+21

Preddakarská výstava v Brne

Uplynulú sobotu sme na brnianskom výstavisku boli pozrieť našich dakarských pretekárov. Počas športovo ladeného víkendu organizátori jeden pavilón  vyhradili karavaningu, kde bola v expozícii firmy Adria vystavená aj dakarská Tatra Terra a motorka Ivana Jakeša.

Neboli to síce originálne nové stroje pripravené na Dakar 2016, ale aj tak dokonale dokresľovali atmosféru, v ktorej slovenskí účastníci najťažších vytrvalostných pretekov na svete trpezlivo odpovedali na desiatky otázok svojich priaznivcov. Expozícia firmy Adria nebola vybraná náhodne. Adria oslavuje päťdesiatročnú tradíciu výroby karavanov a obytných áut. Okrem toho aj naša dakarská výprava používa v Južnej Amerike práve produkty tejto firmy. Pravé stroje na Dakar 2016 Tatra Jamal i motorka KTM sú už pripravené na odjazd. Budúci pondelok 16. novembra vyrazí šesť kamiónov a päť osobných áut do francúzskeho prístavu Le Havre, kde bude technické preberanie. Po ňom sa stroje nalodia na trajekt a odplávajú do Južnej Ameriky, kde bude 2. januára v Buenos Aires slávnostný štart a prológ. Štartovné číslo 513 bude mať Tatra posádky Tomáš Vrátný (CZ), Jaroslav Miškolci (SK) a Milan Holáň (CZ). Čísla 515 a 521 ponesú ďalšie Tatry tímu Bonver Dakar Project, ktoré budú riadiť kazašský pilot Artur Ardavičus a Poliak Jan Szutkowski.

Čím sa líši najmä vaša Tatra Jamai od tejto vystavenej v Brne?

Jaroslav Miškolci: Náš špeciál Tatra Jamal je kapotovaná verzia, má teda kabínu posunutú dozadu. Lepšie rozloženie hmotnosti má veľký vplyv na ovládateľnosť kamióna i na pohodlie posádky, ak sa to tak dá povedať. Používame šesťvalcový motor Renault DXi13 s objemom 12 900 kubických centimetrov a výkonom 920 koní. Krútiaci moment má hodnotu 4500 Nm pri 1200 otáčkach.

Bude tento Dakar ešte ťažší?

Jarolav Miškolci: Dúfam, že využijeme naplno doterajšie skúsenosti, veď toto je môj piaty Dakar. Tento rok budú azda ťažké etapy, ktoré sa pôjdu vo vysokých nadmorských výškach až okolo 4000 metrov. Každý hľadá nové sofistikované metódy, ako sa pomocou techniky vopred dozvedieť čo najviac o trati. Ale nové veci vymýšľajú aj organizátori.  Dôležitý je najmä spánok medzi etapami. Ak sa nevyspíme aspoň šesť hodín, človek je potom unvený a robí viac chýb. So skúsenosťami prichádza aj sebavedomie. Ivan Jakeš by mohol rozprávať príhodu z roku 2013, keď väčšinu svojich súperov stretol v protismere. On však vedel na 100 percent, že ide dobre, mýlili sa oni. A keby sa neboli otočili, bol by v cieli druhý, a nie štvrtý.

Ako sa dá vyhnúť defektu?

Jarolav Miškolci: Budeme musieť urobiť všetko pre to, aby sme ich nechytili. V ťažkých úsekoch dávame na kamene veľký pozor všetci traja. Defekt je veľká strata. Pamätám sa, ako sme raz minuli obidve rezervy a na pneumatike sme našli ďalšiu dieru. Nebol to pekný pohľad. V piesku sme si nemohli dovoliť odpustiť vzduch, lebo už by sme ho nedofúkali...

Veľkým medzinárodným úspechom Ivana Jakeša bolo víťazstvo v záverečnom motokrose na šesťdňovej v roku 1996 vo Fínsku. Ivan Jakeš štartoval na Dakare prvýkrát v roku 2007, ale cieľ vtedy nevidel. Dnes je naším dakarským rekordérom. Vyhral už dve etapy. V roku 2013 bol v cieli štvrtý, vlani ôsmy.

Čím sa líši vaša motorka od sériovej?

Ivan Jakeš: Má všetko nové, teleskopy, navigačný systém, elektroniku... Je toho veľa. Úprava stojí 10-tisíc eur.

Čo je na Dakare najťažšie?

Ivan Jakeš: Ťažká je jednoznačne navigácia. Dakar sa nedá ísť naplno ako motokros. Idem asi na 85 percent z toho, čo by sa dalo ísť, ale musím mať istotu.

Máte niekedy na motorke strach?

Ivan Jakeš: Strach vôbec nie je dobré slovo. Keby som sa bál, tak nemôžem jazdiť. Nemám strach, ale mám veľký rešpekt, áno, je to rešpekt.

Dá sa v etape napríklad najesť?

Ivan Jakeš: Ja som zvyknutý najesť sa ráno a potom aj 12 hodín na motorke iba pijem. Tak som si zvykol.