosť. Šlo o predsériový kus a tie zvyknú mať svoje „muchy“. Stal sa pravý opak, lebo Cactus nám spracovaním a pocitom robustnosti vyrazil dych.
Až sa bojíme dňa, keď budú oznámené slovenské ceny novinky (predaj začne v septembri). Francúzi o nej hovoria ako o dostupnom aute, ktoré sa vraj zaradí pod klasickú cé-štvorku. Úrovňou spracovania však prekonáva drahšie Citroëny.
Zvlášť zmontovanie interiéru vyzerá kvalitne. Francúzi zvolili rovnakú taktiku ako Dacia a zariadenie vnútorného priestoru navrhli z čo možno najmenšieho počtu častí. Počas krátkeho výletu mimo spevnené vozovky vynikla tuhosť karosérie. Pri zjazde z asfaltu na šotolinu cez veľký schod nevŕzgali plechy, ani kabína. V nej je dosť miesta pre štyroch pasažierov. Priestorová ponuka sa v pozdĺžnom smere vyrovná kompaktom. Šírkou patrí o stupeň nižšie, teda medzi malé autá.
Hrubý povrch čalúnenia evokuje obývačkové sedacie súpravy z pred štyridsiatich rokov. Mäkká výplň sedadiel nám na krátkej jazde pripadala pohodlná. Ovládanie v podstate všetkých funkcií auta cez dotykový displej neulahodí každému. Obyčajných tlačidiel je v interiéri minimum a displej reaguje na pokyny pomaly. Dotykom sa nevyhnete, pretože Cactus má displej na úkor tlačidiel už v základnej výbave.
Chýbajúce tienidlo, ktoré by zvnútra zakrylo panoramatickú sklenenú strechu, nám príde ako šetrenie na nesprávnom mieste. Použité sklo vraj do kabíny prepúšťa minimum tepla a žiarenia. Ako sme sa presvedčili, nie je to celkom tak.
Sedadlo vodiča má veľký rozsah výškového nastavovania. Dobrý výhľad podporujú tenké predné stĺpiky a veľké spätné zrkadlá. Výhľad dozadu už taký veľkolepý nie je. Malé zadné okno a masívne stĺpiky budú dôvodom, prečo uvažovať o príplatku za parkovaciu kameru. Tá bude jedným z mála komfortných prvkov. Doplatiť si môžete ešte za tempomat alebo za asistenta pre rozjazd do kopca.
Citroën C4 Cactus naživo nepôsobí lacným, ani prvoplánovým dojmom. Dĺžkou 4.160 mm i rázvorom 2.608 mm je to plnohodnotný zástupca nižšej strednej triedy, čo cítiť aj na priestorovej ponuke v kabíne.
Optické prepojenie predných sedadiel vytvára dojem lavice, ale v praxi nemá veľký význam. Netreba banovať, ak si vyberiete verziu s manuálnou prevodovkou, ktorá „lavicu“ nemá. Napokon manuál jednoznačne odporúčame, pretože na robotizovanú prevodovku sa nedá spoľahnúť.
Často zmätkuje a preradenie jej trvá dlhšie než šoférovi. Nehovoriac o myknutiach celým autom, ktoré sprevádzajú každú zmenu prevodového stupňa. Mali sme pocit, akoby prevodovka uberala kúsok z už aj tak neveľkých svalov benzínového trojvalca 1.2 e-VTi (60 kW/82 k).
Jednoduchý atmosférický motor Cactusu stačí. Jednak hmotnosť auta začína pod úrovňou jednej tony a po druhé, Cactus nie je stroj na rezanie zákrut. Toto auto dopraje iné jazdné zážitky.
Moduly z polyuretánového termoplastu v rohoch karosérie a na bočných dverách Citroën prirovnáva ku krytu mobilného telefónu. Malé vzduchové bubliny pohltia energiu pri drobných nárazoch, čím ochránia plech. Plasty sú ku karosérii priskrutkované, aby ich bolo možné ľahko vymeniť. Zároveň ide o spôsob, ako prispôsobiť vzhľad auta svojmu vkusu, pretože štyri farebné odtiene plastových prvkov sa dajú kombinovať s desiatimi lakmi karosérie.
Po otočení volantom sa karoséria najprv nakloní a až potom auto reálne zahne. Cactus nás na panelovej ceste nevytriasol, len sa ľahko hojdal. Podvozok vychádzajúci z modelu C3 Picasso, vyviedli z miery až vyslovene hrubé nerovnosti. Prejazd cez dieru či prepadnutý kanál sprevádzalo výrazné buchnutie. Skúšaný exemplár mal najväčšie kolesá, aké na toto auto montujú – 205/50 R17. Očakávame, že kombinácia menších diskov a pneumatík s vyšším profilom dodá podvozku viac kultivovanosti.
Vzhľadom na možnosti použitej platformy, maximálna rýchlosť ani jedného z ponúkaných variantov neprekročí 180 km/h. V ponuke okrem skúšaného atmosférického trojvalca, bude aj jeho prepĺňaná verzia 1.2 e-THP (81 kW/110 k) a turbodiesel 1.6 HDI (68 kW/92 k; vo verzii BlueHDI 73 kW/100 k). Kompletné technické údaje dostaneme až po odštartovaní predajov na prvých trhoch – o niekoľko dní.
Plavná jazda po meste má čosi do seba a akoby oživila ducha legendárneho Citroënu 2CV. V kontexte dnešnej doby je pruženie naozaj mäkké. Až v rámci klasického testu, keď bude viac času, auto podrobíme vyhýbaciemu manévru i podstatne väčšej porcii kilometrov. Prvý nástrel spotreby má hodnotu 6,1 l/100 km. Jazdili sme v meste a po okreskách priemernou rýchlosťou 56 km/h.
Strohá palubná doska tiež obsahuje iba to najnutnejšie, no nepripúšťa žiadne ergonomické prešľapy. Snáď okrem volantu, ktorý je možné nastavovať iba výškovo. Aj počas slnečného dňa sa z displejov dá bez problémov čítať. Dotykový však na pokyny reaguje pomaly.
“Lavicu” má iba verzia s robotizovanou prevodovkou. Variant vybavený manuálom si musí vystačiť s lakťovou opierkou, ktorú poznáme z rôznych modelov koncernu PSA.
Batožinový priestor má objem 358 litrov a vyššiu nakladaciu hranu. Pod dnom však ostal priestor pre rezervné koleso. Zadné operadlá sú vždy nedelené. Konštruktérom to vraj ušetrilo šesť kilogramov hmotnosti. Sme si istí, že aj výrobné náklady…
Skúšaný predsériový kus mal konce zadných plastových častí ku karosérii prilepené, aby neodstávali. Inak sme sa nestretli ani s náznakom nekvalitného vypracovania, skôr naopak.
Tlak na čo najnižšiu cenu konštruktérom nedovolil použiť najnovšiu koncernovú platformu EMP2, ktorú nedávno dostal Citroën C4 Picasso. Na druhej strane, osvedčený podvozok z malej cé-trojky – vzhľadom na zameranie Cactusu – nie je slabým článkom auta. Podobne, ako bubnové brzdy na zadnej náprave, kombinované so všetkými motorizáciami. S pohonom 4×4 sa neráta.