Zaujímavosti
História automobilov a ich značiek, úpravy, technické poradenstvo a niečo pre fanúšikov kvalitnej fotografie.
Prelomový Fiat Ritmo navrhol Sergio Sartorelli
Premiéra bola na autosalóne v Turíne v roku 1978. Kompaktný hatchback mal osobitý dizajn podmienený nástupom plastov, namiesto chrómu.
V roku 1968 vzniklo oddelenie Centro Stille Fiat, ktorému šéfoval renomovaný dizajnér Sergio Sartorelli (1928 – 2009). Prišiel na požiadanie otca väčšiny dovtedajších Fiatov inžiniera Danteho Giacosu (1905 – 1996), ktorý po štyridsiatich rokoch v turínskej automobilke hľadal pokračovateľov. Fiat 128 bol dokončený, mladý veľmi nádejný dizajnér Pio Manzú stihol na jar 1969 vytvoriť model budúceho Fiata 127, ale cestou na predstavenie modelu vedeniu automobilky mal 26. mája 1969 tragickú nehodu. Sergio Sartorelli sa najprv pustil do práce na nástupcovi Päťstovky. Najmenší Fiat s označením 126 z pera Sergia Sartorelliho mal statickú premiéru 22. októbra 1972.
Vzápätí sa začal projekt s kódom X/30 z ktorého mal vzniknúť nástupca revolučného modelu Fiat 128. Revolučný bol preto, že v roku 1969 bol prvým turínskym modelom s pohonom predných kolies a s motorom uloženým naprieč. Jeho techniku dôkladne overilo predtým Autobianchi Primula. Bolo jasné, že nový Fiat už bude hatchback. Typickým trendom prvej polovice sedemdesiatych rokov minulého storočia bol nástup plastov. Chrómované masky, nárazníky či stierače prestali byť in. Plasty síce neboli tvarovo stabilné, na slnku rýchlo bledli, ale čierna mriežka na maske chladiča pôsobila odľahčene a moderne. Projekt nového Fiata postupne menil označenie a nakoniec sa volal 138. Tesne pred premiérou sa však v automobilke rozhodli skoncovať s číselným označovaním a nový model predstavili na jar 1978 v Turíne pod názvom Fiat Ritmo. Sergio Sartorelli vytvoril úžasné dielo.
Rozhodol sa plast zakomponovať do karosérie ako jej súčasť. Veľké medzery medzi dielcami, potrebné na tepelnú rozťažnosť neboli rušivé, minimalistické otvory nutné na chladenie motora boli len tam, kde ich bolo naozaj treba. Dizajnovým prvkom bola aj asymetricky usadená mriežka na kapote motora. Typickým znakom Ritma boli okrúhle svetlomety, do polovice zakomponované do nárazníka. K svetlometom krásne ladili netradičné okrúhle kľučky dverí. Ani vzadu sa Sartorelli neobával priznať plastovému nárazníku estetickú funkciu a začlenil doň skupinové svetlá. Príjemným oživením boli aj kolesá, ktoré narúšali obvyklú rotačnú symetriu. Naopak, interiér Ritma, na ktorom pracoval aj mladý Walter de Silva, píliš nápaditý nebol. Fiat Ritmo mal na výber spočiatku tri motory SOHC, ktoré skonštruoval Aurelio Lampredi (1917 – 1989), z objemu 1116 centimetrov kubických (80 x 55,5 mm) mal výkon 60 koní (44 kW), z 1302 cm3 (86,4 x 55,5 mm) 65 koní (48 kW) a najsilnejší mal objem 1498 cm3 (86,4 x 63,9 mm) a výkon 75 koní (55 kW). K najsilnejšiemu motoru bola vo vrcholnej verzii CL päťstupňová prevodovka, ktorú vtedy ešte nemal ani VW Golf GTI. Aby sme Nemcom z VW nekrivdili, od nich mal Fiat Ritmo na želanie trojstupňovú automatickú prevodovku. Motory SOHC mali väčšie vŕtanie ako zdvih, ľahko a nenásilne znášali vďaka nízkej piestovej rýchlosti vysoké otáčky a bola s nimi radosť jazdiť. Fiat Ritmo 75 CL mal pri rýchlosti 130 km/h na päťke 3800 otáčok. V ankete Auto roka 1979 skončil Fiat Ritmo iba 12 bodov za víťazným Talbotom Horizon, ktorý mnohí volali aj Simca či Chrysler.
V roku 1980 pribudol Ritmu atmosférický naftový štvorvalec s objemom 1714 kubických centimetrov, výkon mal 55 koní (40,5 kW) a štandardne mal päťstupňovú prevodovku, o rok na to pridali 10 koní benzínovému motoru s objemom 1,5 litra. V roku 1981 malo premiéru Ritmo Cabrio, navrhol ho Nuccio Bertone (1912 – 1997) a v továrni Bertone ho aj montovali. Vrcholným modelom bolo Ritmo Abarth s dvojlitrovým motorom DOHC, ktorý mal 125 koní (92 kW) a päťstupňovú prevodovku ZF. V roku 1982 prišiel facelift. Ako to býva zvykom, Ritmo po ňom stratilo originalitu, nárazník sa už končil pod obyčajnou maskou chladiča a svetlá boli zakomponované v nej. O tri roky prišlo Ritmo aj o okrúhle kľučky. Sergio Sartorelli po šestnástich rokoch v roku 1984 od Fiata odišiel.
Sergio Sartorelli a niektoré jeho diela:
1957 | Volkswagen 1200 Beetle | Ghia | prototyp Chrobáka |
1957 | Fiat 1100/103 Coupe, Cabriolet, Giardinetta | Ghia | 1957 premiéra v Turíne. |
1957 | Ghia Crown Imperial limousine | Ghia | 1957-1963 |
1959 | Karmann-Ghia Coupe Type 14 | Ghia | |
1959 | Ghia Selene I | Ghia | spolupacoval Tom Tjaarda |
1960 | Fiat 2300 S Coupé | Ghia | sériový model, premiéra 1961 v Ženeve. |
1960 | Karmann-Ghia Coupe 1500 Type 34 | Ghia | 1961 debut, autosalón vo Frankfurte. |
1963 | Fiat G230S | Ghia | prototyp predstavený na autosalóne v Turíne. |
1966 | Ford Taunus 20 MTS Coupé and Spider | OSI | Vyrábaný od roku 1966 do roku 1968 iba kabriolet. |
1972 | Fiat 126 | Fiat | Premiéra na autosalóne v Turíne. |
1978 | Fiat Ritmo | Fiat | Premiéra na autosalóne v Turíne. |