+6

Suzuki Ignis 1,2 Dualjet 2WD: Tentoraz dvojkolka

Nový Ignis je malý priestorový zázrak. Verzia s jednou poháňanou nápravou si zachovala vyšší podvozok, takže nespevnené cesty jej nie sú cudzie.

Rok po tom, čo Suzuki Ignis 4WD v našich rukách absolvovalo ťažkú terénnu skúšku, nakladanie europalety i vyhýbací manéver, sme po ňom siahli opäť. Tentoraz sa k nám dostala lacnejšia verzia, vybavená pohonom predných kolies. Ak váhate, či si toto malé Suzuki vybrať s pohonom jednej alebo oboch náprav, máme pre vás niekoľko typov. Po prvé, dvojkolku charakterizuje rovnaká svetlá výška 180 mm ako štvorkolku. To znamená, že keď potrebujete zvládnuť napríklad poľnú cestu bez veľkých prevýšení, pokojne si vystačíte s lacnejším Ignisom 2WD. Ak vás pohon všetkých štyroch kolies predsa len láka, potom vedzte, že nemá negatívny vplyv na spotrebu benzínu.

Predchádzajúci test verzie 4WD sme ukončili s priemernou spotrebou 5 l/100 km, zatiaľ čo dvojkolka jazdila na tých istých trasách za 5,1 l/100 km. Viskózna spojka pripája zadné kolesá len vtedy, keď predné stratia trakciu a iba na tú chvíľu, kým sa predné opäť „nechytia“. Rozdiel v hmotnosti medzi obomi verziami predstavuje 55 až 60 kilogramov (v závislosti od výbavy). Aktuálne testovaný Ignis 2WD má hlbší batožinový priestor so základným objemom 260 litrov (4WD: 204 l). Rezervné koleso chýba, vždy dostanete iba sadu na opravu defektu. Čakali sme, že dvojkolka bude mať trochu poddajnejší podvozok, keďže tuhú zadnú nápravu nahradila polotuhá, s vlečenými ramenami a torznou priečkou. Nestalo sa. Relatívne vysoký a úzky Ignis si zachoval pevný podvozok - je stabilný v zákrutách, ale na typických mestských nerovnostiach, ako prepadnuté kanálové poklopy alebo električkové koľaje, vás trochu vytrasie. Kopancov do chrbtice sa báť netreba, pretože čo-to odfiltrujú mäkké predné sedadlá.

Ignis 2WD má vzadu vlečené ramená s torznou priečkou.

Vo vnútri je malé Suzuki rovnako pestré ako zvonka. Zariadenie kabíny bolo evidentne navrhnuté tak, aby zaberalo minimum priestoru. Iba výškovo nastaviteľný volant núti šoféra posunúť si sedadlo viac dopredu. Ignis je na šírku typické miniauto, v pozdĺžnom smere však dokáže konkurovať aj o triedu väčším modelom. Zvlášť, ak siahnete po verzii s posuvnými zadnými sedadlami. Teoreticky tým prídete o jedno miesto na sedenie. Základná verzia s pevnou lavicou je homologovaná ako päťmiestna, ale traja si dozadu nesadnú, ani keby išlo o deti. Od stredného stupňa výbavy je Ignis štvormiestny, pretože v druhom rade má dve samostatné posuvné sedadlá s polohovateľnými operadlami.

Ak hľadáte vyššie auto kvôli pohodlnému nastupovaniu, potom Suzuki Ignis môže byť dobrou alternatívou. Vysoký a zvislý posed takmer ako na stoličke je zároveň osvedčený recept, ako urobiť na malom pôdoryse dostatok priestoru pre štyroch dospelých. Dokonca, zadné sedadlo nemuselo byť posunuté úplne dozadu, aby si za 180 centimetrov vysokého šoféra sadol rovnako urastený cestujúci. Zadné sedadlá sú ukotvené ešte o nejaký ten centimeter vyššie ako predné. Keďže Ignis má rovnú strechu až takmer dozadu, priestor na hlavu tým neutrpel.

Zariadenie kabíny je pedantne spracované, s výnimkou oranžového plastu pod stredovou konzolou, ktorý sa prehýba aj pri jemnom dotyku.

Výhľadom a manévrovateľnosťou je to typické miniauto. Šofér vníma jazdu intenzívnejšie, lebo všetko je bližšie než vo „veľkom“ aute. Pri parkovaní budete viac krútiť volantom, riadenie s vyše tromi otáčkami volantom medzi dorazmi totiž nie je príliš ostré. Kto by čakal malú plechovú škatuľu, v ktorej počuť každý kamienok odrazený od kolesa do vnútorného blatníka, bude prekvapený. Kabína je prekvapivo dobre utlmená a celé auto pôsobí hutným dojmom.

Atmosférický benzínový štvorvalec sa medzi miniautami pomaly stáva výnimočným zjavom. Jedna-dvojka Dualjet (66 kW/90 k) v Ignise predstavuje jedinú voľbu. Je tichá, nevibruje, ponúka solídnu dynamiku a - ako zaznelo v úvode - je úsporná. Päťstupňová manuálna prevodovka má vo verzii 2WD dlhší stály prevod, takže otáčky pri diaľničnom tempe sú trochu nižšie (3300 1/ min, 4WD: 3500 1/min). V meste a na diaľnici sme namerali identickú spotrebu 6,3 l/100 km.

Kúpiť, či nekúpiť?

Malé Suzuki je veľmi dobre vymyslené auto. Plusom je variabilita, štvorvalec pod kapotou a vyššia svetlá výška. Mínusom tuhší podvozok, ktorý však v tejto triede nie je žiadnou výnimkou. Nuž a na dizajn si každý musí urobiť názor sám.

Súvisiace články

• Nový Suzuki Swift 2024: Malý, ľahký, úsporný a s prekvapivým miestom vzadu (VIDEO)
• 4-miliónte Suzuki z Maďarska  
• Vizionár Osamu Suzuki ako 39. člen Motoristickej siene slávy
• Tieto naše videá vás v r. 2023 zaujali najviac. Dominuje Škoda, SsangYong je novodobý fenomén