Zaujímavosti
História automobilov a ich značiek, úpravy, technické poradenstvo a niečo pre fanúšikov kvalitnej fotografie.
Peugeot má pohon predných kolies už 55 rokov
Búrlivé šesťdesiate roky dvadsiateho storočia priniesli nový pohľad na koncepciu rodinných áut. Bolo jasné, že budúcnosť patrí pohonu predných kolies.
Rozvoj motorizmu začiatkom šesťdesiatych rokov bol v znamení hľadania nových riešení a technológií. Pohon predných kolies má síce rovnako dlhu históriu, ako automobil. Musel však prekonať mnoho predsudkov, konštrukčných i ekonomických. Začiatkom šesťdesiatych rokov minulého storočia mala polovica predaných maloobjemových áut v Európe motor vzadu.
Tento argument použili dodatočne ako poľahčujúcu okolnosť aj v Mladej Boleslave, keď bránili Škodu MB 1000. Angličania s Mini si od roku 1959 mysleli svoje. Motor vpredu naprieč v spojení s pohonom predných kolies začal ukazovať výhody a rýchlo to pochopili aj v automobilke Peugeot i Fiat. Pohon predných kolies využíval aj Renault od roku 1959, hoci iba v mikrobuse Estafette. Presadil ho mladý inžinier Guy Grosset-Grange známy výrokom, že ak používa VW motor vzadu aj v dodávkach, neznamená to, že to je dobré riešenie. Konštrukčným rébusom, najmä pri uložení motora naprieč, však boli obavy s nerovnomerného prenosu krútiaceho momentu na predné kolesá.
Dante Giacosa, turínsky génius, sa obával o dobré meno značky Fiat a koncepciu všetko vpredu s nerovnako dlhými hnacími hriadeľmi opatrne vyskúšal na Autobianchi Primula. Premiéru malo v Turíne 1964 a bol to úspech.
V Peugeote pracovali na projekte D12. A rozhodli sa predstaviť nový model na domácej pôde. Na parížsky autosalón do 7.októbra 1965 však už nechceli čakať. Na výstave v Palais des Sports v Paríži mal štyri dni po Veľkej noci 23. apríla premiéru Peugeot 204. Bolo to prvé francúzske auto s motorom naprieč a s pohonom predných kolies.
Prečitajte si aj: Mercedes-Benz oslavuje 120 rokov názvu značky. Viete, ako vznikol?
Francúzi sa rozhodli problém nerovnomerného rozdelenia krútiaceho momentu vyriešiť podobne ako Mini. Motor umiestnili do stredu a do jeho útrob zabudovali aj štvorstupňovú prevodovku, ktorá mala s motorom spoločnú olejovú náplň. Hnacie hriadele ku kolesám mohli mať teda rovnakú dĺžku. Netypickým spôsobom bol vyriešený pohon ventilátora za chladičom, klinový remeň pracoval v dvoch rovinách. Model 204 mal ako prvý Peugeot aj nezávislé zavesené zadné kolesá na hlinkových ramenách, vpredu kotúčové brzdy značky Girling a spojka mala kvapalinové ovládanie.
Celohliníkový štvorvalec s objemom 1130 kubických centimetrov (75 x 64 milimetrov) bol presne ušitý na francúzske daňové zákony, mal ventilový rozvod OHC a vačkový hriadeľ poháňala reťaz. Výkon 53 koní zabezpečoval 850 kilogramovému Peugeotu maximálnu rýchlosť 138 km/h.
Karoséria s dĺžkou 3970 ponúkala vďaka veľkorysému rázvoru 2590 milimetrov veľa pohodlia pre cestujúcich a 370 litrový kufor. Vývoj karosérie mal na starosti vedúci Centre de Style Peugeot Paul Bouvot (1922 – 2000). Pod návrh karosérie bol podpísaný Battista Pininfarina (1893 – 1966), zakladateľ slávneho talianskeho štúdia, ktorý už predtým navrhoval aj Peugeot 404, predstavený v roku 1960. Krátko po sedane 204 prišlo na trh aj kombi nazývané Break a úžitková verzia Fourgonette. Na autosalóne v Paríži v roku 1966 mal premiéru Peugeot 204C. Išlo o kupé a kabriolet navrhnuté tiež v ateliéri Pininfarina pod vedením Sergia Pininfarina (1926 – 2012). Karoséria mala skrátený rázvor na 2305 milimetrov.
V septembri 1967 sa Peugeot 204 Break GL stal prvým osobným autom s hliníkovým naftovým motorom uloženým naprieč. Z objemu 1255 kubických centimetrov sa podarilo dostať 40 koní výkonu. Udávaná spotreba nafty bola 5,3 až 8,5 litra na 100 kilometrov. Peugeot 204 vyrábali do roku 1976. Predalo sa 1 604 296 áut a v rokoch 1969 až 1971 bol najpredávanejším autom vo Francúzsku.