+0

Tretie brzdové svetlo oslavuje tridsiatku. Predné sa neujalo

Nápad viditeľne odčleniť brzdové svetlo od ostatných vznikol ešte v sedemdesiatych rokoch minulého storočia. John Voevodsky, podobne ako ďalší šoféri, nie vždy dokázal odhadnúť, či vozidlo pred ním iba svieti, alebo brzdí. Zvlášť v hmle, keď mali autá okrem koncových svetiel, rozsvietené aj hmlovky.

Psychológ John Voevodsky vypracoval štúdiu, keď časť taxíkov v San Franciscu nechal vybaviť tretím brzdovým svetlom. Výsledkom desať mesiacoch trvajúceho testu bol 60-percentný pokles nehôd, pri ktorých do taxíka zozadu narazilo iné vozidlo.

Nápad prevzal americký úrad pre bezpečnosť cestnej premávky (NHTSA) a aj jeho prieskum preukázal na zníženie nehodovosti.  

Zatiaľ čo americké úrady zaviedli povinnosť montovania tretieho brzdového svetla do všetkých nových osobných automobilov už v roku 1986, Európa zareagovala až o dvanásť rokov neskôr.

V deväťdesiatych rokoch minulého storočia sa zrodila myšielnka štvrtého brzdového svetla, ktoré bolo umiestnené za čelným sklom. Autori argumentovali vyššou bezpečnosťou.

Napríklad, šofér s prednosťou v jazde by si bol istý, že mu iné vozidlo dá prednosť, keby videl svietiace brzdové svetlo. To isté platí pre chodcov, ktorí by vedeli, že blížiace sa auto spomaľuje a umožní im prechod cez cestu.

Predné brzdové svetlo sa však nikdy masovo nepresadilo.