Novinky

Aktuality, autosalóny, pohľad do zákulisia automobiliek, tajné projekty, domáci a zahraničný automobilový šport.

Autožurnál

St 17.2.2016 / Pablo, Michal Karpat

Vyskúšali sme si unikátny, prvý sedembob na svete

Nissan je známy tým, že rád spája svoje autá s netradičnými akciami, zážitkami. Inak povedané, rád skúša niečo nové. A tak si jeho dizajnéri vymysleli, že nakreslia prvý 7-miestny bob na svete.

Samozrejme každá hračka, ktorú si dizajnéri vymyslia pre spestrenie a vyvetranie hlavy musí mať niečo aspoň na pohľad spoločné s autami. Preto sedembob spojili myšlienkovou niťou s modelom X-Trail, ktorý tiež ponúka až 7 miest na sedenie, a samozrejme aj dizajn prednej masky bobu musel vychádzať z charakteristických prvkov typických pre súčasné modely Nissan. Na mysli mám nos v tvare písmena V a chýbať nemohli ani pásy diódových svetiel.

Jeho vývoj trval niečo vyše roka a pri stavbe Nissanu pomáhali dvaja na slovo vzatí odborníci. Ian Richardson a Diego Menardi majú v tomto odvetví spolu viac ako 50-ročnú prax. Keď sme sa chlapov pýtali, čo bolo najväčšou výzvou pri jeho stavbe, obaja sa zhodli na tom, že najprv si položili otázku, či sú schopní vôbec dostať 7 ľudí do niečoho čo bude bezpečné a ľudia z toho budú mať zážitok. Keď si na ňu odpovedali, že áno, potom už bolo len potrebné predĺžiť rázvor štandardného bobu z 3 metrov na 4,2 metra a dĺžke prispôsobiť všetky ostatné konštrukčné prvky. Motoristickí novinári boli medzi prvými, ktorí si 7-miestny bob vyskúšali hneď po ukončení oficiálnych testov.

299 2024049 ow 8 kia ceed kia best moment autozurnal.com 480x300px

Ide sa na to

Na štarte olympijskej trati v rakúskom Innsbrucku nám dal školenie zábavný chlapík, neskôr som na základe prezentačného videa zistil, že je to sám Ian Richardson osobne. Nafasovali sme helmu a pravidlá boli veľmi jednoduché, keď sa ti náhodou plece šúcha o ľad, tak tam daj radšej hlavu, veď tá je chránená prilbou a keď náhodou dôjde k prevráteniu, hlavu treba tlačiť ku kolenám. Aké jednoduché…. Čakanie na prvú jazdu bolo krátke aj spolu so spomínaným školením. Natlačili nás do bobu ako sardinky, neviem, či by som mal kam dať hlavu v prípade prevrátenia. Tak som bol do nich vpasovaný, ruky som mal na lanách, ktoré vedú vnútornými stranami bobu, nemáte šancu sa pohnúť, čo je pre vás veľmi dobré, lebo v zákrutách sa cítite „komfortne“.

A keď už do nás strčili, tak už to bolo všetko jedno. Obával som sa iba drobnej nevoľnosti. Ale už pri prechádzaní druhej zákruty som zistil, že to so mnou nič nerobí, samozrejme okrem parádneho preťaženia. Naberiete neskutočnú rýchlosť, cez 100 km/h, čo je na takú „škrupinu“ z kevlaru a nejakého titanu celkom dosť. Bolo to „príjemné“, kým sme neprešli očakávanú, skoro 360 stupňovú zákrutu. Tam sa mi žalúdok trošku potlačil smerom k podlahe, vraj sme tam mali preťaženie okolo 4,5 G. Nedbám, ale fakt to bola super jazda. V cieli pri vystupovaní z bobu sa mi podlamovali kolená a mierne som sa ešte chvel od naplaveného adrenalínu v krvi. Tam sme si podali ruku aj s druhým pánom, ktorý má na svedomí 7-miestny bob, Diegom Menardim. Práve on je svetoznámym konštruktérom, dnes už veteránom, ktorý sa podieľal na stavbe víťazných bobov v rokoch 1979 – 1985 pre rôzne tými a po každej jazde poctivo kontroloval technický stav svojho najnovšieho diela.

Druhé kolo

Poďakovali sme pilotovi a zamierili k slečne vrátiť prilby. My s vysmiatymi tvárami a ona na nás, že či si dáme ešte jednu jazdu. Pozreli sme na seba s českým kolegom, „jasné“ znelo jednohlasne. Sadli sme do auta a pokiaľ sme neobišli stanovisko, kde sme nastupovali do bobu prvýkrát, tak sme boli v eufórii prvej jazdy, no zrazu sme sa prekvapení s malou obavou pýtali kam nás vezú? Vraj až hore. Hm, tam nás už čakal klasický pretekársky štvorbob. Paráda. V prvom bobe šoféroval profi jazdec, ostatní boli civilisti. V tomto prípade sme boli dvaja „civili“ medzi dvomi pretekármi. Šup do bobu a už do nás iba drcli. Bob slušne naberal rýchlosť. Tam, kde sme sa predtým len spúšťali, teraz sme mali minimálne 80 km/h. V jenom momente sa bob dokonca odlepil od zeme, čo som si uvedomil až keď sme dopadli. A nasledujúce zákruty sme vykrajovali s oveľa väčším preťažením ako v prvej „pomalej“ jazde. Šialenéééééééé. Úplne iná jazda, adrenalín vám fŕka z uší a vy neviete, či sa máte smiať, teda ani to nejde, lebo navyše bob slušne vibruje a pokiaľ upaľujete po rovine, pred sebou vidíte iba helmu svojho spolujazdca. V zákrutách vidíte aj čosi dopredu, ale sú to len kratučké okamihy vašej jazdy. Po druhej jazde krk dostal zabrať pri preťaženiach a ešte ďalší deň som sa otáčal celým telom, lebo to bolo pre mňa menej bolestivé. O šoférovaní ani nehovorím, hrôza.

Takže druhá jazda určite atraktívnejšia, rýchlejšia a potom som sa už aj najedol, vlastne pred jazdou nás radšej ničím nenúkali.

Po vystupovaní som opäť trošku zabalacoval, až som sa musel chytiť pilota a to nebol hocijaký pilot. Sean Olsson, bývalý reprezentant Anglicka, olympionik, bronzový z Nagana. Potriasol som mu pravicou a už som vysmiaty sadal do auta s pocitom, ktorý nezažije hocikto. Zoskok s padákom som chcel vždy absolvovať, ale tento zážitok v ničom nezaostával a snáď aj ten padák príde čoskoro.