+33

Prvá jazda: Suzuki SX4 S-Cross

Suzuki SX4 má na Slovensku za sebou úspešnú kariéru. Bol pri zrode, resp. v podstate založil kategóriu mestských crossoverov a má veľký podiel na „štvorkolkizovaní“ Slovenska. Tento zložitý výraz vymyslel riaditeľ importérskej spoločnosti a použil som ho preto, že najviac charakterizuje tento model.

Prvá generácia modelu SX4 vznikla v spolupráci s Fiatom. Na druhej mala automobilka Suzuki zase spolupracovať s Volkswagenom. Po vzájomnom koketovaní týchto dvoch výrobcov však zo spolupráce zišlo a tak sa automobilka Suzuki pustila do vývoja sama. Preto ten časový posun, veď ak to dobre počítam, prvá generácia SX4 je na trhu už siedmy rok. Takže je tu „akože“ nástupca SX4, kým v roku 2015 nepríde na trh rozmerovo skutočný nástupca. Ako približne bude vyzerať ste mali možnosť vidieť na podobe konceptu iV-4 počas tohtoročného frankfurtského autosalónu.

Nový S-Cross sa rázvorom náprav 2600 mm radí už medzi dospelé kompakty. Tomu zodpovedá aj vnútorný priestor v kabíne. Len v oblasti kolien pre zadných pasažierov si v porovnaní s SX4 polepšil o 39 mm. Mňa milo prekvapilo, že toto je jedno z mála áut tejto kategórie, kde bez problémov vedľa seba dostanem na šírku tri detské sedačky. Posed vzadu je mimoriadne pohodlný, vďaka vysokému sedeniu, dlhým sedákom a doslova dieram pre chodidlá pod prednými sedadlami. Suzuki použilo podobný koncept sedenia ako sa využíva pri vanoch, teda divadelný princíp, keď každý ďalší rad je vyšší, aby zadní pasažieri mali dobrý výhľad dopredu. Pri dlhých cestách padne vhod možnosť nastavenia sklonu zadných operadiel. Jednou z mála slabín predošlej generácie SX4 bol batožinový priestor. Hoci priestorom pre posádku sa blížil kompaktom, kufor bol veľkosťou na úrovni malých áut.

To sa teraz mení. Z 270 l podrástol na úctyhodných 430 l, čím sa zaradil medzi rekordmanov triedy. Nechýba praktická dvojitá podlaha a z pohľadu rodiča veľmi kvitujem premyslene navrhnuté plató, ktoré sa dá z interiéru vyklopiť. Spolujazdci sa tak aj počas jazdy dostanú z interiéru k hračkám, proviantu alebo čomukoľvek, čo ste zabudli v kufri. Po dizajnovej stránke vás novinka nestrhne k prehnaným emóciám, nielen pri pohľade zvonka ale aj vnútri. Teda aspoň mňa nie. Zdôrazňujem jednotné číslo, pretože počas niekoľkých dní strávených s novinkou som na moje prekvapenie pravidelne musel reagovať na záujem ľudí o novinku. Niektorým sa dokonca tak páčila, že hneď ju odo mňa chceli kúpiť. Opäť sa teda potvrdilo, že dizajn je vyslovene subjektívna vec.

O koľko S-Cross dospel v porovnaní s SX4 som si najviac uvedomoval spoza volantu. Kokpit mi pripomínal kombináciu SX4 a vlajkovej lode Kizashi. Výborný posed, veľké a pohodlné predné sedačky, navyše s celkom slušným bočným vedením. Aj poloha volantu voči sedadlu mi sedí. S-Cross je o triedu väčšie auto po všetkých stránkach. Teda aj s priestorovým komfortom a hlavne dôrazom na výber materiálov. Ten priestorový komfort vpredu sa prejavuje napríklad okolo stredovej konzoly, kde aj vyšší pasažieri si budú mať kam „odložiť“ koleno. Príbuznosť s vlajkovou loďou Kizashi cítiť zase z kvality spracovania a prevedenia detailov ako sú napr. tlačidlá. Všetky sú veľké, prehľadne zorganizované a zaujal ma tiež ich príjemný mechanický odpor. Celkovo je ale interiér po výtvarnej stránke trochu nudný, aj keď ergonomicky bezchybne zorganizovaný.

Nový systém pohonu všetkých kolies All Grip ponúka až 4 režimy a ovláda sa otočným ovládačom na stredovej konzole.

Na prvé zoznámenie nám požičali to najlepšie z ponuky, teda benzínovú 1-6-tku s novým pohonom 4×4 All Grip, ktorý ponúka až 4 rôzne režimy, namiesto doterajších troch. Ide o jeden z najprepracovanejších systémov pohonu 4×4 v triede kompaktov, založený na elektronicky ovládanej viaclamelovej spojke z predošlej generácie. V režime Auto sú primárne poháňané predné kolesá a pri ich prekĺznutí sa automaticky pripájajú zadné. Tento režim je zameraný na nízku spotrebu paliva. Novinkou je režim Sport, v ktorom systém pridáva krútiaci moment zadným kolesám a zlepšuje odozvu motora na akcelerátor. K tomu režimu stačí napísať iba jednu vetu – máloktorý režim Sport pri podobných systémoch je tak citeľný ako tu. Či už potláčaním nedotáčavosti pri ostrejších prejazdoch zákrut alebo citeľne živšími, ostrejšími reakciami na akcelerátor. Režim Snow zase optimalizuje trakciu na klzkom povrchu. Poháňané sú všetky 4 kolesá a pri rozdeľovaní krútiaceho momentu systém berie do úvahy uhol natočenia volantu aj intenzitu tlaku na akcelerátor. Na tento režim som veľmi zvedavý v praxi na snehu. Posledným režimom je Lock, kedy je krútiaci moment prenášaný na predné aj zadné kolesá v pomere 50:50.

Vzadu sa cestuje luxusne. S-Cross je jedným z mála áut v tejto kategórii, kam sa bez problémov vmestia na šírku 3 detské sedačky.

Atmosferická jedna-šestka pochádza z predošlej generácie, ale pre nasadenie v novej generácii prešla viacerými úpravami. Jej konštrukcia bola odľahčená a konštruktéri popracovali tiež na znížení trenia jednotlivých komponentov. Výsledkom je pružný agregát, s lineárnym nárastom výkonu, ktorý pôsobivo graduje hlavne vo vyšších otáčkach. Vďaka peknému ťahu už odspodu oceníte tento motor v meste, ale nesklame vás ani pri predbiehaní či športovejšej jazde. Palec hore technikom, že sa im podarilo zachovať jeho pôvodný charakter, aj napriek tomu, že už spĺňa emisnú normu Euro 6. Asi najviac ho vystihuje mechanická ľahkosť – s akou rýchlo reaguje na akcelerátor a tiež stúpa do otáčok. Kombinuje sa síce iba s 5-stupňovým manuálom, ale päťka je dosť dlhá, takže šiesty stupeň vám možno ani nebude chýbať. Pokiaľ teda spotreba paliva 5,9 l/100 km, ktorá celý čas svietila na palubnom počítači je pravdivá. To však overíme až v rámci testu.

Batožinový priestor je výrazne väčší. Má dvojitú podlahu a objem 430 l. Sklopením zadných operadiel sa zväčší na 875 l s úplne rovnou úložnou plochou.

Podvozkovo je nový S-Cross len o niečo vyšší než klasické hatchbacky (od 165 po 180 mm podľa verzie), čo sa pozitívne prejavuje na jazdných vlastnostiach. Meradlom v tejto oblasti bol pre inžinierov Swift Sport a celkom to aj cítiť. V pozitívnom slova zmysle na mrštnosti a ľahkosti s akou prechádza zákrutami. Vôbec nemáte pocit, že sedíte vo vyššom aute, aj vďaka pohonu 4×4, ktorý robí maximum v prospech agility. Vyslovene cítite oporu zadnej nápravy, ktorá ani v odľahčenom stave pri opieraní auta do zákruty nepúšťa zadné kolesá spod kontroly, ale krásne ich drží v stope. K dobrému pocitu z ovládania prispelo medzigeneračné zníženie hmotnosti v priemere o 40 kg, hoci nové auto je tuhšie a lepšie vybavené. Negatívnym príkladom inšpirácie vo Swifte Sport sú naopak priveľmi tvrdé pružiny, kvôli ktorým predná náprava v niektorých zákrutách s nerovnosťami odskakuje. Viem, že výrobca chcel dosiahnuť dobrú kontrolou nad pohybmi karosérie, čo sa mu aj podarilo, keďže vozidlo sa nakláňa veľmi diétne. S tuhosťou pružín to však podľa mňa trochu prehnal, čo je škoda, pretože tlmiče sú dobre nastavené.

Prvé čo ma upútalo po usadnutí a prejdení niekoľkých kilometrov je o poznanie väčší jazdný komfort v porovnaní s predchodcom, pod ktorý sa podpisujú nielen tlmiče ale tiež dlhší rázvor. Väčšinu nerovností zvláda odfiltrovať kultivovane, ale väčšie jamy už cítiť aj počuť. Na záver by som to zhrnul, že máme tu celkom podarený nový crossover, ktorý je v mnohom lepší než predchodca. Mne na ňom ale vadia dve veci. Odskakovanie prednej nápravy v zákrutách s nekvalitným povrchom a riadenie, ktorého posilňovač funguje okolo strednej polohy spomalene. Akoby nestíhal, čo vytvára umelý dojem z riadenia. Inak je fajn. O triedu dospelejšie auto než predchodca.

Súvisiace články

• Suzuki Swift je na domácom trhu autom roka 2024
• Nová Suzuki e Vitara: Prvé dojmy a predstavenie techniky (VIDEO)
• Nový Swift a vylepšená Vitara prichádzajú do predaja. Poznáme ceny
• Značke Suzuki sa darí. Na Slovensku aj vo svete