299 2024049 ow 8 kia   ceed kia best moment autozurnal.com 1140x190px
Advertisement
Thumb skoda 1000mb 50 years 013 Thumb dsc 0050 650x431 Thumb dsc 0057 650x431 Thumb dsc 0044 650x431 Thumb dsc 0059 650x431 Thumb dsc 0020 650x431 1024x597 conti wc8s sk Thumb dsc 0022 650x431 Thumb 67416 large dsc 0059 Thumb 67415 large dsc 0057 Thumb 67414 large dsc 0056 Thumb 67413 large dsc 0053 Thumb 67412 large dsc 0051 1024x597 conti wc8s sk Thumb 67411 large dsc 0050 Thumb 67410 large dsc 0048 Thumb 67409 large dsc 0046 Thumb 67408 large dsc 0044 Thumb 67407 large dsc 0043 Thumb 67406 large dsc 0042 Thumb 67405 large dsc 0040 1024x597 conti wc8s sk Thumb 67404 large dsc 0037 Thumb 67403 large dsc 0033 Thumb 67402 large dsc 0032 Thumb 67401 large dsc 0031 Thumb 67400 large dsc 0029 Thumb 67399 large dsc 0027 Thumb 67398 large dsc 0025 1024x597 conti wc8s sk Thumb 67397 large dsc 0024 Thumb 67396 large dsc 0022 Thumb 67395 large dsc 0021 Thumb 67393 large dsc 0020 Thumb 67392 large dsc 0018 Thumb 67391 large dsc 0017 Thumb 67390 large dsc 0016 1024x597 conti wc8s sk Thumb 67389 large dsc 0014 Thumb 67388 large dsc 0003 Thumb 67387 large 04 typ b Thumb 67386 large 02 laurin Thumb 67385 large 21 Thumb 67384 large 1tttt Thumb 67383 large 01 klement 1024x597 conti wc8s sk Thumb 67382 large 11 Thumb 67381 large skoda 1000mb 50 years 013

V Mladej Boleslave vyrábajú motory už 115 rokov

Václav Laurin a Václav Klement začínali v takých skromných podmienkach, že v úspech verili iba oni.

V roku 1985 si dvaja nadšenci otvorili dielňu v ktorej vyrábali a opravovali bicykle značky Slavia Lurin & Klement. Obrovský entuziazmus kníhkupca Klementa a nevšedný technický talent skromného a plachého Laurina sú jediným vysvetlením, prečo to robili. Bicykle totiž vozili pre nízky záujem rovno do záložne. V jeseni v roku 1898 priviezol z Paríža pán Klement motocyklettu Werner. Bol to vlastne bicykel s pomocným motorčekom nad predným kolesom, ktorý sa stal inšpiráciou. Laurin pochopil, že nemôžu montovať motory na obyčajné bicyklové rámy, ale že rám má byť navrhnutý tak, aby v ňom bolo miesto pre motor. Začiatkom roka 1899 mali takmer všetko vyriešené, chýbalo indukčné zapaľovanie. Večný plamienok napriek plechovému krytu stále zhášal. Požiadali preto Roberta Boscha, ktorý mal jediný na zapaľovanie patent, aby im ho dodával. Ibaže za každý kus chcel 80 mariek. To si v Čechách nemohli dovoliť, preto Laurin vyvinul zapaľovanie s patentným indukčným zapaľovačom sám. Na mieste Štrossmayerovho námestia v Prahe sa 18. novembra 1899 odohrala výnimočná udalosť, premiéra motocykla Slávia. Národné listy vtedy napísali: „O výhodách novej dvojkolky sa na mieste presvedčili mnohí záujemcovia. Hoci nikdy predtým na motorovom bicykli nesedeli, po niekoľkoslovnom vysvetlení jazdili a stroj bezpečne ovládali.“

Octavia 1.6 MPI 1998

Odvtedy sa v Mladej Boleslave vyrábajú motory. Takúto tradíciu majú iba automobilky, ktoré sa dajú spočítať na prstoch. Páni Laurin a Klement svoje motory neustále vyvíjali a zdokonaľovali. Stavali jednovalce, dvojvalce i štvorvalce. Ich stroje sa od začiatku zúčastňovali a vyhrávali aj svetové preteky. Motocykle sa montovali ešte v roku 1910 a najstarší dochovaný motor má výrobné číslo 6420. Prvé štvorkolesové vozidlo s boleslavským motorom vzniklo v roku 1900. Prvé skutočné auto bol Voiturette L&K v roku 1905. V decembri 1907 nastúpil do továrne fenomenálny konštruktér Otto Hieronimus. Už vtedy dokázal konštruovať motory s ventilovým rozvodom SV, OHV i OHC a vyhrávať s nimi. Súťažilo podobne ako dnes v rámci tried, ale nie podľa objemu, ale podľa vŕtania. Hieronimus si postavil motor s vŕtaním 85 milimetrov, ale so zdvihom 250 milimetrov. Výkon mal 100 koní. Do dejín vstúpil aj motor FF s objemom 4877 kubických centimetrov a výkonom 45 koní.

Podvozok Škoda Popular1936

Bol to totiž v roku 1907 prvý osemvalec (vtedy radový) na svete. Potom prišlo ťažké obdobie prvej svetovej vojny, nasledoval ničivý požiar a predaj továrne firme Škoda. Ďalšie ťažké časy priniesla hospodárska kríza. V roku 1933 vyrobili iba 1607 áut, pričom v roku 1929 ešte 7104. Do konštrukčného oddelenia nastúpil Vladimír Matouš. Rebríkový rám vystriedal chrbticový, neskôr s centrálnou rúrou. Najväčšej obľube sa tešila Škoda Poplar, ktorá mala aj motor OHV. Tento motor znamenal veľký prelom. Blok motora odlievali z hliníka do piesku, do bloku sa vkladali oceľové vložky, priamo chladené kvapalinou. Vložky i piesty sa triedili do troch kategórií podľa veľkosti a dosahovala sa tak vysoká presnosť výroby. Po druhej svetovej vojne sa vyrábali s týmto motorom modely Škoda 1101 a 1102 známe pod názvom Tudor, neskôr Škoda 1200 (Sedan) i Spartak (Škoda 440, 445), Felicia a Octavia. Tento motor vydržal vo výrobe do roku 1971 v Octavii Kombi a v modifikovanej podobe dokonca do roku 1999 v Škode 1203.

Motor Škoda Octavia 1089 cm3, 1959

Pôvodne navrhoval motor do Škody 1000 František Uhlíř. Bol to motor s ventilovým rozvodom OHC. Bohužiaľ, príliš sa nepodaril. Uhlíř sa zľakol a odporučil vyvíjať ďalej motor OHV. Projektu sa ujal Josef Muller. Dnes sa Mullerovi vyčíta, že na motore strašne šetril. Podľahol tlaku na lacné riešenia a znemožnil ďalší vývoj. Predsa len však bol motor Škody 1000 svojím spôsobom prínos. Zaslúžil sa o to Jindřich Valecký s kolegom Ivanom Smutným, ktorým sa podarilo odliať blok motora striekaním hliníka do oceľovej kokily. Práve dokonalosť oceľovej kokily bola kľúčovou otázkou. Blok motora pre Škodu 1000 bol výnimočne dobrý a nepotreboval ani dodatočné vŕtanie dier. Iba závitov. Hmotnosť bloku iba 8,9 kilogramu. Patent vtedy kúpila aj automobilka Renault.

Octavia WRC

Zväčšením vŕtania z 68 na 72 milimetrov sa podarilo zväčšiť objem z jedného litra na 1107 kubických centimetrov a zmenenou časovania ventilov či dvojitým karburátorom tento variant štvorvalca poháňal až do roku 1980 Škodu 110 R Coupé. Ani nástup radu Škoda 105 a 102 nepriniesol motorovú revolúciu. Narástol síce zdvih zo 68 na 72 milimetrov a dvojitý karburátor dostal elektromagnetickú dýzu voľnobehu, ale na väčšie zmeny neboli peniaze. Emisné limity neexistovali a jediným vážnym problémom bola hlučnosť. Za to však nemohol motor. Motor s prevodovkou tvoril jeden celok a kolesá sa opierali do prevodovky cez hnacie hriadele. Pohonná jednotka teda musela byť do karosérie uložená veľmi pevne, inak by malo auto mizerné jazdné vlastnosti. Experiment s mäkším uložením sa dokonca skončil tragicky. Problém odstránila až vlečená náprava Škody Rapid.

Kľukové hriadele 1.2 HTP

Krôčikom vpred bol motor pre Škodu 130 L. Vďaka vŕtaniu 75,5 mm mal väčší krútiaci moment a podarilo sa aj pridaním päťky do prevodovky znížiť otáčky. Motor pre Škodu Favorit mal novú hlavu valcov a veľa ďalších vylepšení, ktoré mali rozhodujúci vplyv na emisie a životnosť. Tento motor však ešte nepovedal posledné slovo. Dostal účinnejšie protizávažia na kľukový hriadeľ, nové nasávacie potrubie, spevňujúci rám na hlavné ložiská, dva katalyzátory na splnenie normy Euro4, hydraulické zdvíhadlá ventilov, viacbodové vstrekovanie paliva s elektronicky ovládanou škrtiacou klapkou, väčší zdvih a obstál až do roku 2003 vo Fabii ako motor 1.4 MPI. V malých sériách sa bude vyrábať ako náhradný diel až do roku 2018. Keď sme sa vedúceho motorárne opýtali, koľko ich od roku 1964 vyrobili, Milan Staňek povedal: 4,6 milióna. Od roku 2001 tu vyrábajú aj známe trojvalce HTP, ktoré však pribúdajú veľmi rýchlo, takže čoskoro rekord motora OHV možno prekonajú, doteraz sa ich vyrobili tri milióny kusov. Popri motoroch série EA 111 vo variantoch 1.2 HTP a 1.2 TSI vyrába dnes Škoda v Českej republike aj motory 1.2 TSI a 1.4 TSI série EA 211.

Motoráreň MB

Popri výrobe motorov spočíva ťažisko výroby komponentov v produkcii prevodoviek. V závode vo Vrchlabí sa vyrába automatická dvojspojková prevodovka DQ 200. V závode Mladá Boleslav vyrábajú manuálnu prevodovku MQ 200 a prevodovku MQ/SQ 100. V marci 2014 zišla z linky 500 000. prevodovka radu MQ/SQ 100. Škoda vyrába prevodovku MQ/SQ 100 pre model Škoda Citigo, ktorý od polovice roku 2011 vyrábajú v Bratislave.