+26

Slávne trojvalce: Majú trojvalcové motory históriu?

Emisné predpisy a požiadavky na neustále znižovanie spotreby nás vtiahli do doby, ktorú možno niekedy historici pomenujú downsizingová. Niekedy sa hovorilo, že objem motora sa nedá ničím nahradiť. Dnes je najväčším nepriateľom konštruktérov objem motora s ktorým súvisí aj počet valcov.

Elektronická príprava zmesi, vysokotlakové vstrekovane paliva, premenlivé časovanie ventilov, turbo s variabilnou geometriou lopatiek, odolnejšie materiály, dokonalejšie oleje a mnoho ďalších faktorov prispievajú k zvyšovaniu účinnosti motora, preto môže mať pri rovnakom čí vyššom mernom výkone nižší objem. Výkony, ktoré potrebujú malé autá a nižšia stredná trieda, teda približne od 70 do 130 koní dnes bežne dosahujú trojvalce. Ukazuje sa, že z hľadiska veľkosti motora, jeho hmotnosti a vnútorných odporov je optimálny objem jedného valca 300 až 450 kubických centimetrov. Vyzerá to, akoby motor menší ako 1,5 litrový už ako štvorvalec, časom prestával byť rentabilný a konkurencieschopný. Aká je história trojvalcov? Existujú úspešné trojvalce? Vrodenou vlastnosťou radového štvortaktného trojvalca je nerovnomerný chod a je zložitejšie ho vyvážiť. Naopak radový trojvalec dvojtaktný je prirodzene vyvážený, preto sa v minulosti presadil ľahšie.

Priekopníkom vo výrobe trojvalcových motorov bola nemecká automobilka DKW. V čase hospodárskej krízy v tridsiatych rokoch začala vyrábať jednoduché ľudové autá s predným pohonom a dvojvalcovým dvojtaktným motorom, uloženým naprieč z dielne automobilky Audi. V závere tridsiatych rokov minulého storočia však opäť stúpli nároky a DKW chcela v modeli F8 nahradiť dvojvalcový motor trojvalcovým. Prvý trojvalcový motor dodali dielne zo Zschopau do automobilky v Zwickau v polovici augusta 1938. Bol spojený s novou štvorstupňovou prevodovkou a namontovali ho do skúšobného modelu F8. V jeseni sa rozhodlo o budúcich tvaroch modelu F9 a v marci 1939 vyšiel prvý prototyp. Mal ešte motor uložený naprieč, čoskoro však prišla zmena, dvojtaktný trojvalec s objemom 900 kubických centimetrov a s výkonom 28 koní (20 kW) konštruktéri umiestnili pozdĺžne pred prednú nápravu, štvorstupňová prevodovka bola za nápravou, rovnako ako chladič. Vývoj pokračoval aj navzdory druhej svetovej vojne až do roku 1942. Povojnové udalosti však výrobu áut v Nemecku zamiešali. Vo východnej časti sa najprv v Zwickau, a neskôr v bývalej továrni BMW v meste Eisenach, vyrábali modely F9 pod názvom Ifa. V západnej časti Nemecka sa podobné autá vyrábali pod názvom DKW, od roku 1953 s vylepšeným motorom. DKW sa časom premenila na Audi, v Eisenachu sa až do konca osemdesiatych rokov vyrábali autá značky Wartburg v podstate s nezmeneným motorom s výkonom 50 koní.

Smerom na sever sa pôvodný trojvalec DKW v licencii dostal až pod kapotu modelu Saab 93 v polovici päťdesiatych rokov. Postupne bol aj v modeloch 94, 95 a 96. So Saabom 96 jazdil v roku 1963 rely aj budúci majster sveta Stig Blomqvist. Jeho auto malo dvojtaktný trojvalec s objemom 844 kubických centimetrov. Samostatnou kapitolou s trojvalcom bol športový model Sonett. Prvý prototyp v roku 1955 bol kabriolet. Známejší bol Sonet II, ktorý sa vyrábal od roku 1966. Jeho trojvalec však časom nahradil vidlicový štvorvalec Ford. Raritou bol Saab Monstret z roku 1959, ktorý mal naprieč uložené dva dvojtaktné trojvalce s objemom 748 kubických centimetrov spojené k sebe. Spolu mali výkon 100 koní. V druhej polovici šesťdesiatych rokov sa trojvalce z automobilov značky Saab začali pomaly vytrácať.

Aj štvortakty majú svoju históriu, ale menej bohatú a mladšiu. Najmenším trojvalcom v aute bol motor Suzuki s objemom 543 kubických centimetrov v roku 1979 montovaný do modelu Alto. Najmenší trojvalcový diesel mal Smart. Raritou je najväčší naftový trojvalec s objemom 1779 kubických centimetrov montovaný do modelu Alfa Romeo 33 v roku 1984. Trojvalce mali aj motocykle. Napríklad Triumph Rocket III mal motor s objemom až 2,3 litra.