Pohľad do zákulisia testov zimných pneumatík (odblokované)

Testy nových autoplášťov absolvujú novinári pravidelne. Výrobcovia ich organizujú pred každou z dvoch hlavných sezón. Ja som mal však možnosť zúčastniť sa testu 10 zimných pneumatík, ktorý organizoval Autoklub ČR.

Posledná časť testu: Autoklub ČR testoval zimné pneumatiky Zimná časť

Mnohí z vás poznajú nezávislé testy pneumatík autoklubov ADAC a ÖAMTC a možno sa už podľa nich aj rozhodovali pri výbere nového obutia na zimnú alebo letnú sezónu. Rovnaké skúšky organizuje už niekoľko rokov aj Autoklub ČR.

Ako sa testuje?

Skúšky prebiehajú niekoľko mesiacov na rôznych povrchoch. Vlastnosti pneumatík na snehu sa konajú vo švajčiarskom Ulrichene a švédskom Arjeplogu, kde sa počas zimy stretávajú hádam všetci, čo majú niečo dočinenia s autami. Odtiaľ pochádzajú aj mnohé snímky zo zimných testov nových automobilov, ktoré uverejňujeme v rubrike Tajné projekty. Schopnosti na vode a suchom asfalte sa potom v marci a apríli preverujú na niektorom z testovacích okruhov v Nemecku. Autoklub ČR vyberá do svojho testu pneumatiky bežne dostupné na českom trhu.

Tento rok skúšal 10 plášťov, medzi nimi aj 2 čínske. Všetky mali rozmer 205/55 R16 a sú určené pre vozidlá Škoda Octavia a ich koncernových príbuzných VW Golf a Touran a Audi A3. Skúšali sa pneumatiky Continental ContiWinterContact TS850, Dunlop SP WinterSport 4D, Goodyear Ultragrip 8, Michelin Alpin A4, Semperit SpeedGrip 2, Barum Polaris 3, Debica Frigo 2, Sava Eskimo S3+, Wanli Winter Challenger S1083 a Goodride SW601. Celkové hodnotenie sa delí na objektívne a subjektívne. Prvé vyplýva z meraní brzdných dráh a zrýchlenia. Kvôli maximálnej objektivite sa testuje iba v noci približne od 21.00 do 02.00 hod, kedy je teplota vzduchu aj štruktúra snehu najstabilnejšia. Merania týchto dvoch disciplín prebiehajú na letiskovej ploche v Ulrichene ležiacom v kantóne Valais vo výške asi 1.400 m nad morom. Jazdí sa po špeciálne upravenej ploche, ktorá sa valcuje.

Akcelerácia a brzdenie merajú prístroje za pomoci GPS na špeciálne upravených vozidlách so senzormi pri každom kolese. GPS pracuje na frekvencii 100 Hz a s presnosťou 50 mm. Každý model pneumatík sa skúša viackrát a výsledná hodnota sa spriemeruje. Zatiaľ čo brzdné dráhy a akceleráciu merajú viacerí jazdci rôznych áut, ktorí zväčša nie sú profesionálni piloti, subjektívne hodnotenie má na starosti vždy profík. Priebeh subjektívneho testu som zažil na vlastnej koži.

Test ovládateľnosti

Je 21:30 hod a vo vrtuľníkovom hangári hľadám jedného zo šoférov. Mám byť spolujazdcom na skúške ovládateľnosti na snehu. Naša Škoda Octavia kombi je pripravená, ale pilot stále nikde. Po chvíli prichádza z neďalekej provízornej kancelácie, kde zadával vstupné informácie do protokolu.

Sadáme do auta, je 21:40 hod a teplomer ukazuje vonkajšiu teplotu -5,5°C. Na rozdiel od predchádzajúcich testovacích vozidiel, ktoré som si po príchode do hangára obzeral, toto auto nemá žiaden prístroj. „Kde sú meracie prístoje?“, pýtam sa Henrika. „Na tento test ich nepotrebujeme“, odpovedá. „Toto je subjektívny test “. Tešiac sa, že nebudem mať na kolenách žiadne monštrum usadám dnu a vyrážame. Jedným z dôvodov prečo sa tieto testy konajú v noci je aj ten, že po trati do kopca pripomínajúcej rýchlostnú skúšku rely sa cez deň pohybujú chodci. Turisti na prechádzke alebo venčiaci svojich psov. V noci je to bezpečnejšie aj preto, že prípadné auto v protismere zďaleka lepšie vidieť. Trať by mala byť však zatvorená. Pri vjazde je veľká závora, ktorá sa však z praktických dôvodov nezamyká. Občas niekto zákaz vjazdu nerešpektuje a vybehne hore.

Prichádzame na koniec dediny, kde je za malým námestím kuželmi zatarasená cesta na horský traverz. Vedľa stojí tabuľa s umelým osvetlením a nápisom – test zimných pneumatík. Henrik mi vysvetľuje, že najprv absolvujeme oboznamovaciu jazdu, aby nás neprekvapila prekážka alebo iný chyták, ktorý by nám mohol spôsobiť problémy. Tesne pred koncom v rýchlej pasáži míňame odstavené auto, ktoré by tam nemalo byť. Majiteľ nás však ubezepčuje, že prišiel navštíviť priateľov na chatu a do rána sa s ním nepohne. Trať meria asi 2 km a charakterom pripomína jazdecky náročnú rýchlostnú skúšku s viacerými tiahlymi aj ostrejšími zákrutami. Na konci, kde sa otáčame, je 5 m vysoká snehová stena a pred ňou malý pľac akurát na otočenie na ručnú. V zime traverz zasypú lavíny a ďalej je neprejazdný.

Po obhliadke testovacej trasy sa vraciame späť a môžeme vyštartovať na prvú meranú jazdu. Stopky mám na starosť ja. Štart je letmý. Vozidlo prechádza okolo kužeľov na druhom prevodovom stupni, presne na otáčkach 2.500 1/ min. Aj väčšinu trate sa Henrich snaží ísť na druhý prevodový stupeň, preto má Octavia pod kapotou preplňovaný benzínový motor 1.8 TSI, ktorý je dostatočne pružný. Autá so silným motorom sa pre tieto testy využívajú aj preto, aby sa pilot ľahšie a rýchlejšie dostal na limit pneumatík. Testovacia jazda nie je žiadne víkendové vozenie. Henrik sa s vozidlom nehrá a nakladá mu koľko pneumatiky znesú, neraz aj viacej.

Občas podkĺzne predná náprava viac ako čakal, inokedy nás zase v najnevhodnejšej chvíli začne predbiehať zadok. Henrik má ale všetko pod kontrolou. Na pohľad krízové situácie zvláda v pohode. Steny snehu lemujúce cestu sa niekedy na môj vkus trochu priveľmi priblížia, ale autom sme zatiaľ nešuchli ani raz. Henrik jazdí rovnakým štýlom ako na rely – na hrane, s prejazdmi tiahlych zákrut driftom, aby skrátil čas. S jedným podstatným rozdielom. Do ostrých zákrut si nenahadzuje auto ručnou brzdou, ale iba prudko zalomí volant a čaká na záber predných kolies. Tak sa vo veľkej miere prejavia trakčné schopnosti a bočné vedenie stopy každej pneumatiky. Henrik nemá šajnu ktorý plášť práve skúša, aby nejazdil s predsudkami voči konkrétnej značke a psychika neovplyvnila jeho tempo alebo štýl jazdy. Vedia to len mechanici. Ja sa to dozviem až po odjazdení a výmene za iné, kým Henrik odíde z auta a zapisuje si poznámky do laptopu. Subjektívny test sa hodnotí počtom bodov od 0 po 10 a do úvahy sa berie aj dosiahnutý čas.

Najrýchlejšie boli plášte Continental, najhoršie čínske značky

Jeden model pneumatík sa vždy vyberie ako referenčný a ním sa test začína. Po 2 alebo 3 sadách si pilot opäť nechá namontovať referenčné pneumatiky aby mal pri zmenách povrchu, ktorý sa časom trochu rozjazdí, vždy referenčný bod. To však neznamená, že referenčné pneumatiky dopadnú aj v teste vždy najlepšie.

My sme si za referenčnú značku vybrali najnovší model Continental. Prednosťou týchto gúm je priečne vedenie stopy a veľmi dobrá trakcia. Pri nedotáčavom šmyku aj ľahkom drifte pekne držia stopu. Druhé v poradí sú pneumatiky Barum, ktorými dosahujeme asi o 3 s horší čas. Henrik sa sťažuje na nervóznu zadnú časť auta, ktorá citeľne viac lieta. Tretia v poradí je Debica, lacnejšia odnož značky Goodyear. Minimálne v smerovej stabilite zadnej časti je lepšia. Rozdiel medzi plášťami Barum a Debica je 0,3 s v prospech druhej z nich. Ďalší v poradí Dunlop prekvapuje horšou trakciou. Slabo akceleruje do kopca. Od takejto prémiovej značky som čakal viac. V cieli zapisujem zatiaľ najhorší čas – o 4 s dlhší než dosiahli Barum a Debica.

S poslednou sériou pneumatík pre prvú časť testu auto lieta po trati ako na letných a má obrovské problémy s trakciou v kopci. Auto nepredvídavo uteká do strán, ťažko s ním ísť sústredenú rýchlu stopu. Horím zvedavosťou čo je to za značku. Moje tušenie sa potvrdilo. Ide o čínske pneumatiky Goodride, ktorých dezén už na pohľad vyzerá nanajvýš zvláštne. Akoby bol kombináciou letného a zimného behúňa, len tá letná časť má zimné drážky, tzv. kefky, ktoré však nesiahajú až po okraj behúňa. Asi preto, aby bol pevnejší a na suchu sa nerozpadol už pri miernejšej záťaži.

S každými pneumatikami absolvujeme trať v plnej rýchlosti a na čas len raz, ale s tým, že po každých 2 sadách opäť obúvamereferenčné pneumatiky. Na záver testu sú pneumatiky iba o 2 s pomalšie v porovnaní s prvým časom, čo znamená, že podmienky na trati sa držali v norme. Iba keby sa Henrik dopustil jazdeckej chyby (pridlhé šmýkanie v zákrute, zbytočné brzdy), ktorá by skreslila výsledok, jazda s pneumatikami tej istej značky by sa opakovala. Trať pokrýva vrstva uvalcovaného snehu špeciálnou vlečkou. Tá pozostáva z ramena s asi ôsmymi pneumatikami, zoradenými vedľa seba. Taký malý šúlanec pneumatík.

Testovacie centrum opúšťam okolo pol jednej v noci, kedy tam ešte panuje čulý ruch. Henrik ešte musí spracovať výsledky. Druhý deň sa scenár opakuje. Vonku prituhlo, teplomer ukazuje -11°C a opäť začíname pneumatikami Continental. Jasná noc poskytuje ideálne podmienky na testovanie. Henrik si myslí, že pri väčšom mraze budeme na trati rýchlejší, ale už prvý výsledok naznačuje, že sa mýli. Dosahujeme takmer rovnaký čas ako včera. Rozdiel činí 0,2 s, čo potvrdzuje jeho profesionalitu a kompetentnosť. Ďalšie značky v poradí Goodyear a Michelin sa držia takmer na rovnakej úrovni. V cieli sú o vyše 2 s pomalšie než Continental. Prekvapením je Semperit, ktorý s rozdielom pár desatín sa radí za referenčný Continental a najväčším prepadákom druhá čínska značka v teste Wanli. Záber na snehu má trochu lepší než Goodride, ale vedenie stopy je biedne. Zadná časť auta lieta ako na ľade a auto predvádza veľmi široké výjazdy zo zákrut. Druhý deň končíme asi o 01,00 hod ráno s úľavou, že test sa nepretiahol. Nemalý podiel majú na tom ideálne poveternostné podmienky.

Výsledky testov

Zatiaľ je predčasné vyjadrovať sa k výsledkom, lebo pneumatiky majú za sebou iba prvú časť testov. Navyše ja som sa aktívne zúčastnil len jednej disciplíny a preto priebežných výsledkoch ďalších neviem nič. Druhá časť pozostávajúca zo skúšok na suchej a mokrej vozovke príde na rad čoskoro. Pokiaľ mi to čas umožní, mám v pláne zúčastniť sa aj na nich. Kompletné výsledky budú k dispozícii na jeseň a naša redakcia bude medzi prvými, kto ich uverejní.

Doplnené: test zimných pneumatík Autoklubu ČR uverejníme v októbrovom vydaní Autožurnálu.