+9

Pred tridsiatimi rokmi vyhral Barumku Leo Pavlík s Audi Quattro

V roku 1986 sa Zlín oficiálne na mapách označoval ako Gottwaldov, slávna moravská rally sa volala Barum Tríbeč Rallye. Šesť z 21 rýchlostných skúšok sa jazdilo na Slovensku. Volali sa Inovecká, Tríbečská a Skýcovská.

Inovecká mala takmer 31 kilometrov, Tríbečská 28 a Skýcovská 15 kilometrov. Boli to náročné trate na úzkom asfalte väčšinou v lese. V sobotu 28. júna 1986 bolo na Slovensku slnečné počasie s jasnou oblohou. Barum Tríbeč Rallye sa započítavala do majstrovstiev Európy, ale mala iba koeficient 2, čo nebolo príliš atraktívne pre špičkových jazdcov kontinentu. Koeficientom sa násobil zisk bodov a najvyšší, aký vtedy existoval bol 4. V ďalších rokoch sa koeficienty zvyšovali a napríklad o osem rokov neskôr v roku 1994 už mala Barumka koeficient 10, ale maximum bolo vtedy až 20. Barum Tríbeč Rallye bolo súčasťou Mitropa Cupu. Boli to akoby zmenšené majstrovstvá Európy. Mitropa Cup obsahoval spolu deväť súťaží v Rakúsku, Nemecku, Maďarsku, Československu a v Taliansku.

Najlepší výsledok sa jazdcovi po sezóne škrtol. V roku 1986 vyhral Mitropa Cup 23-ročný Armin Schwarz a práve výsledok z Barum Tríbeč Rallye, kde skončil na treťom mieste absolútne, sa mu škrtol. Rok 1986 bol obdobím, keď po rely tratiach v Československu jazdilo auto s najvyšším výkonom a doteraz to nikto neprekonal. Za volant Audi Qauttro si sadal Leo Pavlík, spolujazdca mu robil Karel Jirátko a jazdili za tím JZD Slušovice. V rovnakom tíme, ale na Škode 130 RS, prípadne na Lade VTFS, jazdili aj Václav Blahna, Pavel Valoušek starší i bratia Končekovci z východného Slovenska. Audi Quattro získal Leo Pavlík po nemeckom jazdcovi Haraldovi Demuthovi, ktorý s ním vyhral Barum Rallye 1985. O dva mesiace neskôr na ňom vyhral Leo Pavlík v Poprade.

Barum Tríbeč Rally 1986 mala pomerne jednoduchý priebeh. Od prvej rýchlostnej skúšky bol vo vedení Leo Pavlík. Na jednej skúške ho v cieli dobehol Armin Schwarz, ale ukázalo sa, že Pavlíkovi chýbalo vzadu jedno koleso. Keď prišiel Leo Pavlík do servisu po troch kolesách, šéf tímu Audi Roland Gumpert bol údajne veľmi naštvaný... Leo Pavlík nakoniec vyhral s náskokom takmer siedmich minút, ale pre druhého Jiřího Sedlářa to nebola hanba. Jeho Škoda 130 LR mala asi o 400 koní nižší výkon. Tretí bol Armin Schwarz, vychádzajúca nemecká hviezda, na Audi 80 Quattro.

Z dnešného pohľadu sa Audi Quattro s výkonom cez 500 koní riadilo dosť ťažko. Ako spomínal dvojnásobný majster sveta Walter Rohrl, motor mal obrovskú turbodieru. Trvalo doslova niekoľko sekúnd, kým po stlačení plynového pedála vyrazilo dopredu. Potom však bola akcelerácia doslova ako katapult. Po ubratí plynu však kým motor Audi zareagoval, išlo ešte chvíľu auto naplno... Ani zatočiť nebolo jednoduché, na začiatku zákruty bolo Audi nedotáčavé a bolo ho treba rozhodiť. Na to bol Pavlík majster. Jeho prejazdy zákrut boli veľmi atraktívne a spolu s nenapodobiteľným zvukom päťvalca to bol nevšedný zážitok. Pamätníci tvrdia, že dnešné WRC sú oproti tomu úplná nuda.

Leo Pavlík bol pre tím Audi aj testovacím jazdcom. Neďaleko Slušovíc v Dešnej bola vybudovaná skúšobná trať, na ktorej bol Pavlík rýchlejší ako Walter Rohrl. Testovali tam aj ďalšiu evolúciu Audi Quattro S1. „Pre predstavu, auto zrýchľovalo zo 185 km/h na 220 km/h zhruba rovnako rýchlo, ako keď na normálnom sériovom aute na jednotke pri tridsať kilometrovej rýchlosti naplno stlačíte plyn a rozbehnete sa na 40 km/h“, spomína Leo Pavlík. Na konci roka 1986 však prišiel zákaz pre autá skupiny B. Leo Pavlík, päťnásobný majster Československa, na to spomína dnes iba lakonicky: „Pre nás to znamenalo zníženie výkonu asi o 300 koní,“ Pavlík musel presedlať do Audi Coupé Quattro, ktoré bolo homologované v skupine A.

FIA sa rozhodla zrušiť autá skupiny B pod vplyvom tragickej nehody na Korzike v roku 1986. Havaroval tam Henri Toivonen so spolujazdcom Sergiom Crestom. Ich Lancia Delta S4 veľmi rýchlo zhorela. Navyše rok predtým sa na Korzke zabil Attilio Bettega. Vtedy špičkové autá skupiny B už nemali klasickú plechovú karosériu a motor nemali na pôvodnom mieste. Dnes môžeme povedať iba toľko, že zrušenie skupiny B bolo príliš unáhlené. Tímy Lancia, Ford a Peugeot to poškodilo najviac. Peugeot 205 T16 bol na vrchole, doviezol k titulu majstrov sveta v roku 1985 Tima Salonena a v roku 1986 Juhu Kankkunena. Peugeot sa po tomto rozhodnutí 13 rokov v MS neukázal. A doplatili na to aj autá, ktoré neboli nebezpečné a mali kovovú karosériu. Homologáciu stratila v našich končinách aj Škoda 130 LR, Lada VFTS i Wartburg 353 W. Nové autá skupiny A museli mať sériovú karosériu, motor musel mať dokonca sériový karburátor alebo vstrekovanie aj okná boli sérové zo skla

Leo Pavlík (14. 11. 1947) sa narodil v Kdyni v okrese Domažlice. V mladosti sa venoval zjazdovému lyžovaniu, kondíciu si udržiaval atletikou. V roku 1970 išiel svoju prvú rely so Škodou 1100 MB, spolujazdcom mu bol Václav Pech starší, otec niekoľkonásobného majstra Českej republiky a dvojnásobného víťaza Barum Rally. Leo Pavlík pre rok 1973 získal továrenskú Škodu 120 S a o tri roky už jazdil v Barum teame so Škodou 130 RS. V roku 1979 do roku 1983 jazdil na autách Renault Alpine, s výnimkou troch štartov na Renaulte 5 Turbo. Po krátkom období s Opelom Manta bol až do roku 1990 verný značke Audi a spolujazdcovi Karlovi Jirátkovi. Žije v Zlíne, dodnes pracuje v športovom centre a pomáha športovcom pri tréningu. Je poradcom aj v tíme, kde jazdí ME Jaromír Tarabus so Škodou Fabia R5.