+98

Peugeot 504 má päťdesiat rokov

Rok 1968 bol bohatý na politické udalosti nielen v Československu, ale aj vo Francúzsku. Štrajky a politická kríza odložili premiéru nového modelu automobilky Peugeot 504 z júna až na september 1968.

Nový Peugeot 504 mal vo výrobe nahradiť model 404. Sedan strednej triedy vyrábali od roku 1960. Bol úspešný, elegantný, ale jeho konzervatívna karoséria rýchlo vychádzala z módy. Okrúhle svetlá vpredu, obyčajná oválna maska a stojaté špicaté zadné svetlá. Prvé makety novej vlajkovej lode s označením 504 vznikali v roku 1965. Na dizajne prednej masky a svetiel vidno jasný vplyv revolučného Renaulta 16, Peugeot však potreboval vlastnú tvár. Dizajnu sa chopilo turínske štúdio Pininfarina. Aldo Brovarone (1926) bol autorom mnohých modelov Ferrari i Alfa Romeo, ale Peugeot 504 bolo jeho prvé zadanie od Francúzov. Typická skosená zadná časť sa stala legendárnou.

Automobilka od roku 1965 vyrábala menší model 204 s motorom naprieč a s pohonom predných kolies, v strednej triede sa však držala klasického usporiadania s pozdĺžne uloženým motorom a pohonom zadných kolies. Zaujímavosťou je, že diferenciál navrhoval Petr Hrdlička (1934), ktorý bol neskôr vedúcim vývojového tímu Škody Favorit. Petr Hrdlička bol v rokoch 1965 až 1967 na praxi v Zurichu vo firme Oerlikon. Špecializáciou Petra Hrdličku boli hypoidné prevody. „Navrhoval som súkolesia pre dve rôzne nápravy, jednu s výkyvnými polonápravami pre sedan a jednu pevnú pre karosériu break. Sedany mali prvé hliníkovú rozvodovku a pevná náprava bola celá z hliníka“, spomína Petr Hrdlička. Osobne dohliadal aj na spojazdnenie výrobnej linky v závode v Socheaux, ktorý je neďaleko francúzsko-švajčiarskych hraníc. Medzi autokrosovými pretekármi bol diferenciál z Peugeota 504 obľúbeným pre jeho nezničiteľnosť. 

V jeseni 1968 sa politická kríza upokojila, v automobilke obnovili výrobu a Francúzi sa tešili z ďalších piesní mladej blondíny France Gallovej (1947 – 2018). Nový sedan Peugeot 504 mal premiéru 12 septembra 1968 na parížskom autosalóne. Spoločnosť mu robili ďalšie novinky: VW 411 so zastaranou koncepciou z Chrobáka, moderné Audi 100 a nový krásny Saab 99, ktorého znevýhodnil malý vnútorný priestor. Sedan Peugeot 504 mal dĺžku 4480 milimetrov a rázvor 2740 milimetrov. Batožinový priestor mal objem 420 litrov a rezerva bola umiestnená typicky z vonkajšej strany. Vpredu bola náprava typu McPherson, vzadu nezávislé zavesené kolesá na vlečených trojuholníkových ramenách s vinutými pružinami.

Základným motorom bol štvorvalec OHV s objemom 1796 kubických centimetrov, vo verzii s karburátorom mal výkon 80 koní (59 kW), so vstrekovaním 96 koní. Krútiaci moment sa prenášal na zadné kolesá cez štvorstupňovú mechanickú prevodovku s radiacou pákou pod volantom. Peugeot 504 mal kotúčové brzdy na oboch nápravách a hrebeňové riadenie. Neskôr pribudol silnejší dvojlitrový motor a trojstupňová automatická prevodovka ZF. V roku 1969 získal Peugeot 504 titul Auto roka. Karoséria kombi s označením Break prišla na trh v roku 1970 a bola dlhšia ako sedan. Merala 4801 milimetrov a mala aj predĺžený rázvor na 2900 milimetrov. Priestoru v nej bolo toľko, že existovala aj sedemmiestna verzia Familiale.

Veľkou udalosťou bol v roku 1970 príchod naftového motora, ktorý sa preslávil pod menom Indenor. Mal objem 2112 kubických centimetrov (90 x 83 mm) a spočiatku výkon 66 koní. Tento motor bol pre snom aj pre mnohých motoristov u nás. V Belgicku ho totiž montovali do Volgy 21 i do novšej 24. Liter benzínu Super s 96 oktánmi stál v Československu vtedy päť korún, liter nafty 50 halierov.

V roku 1976 motor Indenor prevŕtali na 94 mm a z objemu 2304 kubických centimetrov dostali výkon 71 koní. Stále išlo o diesel s atmosférickým nasávaním, ktorý mal neuveriteľnú životnosť. Akoby predzvesťou naftovej krízy bolo uvedenie modelu 504 L v apríli 1973. Označenie L pôsobilo takmer ironicky, išlo o ochudobnenú verziu. Motor s objemom 1796 kubických centimetrov mal znížený kompresný pomer, aby mohol spaľovať lacnejší benzín, ale stratil približne 2 kW z výkonu. Sedan L však dostal iba pevnú zadnú nápravu z kombi s bubnovými brzdami.

Vo Francúzsku vyrobili v rokoch 1968 až 1983 až 3,3 milióna exemplárov, ale ďalších takmer 500 tisíc kusov vyrobili v ostatných fabrikách v Argentíne, v Chile, v Egypte, Južnej Afrike, Nigérii... v Číne, Austrálii a dokonca aj na Novom Zélande. V Číne sa vyrábal Pick Up až do roku 2009. Peugeot 504 bol úspešný aj v majstrovstvách sveta v rely. V roku 1975 vyhral Ove Andersson (1938 – 2008) Rally Safary, Hannu Mikkola (1942) Rally du Maroc a o rok na to v Maroku vyhral aj Jean-Pierre Nicolas (1945). 

Peugeot 504 Coupé a Cabrio

Ubehlo pol roka od prestavenia sedana a v stánku Peugeot na marcovom ženevskom autosalóne v roku 1969 mali premiéru dve nové verzie modelu 504 s označením Coupé a Cabrio. Šéfdizajnér štúdia Pininfarina Aldo Brovarone mohol byť na svoje dielo hrdý. Na skrátených základoch sedana s rázvorom 2550 mm vznikli autá, ktoré nemali s pôvodným modelom spoločný ani jeden povrchový diel karosérie.

Motor 1,8 dostal vstrekovanie benzínu Kugelfischer, mal teda výkon 103 koní (76 kW) a dynamiku zlepšili aj kratšie prevody. Coupé a Cabrio vyrábali na predmestí Turína v závode Grugliasco Pininfarina. Ďalšou samostatnou kapitolou je šesťvalcový motor, ktorý vznikol spoločnými silami automobiliek Peugeot, Renault a Volvo. Vzájomná dohoda francúzskych automobiliek na vývoji mechanických častí vznikla v roku 1966, v roku 1971 pribrali aj Švédov.

Projekt dostal meno PRV. Pôvodne začali spoločne vyvíjať vidlicový osemvalec, ale začiatok sedemdesiatych rokov mu neprial, najmä pre nárast ceny benzínu. Prvý s myšlienkou na šesťvalec prišiel Renault. Pre budúci model s označením R30 počítali s predným pohonom a osemvalec by bol príliš veľký. Nakoniec všetci uznali, že šesťvalec bude lepší, ale hliníkový blok osemvalca s rozovretím valcov 90 stupňov už bol rozpracovaný. Rozhodli sa pre šesťvalec, ale rozovretie ostalo tak, hoci by 60 stupňov bolo pre šesťvalec výhodnejšie. Mohol by sa dať ľahšie vyvážiť a mať pokojnejší chod.

Veľké rozovretie hliníkového bloku si vyžiadalo rám na spevnenie, spájajúci ložiská na kľukovom hriadeli. Nakoniec sa však prejavili aj výhody, medzi rady valcov sa zmestilo mechanické vstrekovanie K-Jetronic a motor bol nižší, vhodnejší do športových áut s nižšou prednou kapotou. Motor PRV vyrábali v Douvrine na severe Francúzska. Mal objem 2664 ccm3 (88,0 x 73 mm) a ventilový rozvod SOHC. V každej hlave bol jeden vačkový hriadeľ poháňaný reťazou.

Pre Peugeot existovali spočiatku verzie s karburátorom, so vstrekovaním Bosch mal šesťvalec od roku 1977 výkon 144 koní (106 kW) a krútiaci moment 217 Nm. Štvorstupňovú mechanickú prevodovku vystriedala päťstupňová. Na svet prišlo do roku 1983 22 975 áut Coupé a Cabrio v troch sériách. Šesťvalcových kabrioletov bolo spolu iba 977 kusov a teraz je najvzácnejší. Štúdio Pininfarina postavilo v roku 1971 aj zaujímavý prototyp Break Riviera. Bolo to vlastne kupé prekarosované na kombi s dvoma dvermi. 

Súvisiace články

• Peugeot E-3008 73 kWh: Prvýkrát aj ako elektromobil. Stojí za to? (VIDEOTEST)
• Nový Peugeot Rifter facelift 1.5 BlueHDi 2024: Všetky zmeny podrobne (VIDEOTEST)
• Vyberáme najlepší motor pre nový Peugeot 208 (VIDEOTEST)
• Nový Peugeot 3008 naživo: Prepracovaný vzhľad, motory a už aj ako rýdzi elektromobil