Úžitkové automobily

Všetky

Kamióny a ťahače, dodávky a ľahké úžitkové automobily. Ani svet profesionálnych vodičov nám nie je ľahostajný.

Autožurnál

+15

Po 19.10.2015 / TI

Päťdesiatnik Transit: Zaujímavosti i rekordy

Vraciame sa ešte raz k nedávnemu okrúhlemu jubileu Forda Transit výberom z kolekcie 50 zaujímavých príbehov a faktov, ktoré sa nazbierali za 50 rokov od predstavenia prvého modelu.

Názov Transit

299 2024049 ow 8 kia ceed kia best moment autozurnal.com 480x300px

Jedným z predchodcov modelu Transit bola dodávka FK z Nemecka, ktorú uviedli na trh v roku 1953. Išlo o prvé vozidlo značky Ford s názvom Transit, od roku 1960 známe ako Ford Taunus Transit. Keď sa spoločnosť Ford v roku 1965 pustila do predstavovania novej európskej dodávky, vyzeralo to, že v Británii sa bude volať „V-Series“ – nebyť intervencie Sira Billa Battyho, ktorý sa neskôr stal prezidentom spoločnosti Ford of Britain. Len pár týždňov pred verejným predstavením si Batty chcel prezrieť jedno z najnovších pilotných vozidiel. Zhodou okolností mu z britskej centrály spoločnosti Ford poslali nemecké vozidlo s ľavostranným riadením s označením „Transit“. Batty okamžite pochopil silu značky Transit a včas ešte pred celoeurópskym uvedením nechal zmeniť názov modelu.

Projekt Redcap

Vývojové práce na modeli Transit 1965 sa začali pod krycím názvom „Project Redcap“. Tím tvorcov pracoval pod vedením amerického konštruktéra Eda Baumgartnera, ku ktorému sa pripojili najlepší európski konštruktéri spoločnosti Ford vrátane Rona Mellora, neskoršieho technického riaditeľa, Terryho Becketta, neskôr prezidenta spoločnosti Ford of Britain a Alexa Trotmana, ktorý sa po rokoch stal predsedom predstavenstva a generálnym riaditeľom Ford Motor Company.

Koľko ľudí sa zmestí do Transita?

V roku 1965 študenti z Barking College pri Londýne vytvorili rekord, keď sa ich do minibusu Transit natlačilo 48!

V službách ZOO

Ako prepravíte slonie mláďatá z miesta A do miesta B? Odpoveď na túto otázku našla londýnska Regents Park Zoo: V nákladnom priestore Transita (rok 1965).

Nočné testovanie

Pôvodný vývojový projekt modelu Transit viedol konštrukčný tím z Veľkej Británie. Sídlil v oblasti, ktorá sa neskôr stala skladom dielcov spoločnosti Ford of Britain v okrese South Ockendon, Essex. Skúšky odolnosti sa robili na testovacej trati Boreham Airfield v Anglicku, ktorá však nebola vhodná na testovanie pri vysokej rýchlosti, takže tieto skúšky prebiehali na verejných komunikáciách. V priebehu posledných mesiacov programu testovania a tesne predtým, než bolo v Británii zavedené celoplošné obmedzenie maximálnej povolenej rýchlosti na 70 míľ/h (113 km/h), sa miestna polícia v Essexe stala svedkom nočných testov konštruktérov spoločnosti Ford, ktorý jazdili veľkou rýchlosťou. Policajti často zastavovali vodičov, aby zistili, ako sa im darí.

Nový Transit za 542 libier

Po uvedení na britský trh v októbri 1965 najlacnejší Transit vo verzii s krátkym rázvorom, benzínovým motorom a užitočným zaťažením 610 kg stál 542 libier. Najdrahší model bol v tom čase autobus Custom s kapacitou 15 sedadiel za 997 libier a ďalších 159 libier tvorila daň.

Týždeň non-stop a naplno...

Odolnosť nových vznetových motorov predviedli v roku 1972 dva Fordy Transit, keď týždeň jazdili non-stop maximálnym tempom na rýchlostnom okruhu v Monze. Prekonali pritom tri svetové vytrvalostné rekordy, prešli 16.000 km a dosiali priemernú rýchlosť 118,5 km/h.

Spoľahlivá voľba pre políciu, popové hviezdy a peruánskych vodičov

Charakteristickým znakom modelu Transit sa v priebehu rokov stala spoľahlivosť, preto je už dlho obľúbený v radoch polície, hasičov a záchranárov, u ktorých by zlyhanie pri presune na miesto nehody mohlo znamenať katastrofu. Povesť modelu sa rýchlo rozšírila široko-ďaleko. V priebehu niekoľkých mesiacov od uvedenia v roku 1965 flotila autobusov Transit pravidelne jazdila cez peruánske Andy vo výške vyše 4000 metrov nad morom. Transit si tiež rýchlo obľúbili umelci v populárnej hudbe – kvôli odolnosti ho mnohé bigbítové skupiny v celej Európe využívali počas svojich turné na presun medzi koncertmi.

Pochovajte Transit pre budúce generácie

Profesor Reyner Banham, ktorý v roku 1970 písal pre časopis New Society, povedal: „Pochovajte Transit pre budúce generácie! Vážne – ak antropológovia a archeológovia budú aj naďalej hodnotiť civilizácie podľa nájdených artefaktov, zaslúžime si, aby nás poznali podľa modelu Ford Transit – mimoriadneho vozidla, ktoré reprezentuje spôsob nášho života.“

Superrýchly Transit Supervan

Prvý Transit Supervan debutoval v Brands Hatch na Veľkonočný pondelok v roku 1971. Základom vtedy najrýchlejšej dodávky sa stal športový model Ford GT40. Vozidlo poháňal 5,0-litrový motor V8 a dosahovalo maximálnu rýchlosť 240 km/h.

Štrnásť rokov po predstavení originálu spoločnosť Ford uviedla na scénu rekordov Supervan II. Vychádzal z iného automobilu Ford, ktorý sa zúčastnil pretekov v Le Mans (model C100 s motorom DFY Cosworth V8). Na okruhu v Silverstone vo Veľkej Británii dosiahol maximálnu rýchlosť 280 km/h.

V roku 1995 sa Supervan II premenil na Supervan III. Vozidlo dostalo karosériu s novým dizajnom a jeden z najnovších motorov Ford Grand Prix s objemom 3,5 litra. Dnes je vystavený vo firemnom múzeu Ford Heritage Collection v britskom meste Dagenham.

Najhľadanejšia dodávka v Británii

Metropolitná polícia v Londýne očiernila v roku 1972 dobré meno modelu Transit tým, že ho nazvala „Najhľadanejšou dodávkou v Británii“. Hovorca Scotland Yardu zdôraznil: „Pri 95 percentách bankových prepadov páchatelia používajú Ford Transit. Toto vozidlo ma výkon a kapacitu odviezť 1,75 tony lupu, takže je dokonalým vozidlom pre útek...“

Nadrozmerný náklad

Snímka z roku 1973 dokumentuje, ako na Transite prepravovali cetiosaura. Viezli ho z Kentu v južnom Anglicku do jeho nového domova v parku histórie prírody v Škótsku. Model bol dlhý 15 metrov a mal hmotnosť 1,5 tony.

Skok cez 15 áut

Transit bol prvý van na svete, ktorý preskočil ponad 15 áut. Odvážny kúsok dokázal kaskadér Steve Matthews v roku 1985, aby získal peniaze na výskum liečby rakoviny.

Šmykľavý začiatok

Keď v zime na prelome rokov 1985/1986 nastal deň premiéry dovtedy utajeného úplne nového modelu pred komunitou britských novinárov, testovacia trať bola klzká a pokrytá ľadom. Marketingový tím Ford zvažoval, či je dobrý nápad v takýchto podmienkach testovať niekoľko ručne vyrobených prototypov. Novinári však jazdili na podujatí veľmi opatrne a paradoxne to bol jeden z hlavných hostiteľov spoločnosti Ford, ktorý dostal šmyk a vzácny exemplár Transita vážne poškodil.

Šesť mesiacov pochovaný v snehu

Juana Garciu, obyvateľa provincie Seville a hrdého majiteľa modelu Transit, v októbri roku 1985 zastihla mimoriadne silná snehová búrka v horskom priesmyku vo výške asi 3000 metrov nad morom. Musel opustiť svoj Transit Kombi a ponechať ho napospas živlom. On so svojou rodinou našťastie vyviazli bez ujmy. Vozidlo následne pochovala 5 metrov hrubá snehová prikrývka a nepodarilo sa ho nájsť. Majiteľ sa však vrátil na budúci rok... Prekvapilo ho, že karoséria bola len mierne poškodená. Ale ešte väčším prekvapením bolo, keď Transit naštartoval na prvý pokus. Bez ďalších okolkov sa bezpečne odviezol domov!

Najhlučnejší...

S ambíciou vlastniť najhlučnejší Transit na svete majiteľ vybavil svoj výrazne upravený exemplár zostavou 65 reproduktorov a 61 subwoooferov, ktoré boli spoločnými silami schopné vyprodukovať rámus s intenzitou 155 decibelov.

Ford World Rally Transit

Špeciálny projekt Ford World Rally Transit sa vyznačoval karbónovými aerodynamickými doplnkami, vnútorným ochranným rámom, anatomickými sedadlami z uhlíkových vlákien, pretekárskymi bezpečnostnými pásmi, hasiacim systémom v interiéri... Pod kapotou pracovala upravená verzia známeho motora Duratorq s objemom 2,4 litra s výkonom 165 koní a krútiacim momentom 410 Nm. Ford Rally Transit s ním zrýchľoval na 100 km/h pod osem sekúnd a dosiahol maximálnu rýchlosť 210 km/h. Balík úprav modelu dopĺňal modifikovaný výfukový systém, prepracované boli brzdy a upravené zavesenie kolies MacPherson s nižšou svetlou výškou. Mimoriadny vzhľad mu dodávali farby tímu Ford Martini World Rally. Toto jedinečné vozidlo je stále vo vlastníctve firemného múzea Ford Heritage Collection.