Prvý dotyk
Prvý kontakt a najmä prvé kilometre za volantom veľa napovedia o každej novinke.
Prvé dojmy spoza volantu novej Škody Superb
Superb tretej generácie sa vďaka adaptívnym tlmičom výrazne zlepšil v komforte jazdy. Doposiaľ nepoznané pohodlie pre autá značky Škoda môže niekoho až zaskočiť. Rozdiely medzi jednotlivými režimami sú natoľko výrazné, že pre každý povrch si môžete zvoliť iné nastavenie.
Asi najväčšou revolúciou pre značku Škoda je použitie adaptívnych tlmičov pruženia DCC. Aby konštruktéri vdýchli Superbu odlišný charakter v porovnaní s koncernovým bratom Passatom, s ktorým Superb zdieľa identickú platformu MQB, jednotlivé režimy citeľne odlíšili.
V danej kategórii dosiahli asi najväčšie rozdiely, aké som mal možnosť doposiaľ zažiť. Z môjho pohľadu najrozporuplnejší je režim Comfort, ktorý dovoľuje tlmičom priveľmi veľký vertikálny pohyb. Na pomerne krivých talianskych cestách a diaľniciach sa potom auto až priveľmi pohojdáva.
Po prejdení niektorých priečnych nerovností urobí niekoľko vertikálnych pohybov navyše, čo mne veľmi nevyhovuje. Mám rád, ak sa auto pohupne na nerovnosti, ale ďalšie zotrvačné pohyby tlmiče stiahnu a karoséria sa upokojí, čo o práci tlmičov v režime Comfort nemôžem povedať. Hoci auto stále nemá problém so zmenou smeru a správanie sa auta ani v najhojdavejšom režime nemôžem označiť za nebezpečné alebo nepríjemné. Tlmiče ma nastavením v režime Comfort prekvapili viac než som čakal. Za ďalšie, až na tak mäkké a komfortné správanie som u Škody doposiaľ nebol zvyknutý a trochu ma to vyviedlo spočiatku z miery.
Mäkkosťou mi režim Comfort pripomenul starší Citroen C5, jazdu v ktorom som svojho času prirovnal k šoférovaniu auta z gauča. V porovnaní s Citroenom však ostáva stabilnejším a lepšie kontrovateľným vozidlom v zákrutách. To bol prvý dojem. Neskôr som mal možnosť zažiť režim Comfort aj na šotolinových a vyslovene rozbitých cestách ako sú tie naše, a môj pohľad na jeho mäkkosť sa zmenil. Zatiaľ čo v režime Sport bol prejazd týchto úsekov podstatne menej príjemný, hlavne pre kameramana na zadnom sedadle, v režime Comfort si jazdu aj po najrozbitejších cestách pochvaľoval.
Tlmiče sa išli „ubehať“ aby maximálne vyhladili povrch po ktorom auto jazdí. Takže Comfort bude skôr režim pre spolujazdcov na zadných sedadlách, než pre vodiča. Ideál na cestovanie po diaľnici je ale Normal. Auto je stále dostatočne komfortné, ale menej sa pohojdáva, karosérii dovolí menší pohyb. Zvlášť ne českej D1 bude práve tento režim balzam na dušu pre každého majiteľa nového Superbu. A pokiaľ by bol pre niekoho málo mäkký, stále je v ponuke ešte Comfort.
Aj keď, uvidíme ako bude podvozok nového Superbu pracovať na D1 v praxi, keďže trochu v kontraste s mäkkým nastavením tlmičov sú otrasy veľkých a ťažkých kolies. V mojom prípade 18-palcových. Pri prejazde krátkych priečnych nerovností ich cítiť vždy, bez ohľadu na to, či tlmiče pracujú v režime Comfort alebo Sport. Najviac som si potykal so Superbom v režime Sport. Väčšinou som si ho zvolil na okresných cestách, alebo uskákaných úsekoch diaľnice. Vždy vtedy, keď som chcel stíšiť hojdavé správanie auta, vychutnať si lepšiu jazdnú dynamiku a prednosti podvozka.
Popri novej platforme, zhodeniu hmotnosti až do 75 kg podľa verzie, lepšieho vyváženia vďaka pekným proporciám, pomáha novému Superbu k dosiahnutiu lepšej ovládateľnosti aj širší rozchod kolies vpredu o 39 a vzadu o 54 mm, či posunutie predných kolies viac dopredu v porovnaní s predchodcom. V režime Sport je Superb citeľne tuhší, ale stále nie tvrdý. Aj v tomto režime vie pekne odfiltrovať mnohé nerovnosti, ale čo je podstatnejšie, výrazne lepšie stráži pohyby karosérie. Hoci Superb si po prvom teste nedovolím označiť za športovú limuzínu, neznamená to, že nadšení vodiči si neprídu na svoje.
V režime Sport som si s pribúdajúcimi kilometrami stále viac začal vychutnávať toskánske okresné cestičky. Baví ma riadenie nového Superba, ktoré veľmi pomohlo posunutie predných kolies viac dopredu aj širší rozchod predných kolies. Na to, aký je Superb veľký sa veľmi dobre ovláda. Spoza volantu som si vôbec neuvedomoval, akú veľkú loď mám v rukách.
Karoséria Superbu nepotrebuje žiadne ďalšie vylepšenia. Stačí vyplniť blatníky 19-palcovými kolesami, vystrčenými na podložkách a aj s boxom na streche a ťažným zariadením vyzerá štýlovo, veľmi dynamicky.
Aby som teda uzavrel kapitolu adaptívneho podvozka. Podobne ako pri súťažnom aute máte možnosť si meniť dva druhy podvozkov (šotolinový, asfaltový) a aj tie nastavovať rôznym spôsobom, Superb vám ponúka niečo podobné v sériovom aute. Pre každý povrch si môžete zvoliť iné nastavenie pruženia.
Jediné čo ma mrzí je, že nestihol som si vyskúšať auto s klasickými tlmičmi. K dispozícii bolo jediné testovacie auto, v kombinácii s motorom 1.6 TDI, ku ktorému som sa nevedel dostať. Rozprával som sa ale s českým kolegom, ktorý ho mal možnosť skúšať a hovoril, že je s ním spokojný. Nemá jedinú výhradu.
Aj štandardný podvozok je veľmi dobre odhlučnený, kultivovaný a jazdný komfort netrpí ani s 18-palcovým obutím, čo je pokrok v porovnaní s predošlou generáciou. Testovanému motoru 1.6 TDI však podľa očakávania chýba ťah. Je veľmi dýchavičný. Predbiehanie s týmto motorom na toskánskych cestách je celkom adrenalín.
Úplne iná pesnička je najvýkonnejší naftový dvojliter 2.0 TDI (140 kW/190 k). Jeho veľkou prednosťou je obrovský krútiaci moment 400 Nm, ktorý je k dispozícii od veľmi nízkych otáčok a Superbu najmä v kopcoch a pri predbiehaní dáva doslova krídla. Kedykoľvek potrebujete, pekne odspodu potiahne, nepotrebuje zbytočne podraďovať. Radosť jazdiť s týmto motorom.
Čo sa týka výbavy, Superb preberá od hierarchicky vyššie postaveného súrodenca Passatu niekoľko nových prvkov výbavy. Napríklad čelné okno vyhrievané fóliou (nie jemnými vodičmi, pásikmi, ktoré mnohým vodičom nosiacim okuliare dosť vadia), asistenta pre jazdu v dopravnej zápche, čo je iba marketingovo inak podaný adaptívny tempomat fungujúci aj v nízkych rýchlostiach, alebo systém upozorňujúci na prichádzajúce auto spoza vášho chrbta, keď cúvate z dvora alebo parkovacieho miesta. V Taliansku nám tento systém pri častom otáčaní sa počas výroby videa veľmi pomohol.
Zaujal ma aj jeden praktický, "blbuvzdorný" detail, v súvislosti s automaticky otvárateľným vekom batožinového priestoru. Pri automatických vekách sa často stáva, že ľudia ktorých vozíte so sebou a nie sú zvyknutí na automatiku zaťahujú za veko manuálne, čo nie je ideálne pre elektromotory. Škoda to vyriešila tak, že stačí zatiahnuť rukou za veko a ono sa automaticky rozbehne, začne zatvárať. Alebo ho môžete zatvoriť klasicky tlačidlom.
Časť farebnej škály
O dizajne novinky už bolo povedané veľa. Podľa mňa sa naozaj vydaril a rozhodne je to najkrajšia a proporčne najvyváženejšia Škoda súčasnosti. Pri dôkladnej prehliadke karosérie ma ale udivovalo nielen to, koľko prvkov dokázali dizajnéri preniesť zo štúdie Vision C do sériovej verzie, ale predovšetkým koľko rôznych ozdôb, efektných hrán a prelisov na karosérii (len predná kapota ich má 6) si dovolili pustiť do výroby. Škoda si naozaj musí nesmierne veriť v kvalite a hlavne presnosti výroby a montáže, lebo detaily ako predné blatníky zapustené pod prednú kapotu budú veľmi náročné na dopasovávanie.
Čo dodať na záver? Neviem ako jazdia benzínové verzie, neviem ako jazdí štandardný podvozok, preto v domácich testoch bude ešte čo skúšať. Ťažko odhadnúť, či adaptívne tlmiče, ktoré som jazdil sú už v sériovej podobe, alebo sa budú ešte dolaďovať.
Najväčšou zmenou v porovnaní s predošlou generáciou je posun Superbu v komforte jazdy. Je pohodlnejší, tichší, kultivovanejší, no stále atraktívny aj v zákrutách. Dôležité tiež je, že zachoval si všetky svoje prednosti ako luxusné miesto pre nohy, ešte väčší kufor a konečne je teraz vzadu trojmiestny.
Pre mňa je Superb najlepším z posledných modelov Škoda, vyvážený vo všetkých oblastiach. Plnohodnotná a dospelá vlajková loď značky. Už sa teším na domáci test a hlavne porovnanie s konkurenciou, ktoré bude naozaj zaujímavé.