Švédsko zažilo v roku 1967 dopravnú revolúciu
Vpravo sa vo Švédsku začalo jazdiť 3. septembra 1967. Odvtedy je kontinentálna časť Európy jednotná. Vľavo sa jazdí iba vo Veľkej Británii a na ostrovoch Cyprus a Malta.
Rozvoj motorizmu v Európe bol veľkým imperatívom na zjednotenie spôsobu jazdy. V roku 1926 vznikla Parížska dohoda o zavedení pravostrannej premávky. Na pravostrannú premávku prešlo potom prvé v roku 1928 Portugalsko. Československo malo naplánovaný postupný prechod, ale začiatok 2. svetovej vojny prechod urýchlil.
V Bratislave sa jazdí po pravej strane od 18. marca 1939. Vo Švédsku už Karol XII v roku 1718 nariadil pravostrannú dopravu, ale od roku 1734 prešli povozy opäť na druhú stranu a ostali tam ďalších 233 rokov. O zmene sa vo Švédsku dlho diskutovalo, ale chýbala politická vôľa.
V roku 1955 usporiadali Švédi referendum. Takmer 83 percent voličov sa vyjadrilo proti presmerovaniu, ale referenda sa zúčastnilo iba 53 percent voličov a ukázalo sa, že bolo navyše príliš spolitizované. Švédi chceli jazdiť po pravej strane, väčšina áut totiž mala volant na ľavej strane, čo komplikovalo predchádzanie.
Od roku 1963 sa udalosti spustili. Všetko bolo dôkladne naplánované. Náklady boli odhadnuté asi na 400 miliónov švédskych korún, ale nakoniec boli asi o tretinu vyššie (približne 60 miliónov eur). Jedným zo zdrojov bola aj zvláštna daň. Za každé osobné auto bolo treba tri roky po sebe zaplatiť 40 švédskych korún. Po rozsiahlej kampani nakoniec ten pravý deň H naplánovalo ministerstvo dopravy na nedeľu 3. septembra 1967.
Niektoré dobové fotografie vyvolávajú dojem, že to bol poriadny chaos a zmätok, ale nebola to pravda. Všetko prebehlo bez vážnejších problémov. Málokto podľa záberov uverí, že bola nedeľa 5 hodín ráno. Zvedaví ľudia sa prišli pozrieť do ulíc ako na karneval. Vo väčších mestách už od soboty obeda smeli autá jazdiť iba so zvláštnym povolením, zväčša taxíky. V tom čase 8000 policajtov a vojakov spolu so 150 000 dobrovoľníkmi zmenilo dopravné značenie. Vymeniť bolo treba 360 000 značiek. Dovtedy žlté vodorovné značenie sa menilo na biele.
O 4:50 v nedeľu 3, septembra sa doprava zastavila. V rádiu vysielali odpočítavanie. Autá opatrne prešli na druhú stranu cesty. Od 5:00 sa jazdilo po pravej strane. V mestách iba rýchlosťou 40 km/h mimo miest 60 km/h. Odporúčalo sa rozsvietiť stretávacie svetlá. Z reflektorov áut s volantom na ľavej strane sa konečne smeli odlepiť nálepky, ktoré dovtedy bránili oslneniu protiidúcich vodičov.
Žiadna hororová predpoveď sa nesplnila. Vo Švédsku potom dokonca klesol počet dopravných nehôd. Najviac problémov zmena priniesla električkovej doprave, v niektorých mestách to dokonca znamenalo jej koniec. Autobusy, ktoré sa oplatilo prestavať zostali, ostatné skončili v Pakistane a v Keni.
Švédsko inšpirovalo aj Island, kde prešli na pravostrannú premávku v máji 1968. V roku 1972 zmenili ľavostrannú premávku na pravostrannú aj v Nigérii a v roku 1974 v Ghane.