Odborné testy automobilov. Žiadnej značke ani modelu nič neodpustíme.
TEST Hyundai Kona 1.6 T-GDi N Line
S príchodom faceliftu Hyundai rozšíril ponuku modelu Kona o dve nové športové verzie - jednu skôr optickú a druhú vyslovene ostrú, technikou a parametrami kopírujúcu hot hatch i30 N. My sme si vyskúšali prvú z nich, Konu N Line s parádnym optickým paketom a novým benzínovým motorom 1.6 T-GDi, ktorý si výkonovo polepšil na 145,6 kW/198 k.
Benzínový štvorvalec 1.6 T-GDi mala Kona v ponuke od začiatku. Dlho to bola dokonca jediná benzínová verzia s automatickou prevodovkou, čiže ideál do mesta. Po facelifte výrobca sprístupnil kombináciu benzín-automat širšiemu publiku za menej peňazí, keď spojil trojvalec 1.0 T-GDi s dvojspojkovou automatickou prevodovkou 7DCT a 1.6 T-GDi tým pádom povýšil na vyšší level. Dvihol jeho výkon na takmer 200 koní a pridal ešte optický športový balík N Line, ktorý Kone doposiaľ chýbal.
S novou jedna-šestkou je Kona na výber v troch výbavách, motor je vždy spriahnutý len s automatickou prevodovkou 7DCT a vybrať si ešte môžete pohon predných alebo všetkých štyroch kolies. Motor 1.6 T-GDi je úplne nový agregát, ten istý, ktorý nájdete aj pod prednou kapotou modelu Tucson. Ponúka sa vo viacerých výkonových prevedeniach. V Tucsone má 110 kW/150 k, výkonnejšia verzia potom dosahuje 132 kW/180 k v mild hybridnom prevedení aj bez, v Kone dosahuje výkon 146 kW/198 k a v Kii ProCeed po facelifte bude mať 150 kW/204 k.
Výbava N Line už v štandarde ponúka plne LED predné svetlá, ktoré svietia lepšie než LED-kové predné reflektory v i30 po facelifte. V interiéri sa o športovú atmosféru stará trojramenný športový volant, hlavné ovládacie prvky prešívané červenou niťou a samozrejme športové predné sedačky.
Ide o úplne nový motor s viacerými zmenami v porovnaní s predchodcom. Tou prvou zásadnou je prechod na reguláciu ventilov CVVD namiesto variabilného časovania ventilov CVVT, priamy vstrek benzínu pracuje s tlakom 350 bar namiesto 250 bar, integrované výfukové zvody, prepracované má vnútorné chladenie, nízkotlakové EGR a o 34% nižšie vnútorné trenie. V bežnom živote nová jednašestka určite nepôsobí na výkon 198 koní, to si povedzme na rovinu. Rovnaký charakter mal aj jeho predchodca, ktorému by som tiež nepriznal 178 koníkov. Zospodu pôsobí pridusene, dosť nevýrazne, až keď sa mu šliapne na krk a dostanete ho do otáčok začne sa otvárať a rozbaľovať svoj potenciál. Na druhej strane, rozhodne nemôžem povedať, že by tento motor bol lenivý alebo málo dynamický. Ide len o to, že nejakých 200 koní dostanete z jedna-šestky a iných 200 koní z dvojlitra, čo sú dva odlišné svety a z toho treba vychádzať.
Mňa oveľa viac štvalo iné, oneskorené reakcie na plyn. Zrejme sa pod to podpísali nové emisné limity a súboj motorárov s nimi, ale vždy keď som dal kickdown sekundu trvalo kým motor zareagoval bez podradenia, teda bez potreby zmeny prevodového stupňa a dve sekundy aj s podradením. A to nie je príjemné, ak potrebuje vyraziť z križovatky a zaradiť sa. Pretože tá sekunda až dve rozhoduje o tom, či to stihnete včas a s rezervou, alebo so stiahnutým zadkom.
S Konou N Line som mal možnosť nabehať o niečo viac kilometrov ako bežne, vďaka čomu mám reálnu predstavu o spotrebe paliva vo viacerých režimoch. Na diaľnici do Prahy a späť si odpil z nádrže 9 l/100 km. Na okreskách sa vie uspokojiť so 7 l/100 km, čo tiež beriem, ale krátke trasy po meste mu nevoňajú. Nech som vyštartoval so studeným alebo zohriatym motorom, pod 10 l/100 km som sa nedostal. Takže motor vo mne nezanechal žiadnu extra chuť, ale na čom som si naopak pošmakoval je podvozok.
Hyundai tento raz zvolil inú stratégiu ako pri ostatných N Line modeloch a pružiny aj tlmiče vyladil zvlášť pre motorizáciu 1.6 T-GDi ako takú a k tomu len dorobil ostrejšie, športovejšie riadenie a ja mám pocit, že sa trochu pohrali aj s geometriou náprav. Preladený podvozok veľmi cítiť. Aktuálne najvýkonnejšia Kona jazdí bravúrne aj s 18-palcovými kolesami na viacerých povrchoch. Suverénne pôsobí vo vysokých rýchlostiach na diaľnici a rovnako aj v rýchlych tiahlych zákrutách, či ostrých serpentínach. Pokiaľ toto má byť ochutnávka ostrého N-ka, tak sa máme naozaj na čo tešiť. Škoda len, že ostré N-ko nebude štvorkolka, ale len predokolka, pretože v tomto prípade opora na všetky štyri kolesá robí veľmi veľa. Krátkemu a mierne dvihnutému crossoveru dodáva citeľne viac istoty a mrštnosti. Aj vďaka tomu, že zásadnou prednosťou verzie 4WD je viacprvková zadná náprava, zatiaľ čo predokolka s týmto istým motorom využíva rovnakú jednoduchú zadnú nápravu so skrutnou priečkou ako slabší benzínový trojvalec.
Videotest: