+9

Pretekársky špeciál L&K FCR bol konštruktérsky unikát

Automobilka Laurin a Klement bola začiatkom dvadsiateho storočia najväčšou v Rakúsko – Uhorsku. Prvý motor vyrobili v Mladej Boleslave v roku 1899 a motoristickému športu sa venujú prakticky odvtedy až dodnes. Úspechy v športe sú najlepším dôkazom technickej vyspelosti a spoľahlivosti produktov automobilky.

Do českej automobilky nastúpil 15. decembra 1907 mladý 28-ročný multitalent Otto Hieronimus (1879 – 1922) (podpisoval sa s mäkkým i), rodák z Kolína nad Rýnom. Už vtedy to bol konštruktér a pretekár európskeho formátu, býval vo Viedni a do Mladej Boleslavi sa rozhodol prísť po tom, keď na vlastné oči videl pri skúškach prvý český radový osemvalec FF (4877 cm³, 84 x 110 mm, výkon 45 k). Po niekoľkých významných úspechoch a rýchlostných rekordoch na autách značky L&K Otto Hieronimus presvedčil Václava Klementa, aby postavili pretekársky špeciál, ktorý by spĺňal technické predpisy. Tie vtedy neobmedzovali výkon ani množstvo nasávaného vzduchu pomocou restriktora, ale obmedzovali iba vŕtanie štvorvalcového motora na 85 mm.

A to bola pre Otta výzva. Postavil štvorvalec s objemom 5672 cm³, ktorý mal zdvih 250 mm. Od prvého náčrtu po štart do prvých pretekov v Semmeringu ubehli iba tri mesiace. Kľuková skriňa štvorvalca FCR bola spoločná, valce boli odliate po dvojiciach. Hlavy valcov mali trojuholníkový tvar (ako má dnes najmodernejší motor 1,33 v Mercedese) a ventilový rozvod OHC využíval kráľovský hriadeľ. Piesty boli odliate z liatiny a ojnice mali v najtenšom mieste hrúbku iba 1,5 milimetra. Bolo to úžasné. Pri 2000 otáčkach mal motor výkon 100 koní a piesty vtedy za minútu najazdili obrovskou strednou piestovou rýchlosťou kilometer. Najslabším miestom vtedajších motorov bola príprava zmesi v karburátore. Medzi dvojicami valcov sa nasávacie potrubie stretávalo s výfukovým, aby sa ohrievalo, a tak sa mohol benzín ľahšie odparovať. Za motorom bol obrovský zotrvačník so spojkou a za ňou štvorstupňová prevodovka, kardan a pohon zadných kolies. Radiaca páka bola zvonku na karosérii. Motor nemal štartér, pri štartovaní kľukou sa raz zranil taliansky mechanik. Auto malo bubnové brzdy iba na zadných kolesách, ktoré sa ovládali druhou pákou vedľa radiacej.

Existovala aj nožná brzda, ktorá brzdila kardan. Pneumatiky, tenké ako jaternice, boli značky Michelin, pochádzali z motocykla a boli obuté na vypletaných kolesách s priemerom 22 palcov. Podvozok tvoril obdĺžnikový rám z U profilu, obe nápravy boli pevné, na prednej boli trecie tlmiče pruženia s drevenými lamelami. Hieronimus musel byť naozaj odvážny muž, ak s týmto autom, ktoré malo ťažisko vo výške jeho žalúdka, dokázal prejsť zákrutu pod plným plynom. Auto malo obdivuhodné zrýchlenie, ale bol z neho mizerný výhľad. Samozrejme v Semmeringu vyhral Otto Hieronimus v dvoch kategóriách naraz časom 8:19 s priemernou rýchlosťou 72,1 km/h. Trať mala 10 kilometrov, päť vracákov a stúpanie miestami až 9,2 percenta. Postavené boli pravdepodobne dve autá L&K FCR a jeden náhradný motor. Prvé auto predali v roku 1913 do Amsterdamu, druhé v roku 1914 do Prahy. Zatiaľ nikto nevie o tom, že by sa dochovali, preto sa rozhodli nadšenci z automobilky v Mladej Boleslave postaviť repliku. Dokážu to?

Otto Hieronimus o rok na to skonštruoval letecký motor a prvý let absolvoval deň pred Janom Kašparom, ale bol Nemec a česká tlač o ňom nepísala. Popri lietaní nikdy neprestal pretekať na automobiloch. Tragicky havaroval pri tréningu v Rakúsku 8. mája 1922.