+34

Sen sovietskeho občana: Moskovská automobilka by mala 85 rokov

Súdruhovia v Sovietskom zväze si uvedomili, že potrebujú automobilku. Vo výrobe áut neexistovala žiadna tradícia, preto jedinou možnosťou bola licencia. Pred 85 rokmi, 31. mája 1929 podpísali súdruhovia dohodu s americkou automobilkou Ford o začatí výroby osobných a nákladných automobilov.

Za deväť rokov mali Rusi zaplatiť 72 miliónov rubľov za dodanie dielcov na 72 tisíc áut Ford A a Ford AA. Časť áut montovali v závode Nižnom Novgorode a časť v Moskve. Z moskovskej továrne sa nakoniec vyvinula automobilka, ktorej produkty sa volali Moskvič, po slovensky to znamenalo Moskovčan. V novembri 1930 vyšlo z výrobnej linky auto značky Gaz A so štvordverovou karosériou. V roku 1929 teda vznikla v Moskve automobilka, ktorá od roku 1930 pod názvom Štátny automobilový závod Komunistickej internacionály mládeže začala vyrábať v licencii autá značky Ford. V januári 1939 sa moskovský závod odtrhol od novgorodského a začal pripravovať výrobu vlastných modelov.

V roku 1940 pripravovali do výroby model Ford Perfekt, označený ako Kim 10, ktorý sa však Stalinovi nepáčil a 25. apríla 1940 výrobu zrušili. Tento model mal iba dvojdverovú karosériu a údajne pôsobil staromódne. Za ďalší vzor si vybrali model Opel Olympia a chceli vyrábať jeho napodobeninu. Nazvali ho Kim 10 – 50. Plány však prekazila vojna. Spojitosť s automobilkou Opel však pokračovala v inej súvislosti.

V roku 1945 si ako vojnovú trofej Sovietska armáda v šesťdesiatich železničných vagónoch odviezla z  Nemecka kompletnú výrobnú linku, na ktorej vyrábali automobil Opel Kadett s malými úpravami motora. Prvým povojnovým modelom bol Moskvič 400, čo bol vlastne Kadett. Prvé kusy zmontovali 4. decembra 1946, sériová výroba sa rozbehla v roku 1947. V júli 1954 prišla modernizácia. Nový model sa volal Moskvič 401.

Od polovice päťdesiatych rokov začali Rusi s výrobou vlastných typov. V apríli v roku 1956 sa začal vyrábať prvý samostatný model bez licencie pod názvom Moskvič 402 a o dva roky neskôr Moskvič 407, ktorý sa dovážal aj do Československa a konkuroval Škode Octavia. Karoséria Moskviča 407 pôsobila v roku 1958 veľmi moderne, bola dobre ošetrená proti korózii, preto sa dosť áut zachovalo dlho v  zdravom stave. Vďaka zaveseniu náprav automobil poskytoval svojmu majiteľovi pohodlné cestovanie. Vpredu mal priečne vahadlá s torzným stabilizátorom a vzadu pozdĺžne poloeliptické listové pružiny. Nerobili mu problém ani lesné a poľné cesty. Exportné modely mali elektrónkové rádio na príjem dlhých a stredných vĺn. Model 407 dostal nový štvorvalec OHV s objemom 1357 cm³ a s výkonom 45 koní, ktorý rozhýbal auto až na rýchlosť 115 km/hod. Stačil mu 72 oktánový benzín a jeho spotreba sa pohybovala medzi ôsmimi a desiatimi litrami. Koncom roku 1959 dostal Moskvič 407 štvorstupňovú prevodovku, vyššie stupne boli synchronizované. O rok začali montovať novú elektrickú inštaláciu, neskôr dostal Moskvič 407 hnaciu nápravu s hypoidným súkolesím, ktoré malo vplyv na zníženie spotreby paliva.

Okrem sedana vyrábali i kombi označené ako 423 a dodávky s oplechovanými bokmi karosérie. Vyrobili i niekoľko kusov dvojdverových kupé ako model 409. Pozoruhodným modelom bol terénny Moskovčan 410 z roku 1957 s pohonom všetkých štyroch kolies, ktorý predbehol dobu a dnes by mal zaručený úspech. Každý tretí vyrobený Moskvič išiel vtedy na export. Veľkým marketingovým ťahákom sa stala zlatá medaila, ktorú Moskvič 407 získal na medzinárodnej výstave v Bruseli. Bol prezentovaný ako ekonomický rodinný automobil vhodný i do náročnejšieho terénu.

Ďalším modelom bol od roku 1964 Moskvič 408. Keď dostal nový motor s objemom 1,5 litra, dostal aj nové označenie 412. Jeho modernizovaná verzia bola u nás známa ako model 2140. Posledným Moskvičom bolo Aleko 2141, ktorý nápadne pripomínal Talbot 1308.