+17

Terénna verzia Škody 1203 sa nepresadila, hrala aspoň vo filme

Na konci päťdesiatych rokov minulého storočia chýbalo na trhu ľahké nákladné či dodávkové auto, ktoré by prešlo bez ujmy po lesnej alebo poľnej ceste.

V roku 1958 požiadalo ministerstvo poľnohospodárstva a dopravy automobilku Škoda v Mladej Boleslave o vývoj viacúčelového auta s pohonom 4×4, ktoré by spĺňalo nároky, ktoré mali poľnohospodári, lesníci ale aj obrana. Od roku 1958 bol závod vo Vrchlabí našťastie opäť začlenený pod značku Škoda a vyrábali tam autá typu Škoda 1201 a od roku 1961 Škoda 1202. Boli to autá odvodené z osobných áut, preto konštruktéri pracovali aj na dodávkovom aute s trambusovou karosériou. Vývoj trval veľmi dlho, jeho konečným výsledkom bola až v roku 1968 známa Škoda 1203. Vývoj prototypu Škoda Agromobil preberal skúsenosti práve z projektu Škody 1203, ktorá mala vtedy pracovný názov Škoda 997.

Oficiálna príprava na vývoj ľahkého terénneho vozidla s pohonom štyroch kolies sa začala v roku 1960. Boli sformulované základné požiadavky na parametre budúceho auta. Malo byť maximálne jednoduché a spoľahlivé s nosnosťou 900 kilogramov. Najdôležitejšia však bola požiadavka, aby malo čo najviac spoločných dielcov a súčiastok, vrátane motora zo Škody 1202 a chystanej Škody 1203. Od začiatku však bolo jasné, že výrobne kapacity v Mladej Boleslave ani vo Vrchlabí nebudú stačiť a nový Agromobil sa mal vyrábať v motocyklovom závode ČZ v Strakoniciach. Vzhľadom k pomalému vývoju Škody 1203 bol takmer zázrak, že už v marci 1962 vznikli tri prototypy Škody 998, niekedy označovaná ak 997Z.

Dva boli odvezené do Strakoníc a jeden absolvoval náročné testy na 30-tisíc kilometrov, kde sa okrem iného porovnával aj s ruským terénnym modelom GAZ 69. Prototyp 998 mal samonostnú karosériu a nezávislé zavesenie kolies. Svetlá výška 230 milimetrov zabezpečila dobré vlastnosti v teréne. Zadná náprava bola, podobne ako na Škode 1203, odpružená torznými tyčami. Pohon zabezpečoval známy benzínový štvorvalec s objemom 1221 kubických centimetrov. (vŕtanie 72 mm, zdvih 75 mm). Mal ventilový rozvod OHV, blok motora bol odlievaný z hliníkovej zliatiny do pieskovej formy, valce tvorili vkladané oceľové vložky obmývané chladiacou kvapalinou, hlava valcov bola liatinová s piatimi kanálmi. Kľukový hriadeľ bol uložený v troch hlavných ložiskách. Pri kompresnom pomere 7,5:1 mal motor výkon 47 koní pri 4500 otáčkach a maximálny krútiaci moment 87 Nm pri 3000 otáčkach za minútu.

Na pozdĺžne uložený motor za prednou nápravou nadväzovala štvorstupňová prevodovka. Za krátkym kardanovým hriadeľom nasledovala redukčná prevodovka z ktorej bol vyvedený dlhší hriadeľ smerom dopredu na pohon predných kolies a dozadu na pohon ďalšieho príslušenstva. Bezprostredne za dvojstupňovou redukčnou prevodovkou bol zadný diferenciál, ktorý prenášal krútiaci moment na zadnú nápravu. Pri bežnej jazde boli poháňané zadné kolesá, pri zaradení redukcie sa pripojil aj pohon predných kolies. Obidva nápravové diferenciály mali mechanickú uzávierku. Brzdy na všetkých kolesách boli bubnové, oceľové disky kolies mali priemer 16 palcov. Škoda 998 bola kompaktná, dlhá 3540 milimetrov, široká 1705 milimetrov a výšku s plachtou mala 1940 milimetrov, bez plachty 1410 milimetrov, rázvor bol 1900 milimetrov. Hmotnosť auta bola 930 kilogramov a počítalo sa s tým, že auto odvezie až 10 ľudí na ložnej ploche s rozmermi 1980×1590 milimetrov. Škoda 998 dosahovala maximálnu rýchlosť 89 kilometrov za hodinu pri priemernej spotrebe 10 litrov benzínu na 100 kilometrov.

Auto obstálo v skúškach a určite by našlo uplatnenie v armáde i mimo nej. V apríli 1963 sa však projekt definitívne zastavil pre nedostatok peňazí. Dodnes nie je jasné, koľko áut v roku 1962 vzniklo najmenej päť najviac údajne až dvadsať tri. Ľudia by sa o tomto aute nikdy nedozvedeli, ale jeho podobu zverejnil časopis Veda a technika mládeže v 22. čísle v roku 1964. Najslávnejšia chvíľa zaujímavého auta však prišla až v hudobnom filme Kdyby tisíc klarinetů z roku 1964. Dvojica režisérov Ján Roháč (1932 – 1980) a Vladimír Svitáček (1921 – 2002) si vybrala do filmu, kde mali zbrane nahradiť hudobné nástroje, vojenské auto, ktoré by nepripomínalo sovietsku éru či reálny socializmus. Vo filme s hudbou Jiřího Šlitra (1924 – 1969) hrali dva exempláre Škody 998, ale bol tam aj iný prototyp štvorkolky značky Škoda, známa Babeta. Film mal veľký úspech, hrali v ňom všetky vtedajšie spevácke hviezdy Československa. Dodnes sa podarilo zachrániť dva exempláre Škody 998. Jeden je údajne v depozite múzea Škoda v Mladej Boleslave a druhý je majetkom Vojenského technického múzea v Lešanoch.

Súvisiace články

• Škoda Octavia RS 2.0 TSI facelift: „Eresa“ po modernizácii a v top forme (VIDEOTEST)
• Škoda Enyaq Tour: Výkon 210 kW, dojazd 560 km a cena od 44 530 eur
• Škoda Enyaq 85x: Vo vrcholnej forme (VIDEOTEST)
• Nová Škoda Kodiaq RS má výkonnejší turbobenzínový motor 2.0 TSI