+8

Škoda 650, auto veľkopodnikateľa Jana Antonína Baťu

Fascinujúci príbeh legendárnej zlínskej firmy Baťa, ktorá ovplyvnila celý obuvnícky svet by mal byť inšpiráciou pre podnikanie aj dnes. Čo nezničila druhá svetová vojna, to dokončili komunisti a na to, čo vzniklo v Zlíne v tridsiatych rokoch minulého storočia, môžeme dnes pozerať ako na hospodársky zázrak. 

V pláne vtedy bola aj diaľnica, cez celé Československo, či vodná cesta, o ktorej snívajú ešte aj dnešní populistickí politici. Po tragickej smrti Tomáša Baťu pri leteckom nešťastí v Otrokoviciach 12. júla 1932, viedol podnik Baťa jeho nevlastný brat, o 22 rokov mladší, Jan Antonín Baťa (1898 – 1965). Firma sa ďalej úspešne rozvíjala a okrem topánok vyrábala aj pneumatiky. Napokon aj názov Barum i logo sa inšpirovali značkou Baťa. 

V máji 1934 firma Baťa potrebovala služobné auto pre svojho šéfa Jana Antonína. Voľba padla na značku Škoda, ktorá sa pod vedením riaditeľa Karla Hrdličky dosala na prvé miesto rebríčka českých značiek. Výroba luxusného modelu 860 sa skončila a nový model, ktorý sa preslávil pod menom Superb sa ešte nevyrábal. Riešením teda bol nákup modelu Škoda 650, ktorý mal nový podvozok práve z pripravovaného Superba. Bežná cena Škody 650 bola vtedy 77 000 korún. Firmy však zložito rokovali o cene, dohodli sa aj na spolupráci v oblasti reklamy. Mladá Boleslav doplnila auto o luxusné prvky v interiéri, bohaté čalúnenie, záclonky na oknách, lampičky v štýle art deco a popolníky. Nakoniec poslala do Zlína faktúru na 56 000 korún. Odovzdanie auta bolo 20. augusta 1934.

Škoda 650 bola odvodená z modelu 645, mala však väčší motor. Radový šesťvalec mal objem 2704 kubických centimetrov (75 x 102 mm) a výkon 50 koní pri 3200 otáčkach, to vyplýva aj z označenia 650. Karoséria bola dlhá 5100 milimetrov, rázvor mal 3375 milimetrov. Auto s pohotovostnou hmotnosťou 1600 kilogramov dosiahlo maximálnu rýchlosť 110 kilometrov za hodinu a potrebovalo 14 až 17 litrov benzínu na 100 kilometrov. Obrázok Baťovej Škody 650 sa nezachoval.

O Janovi Antonínovi Baťovi koluje legenda, že kontroloval zamestnancov z kancelárie, ktorú mal zriadenú vo výťahu. Ten výťah skutočne existuje, je v budove číslo 21, ktorú navrhol architekt Vladimír Karfík (1901 – 1996). Administratívna budova v Zlíne, v ktorej dne sídli krajský úrad, má 17 poschodí a v roku 1939 bola druhou najvyššou budovou v Európe. Skolaudovaná bola až v decembri 1939, to už bol Jan Antonín Baťa pol roka v Amerike, vo výťahu teda nikdy nešiel. Vladímír Karfík po vojne pôsobil v Bratislave ako pedagóg a navrhol tu aj niekoľko vzácnych funkcionalistických stavieb.

Súvisiace články

• Škoda Octavia RS 2.0 TSI facelift: „Eresa“ po modernizácii a v top forme (VIDEOTEST)
• Škoda Enyaq Tour: Výkon 210 kW, dojazd 560 km a cena od 44 530 eur
• Škoda Enyaq 85x: Vo vrcholnej forme (VIDEOTEST)
• Nová Škoda Kodiaq RS má výkonnejší turbobenzínový motor 2.0 TSI