Zaujímavosti
História automobilov a ich značiek, úpravy, technické poradenstvo a niečo pre fanúšikov kvalitnej fotografie.
V roku 1936 predstavili v Paríži Škodu Popular Sport Monte Carlo
Začiatkom roka 1936 sa posádka Zdeněk Pohl – Jaroslav Hausmann zúčastnila na Rally Monte Carlo a skončila druhá vo svojej triede. Bolo to na aute Škoda Popular Sport so štvorvalcovým motorom, ktorý mal objem 1385 kubických centimetrov a výkon 35 koní. V roku 1936 Škoda prvýkrát a navždy prerástla v produkcii ostatné československé automobilky najmä Tatru a Pragu, vyrobila spolu 3013 áut. Bolo to o tretinu viac, ako rok predtým.
Československá automobilka chcela úspech čo najviac priblížiť zákazníkom. Škoda Popular Sport Monte Carlo sa predstavila návštevníkom 20. autosalóna v Paríži 1. októbra 1936. Na trh neskôr prišli limitované edície športových roadsterov, kabrioletov i kupé. Podobe ako súťažné auto, aj sériové autá mali vpredu výkonnejší štvorvalcový motor 1,4 s výkonom 32 koní (23 kW) z modelu Rapid. Trojstupňová prevodovka bolo v jednom bloku s diferenciálom na zadnej poháňanej náprave (systém transaxle). Najvyššej rýchlosti asi 110 km/h modelu Popular Sport Monte Carlo zodpovedali aj brzdy s kvapalinovým ovládaním.
Škoda Popular Sport Monte Carlo
V roku 1936 stála táto verzia 28 500 korún. Štandardný Popular s motorom 1,0 (16 kW) stál vtedy 18 700 korún. Prvé dva exempláre Popular Sport Monte Carlo postavili v júli, posledný s tmavosivou metalízou dokončili 13. januára 1939. Zo 70 vyrobených kusov bolo 24 roadsterov s jednoduchou výbavou, 17 s komfortnou so sťahovacími oknami, 2 priestrannejšie kabriolety, 23 kupé a dva podvozky na individuálnu stavbu. Dnes je dochovaných približne tucet takýchto áut. Od roku 1968 je súčasťou zbierok Múzea Škoda v Mladej Boleslave čierne kupé z roku 1937.
Popular s posádkou Pohl – Hausmann po návrate z Rally Monte Carlo 1936.
V druhej polovici tridsiatych rokov dvadsiateho storočia pomaly odznievala svetová hospodárska kríza. Vo februári 1936 vypukla v Španielsku občianska vojna, v Nemecku sa konali zimné i letné olympijské hry. Najmä tie letné v Berlíne boli v tieni hákových krížov a nacistickej propagandy. Medzi najväčšie hviezdy tam však patril černošský atlét z USA Jesse Owens, ktorý získal štyri zlaté medaily. Bol 20 rokov rekordérom v behu na 100 metrov a celých 25 rokov v skoku do diaľky. V poradí jedenástym predsedom československej vlády bol prvý Slovák Milan Hodža, ktorý už vtedy hovoril o jednotnej Európe.
Mária Škulinová prebrázdila s manželom celú Afriku na Škode Rapid v roku 1937.
V Československu jazdilo v roku 1936 už 79 910 osobných áut, 3110 autobusov, 55 700 motocyklov 25 225 nákladných áut. Cesty boli stále vo veľmi zlom stave. Používalo sa iba šesť druhov výstražných značiek trojuholníkového tvaru. Symboly hrboľ alebo nebezpečná zákruta boli biele na modrom podklade. V obciach bola obmedzená rýchlosť jazdy na 35 km/h, mimo obce smeli nákladné autá a autá s prívesom jazdiť maximálne rýchlosťou 50 km/h, pre osobné autá rýchlosť mimo obce pochopiteľne nebola obmedzená. Už v tých časoch bol veľkým problémom bezpečnosti alkohol za volantom. Polícia však mala obmedzené možnosti preukázať vodičovi opilstvo. Vodiči museli na policajtov dýchať alebo chodiť po čiare. Na čerpacích staniciach v tých časoch nepredávali čistý benzín, ale zmes benzínu a alkoholu v pomere 75:25. Toto opatrenie až 13 násobne zvýšilo výrobu liehu v Československu.
Športová verzia Populara z roku 1937 postavená na propagačnú jazdu krajinami Malej dohody (Československo, Rumunsko, Juhoslávia). Litrový štvorvalec OHV mal výkon 27 koní. S trojstupňovou prevodovkou dosahoval tento Popular rýchlosť 100 km/h.
V Prahe sa v roku 1936 už prejavovali problémy s hustotou dopravy a začala sa intenzívna inštalácia svetelnej signalizácie. Semafor bol v každej zo štrnástich križovatiek zavesený v strede. V tom istom roku skonštruovali v Plzni veľmi moderný trolejbus Škoda 1Tr, ktorý mal podlahu nad zemou iba 50 centimetrov. Trolejbusy začali premávať v Prahe 28. októbra. V roku 1936 začala premávať električka, prvýkrát červenobiela, z Bratislavy cez Petržalku do Bergu s prípojom do Viedne, ale paradoxne pre zlú ekonomickú situáciu prestali jazdiť električky v Košiciach. Spojenie medzi Prahou, Brnom a Bratislavou zabezpečoval nový dvojmotorový rýchlik vyrobený v Kopřivnici s názvom Slovenská strela. Dosahoval rýchlosť 130 km/h a cesta z Bratislavy do Prahy trvala 4 hodiny 20 minút.