Oldřich Uhlík (1888 – 1964) fenomenálny dizajnér a karosár

Bol špičkou medzi európskymi karosármi. Založil značku Karosa, z jeho dielne vychádzali autá značky Bugatti, Rolls-Royce, Lancia, Mercedes i MG.

V rodine Uhlíkovcov sa dedilo povolanie už dvesto rokov. Dedo aj otec boli kolári. Vyrábali vozy, koče a samozrejme aj kolesá. Remeslo si vyžadovalo zručnosť pri práci s drevom i kovom. Keď Oldřich dospieval, prichádzala fascinujúca doba automobilizmu. Po absolvovaní Štátnej majstrovskej školy pracoval u viedenského karosára Antona Armbrustera. V roku 1910 nastúpil do automobilky Laurin & Klement v Mladej Boleslave.

Po dvoch rokoch však odišiel zbierať ďalšie skúsenosti do Paríža v dielňach Wetzl a Belvallette. Pravdepodobne akútna gastritída ho donútila vrátiť sa naspäť do Prahy. Od roku 1913 pracoval v Autosanatoriu na Letnej. Začala sa vojna a Oldřich Uhlík musel narukovať. Na ruskom fronte bol zasiahnutý do ruky a do konca vojny pracoval v autodielni. V roku 1921 zakladá vlastnú firmu s názvom Karosa. A už jedna z prvých prác je skúškou umu a remesla. Do Karosy prišiel továrnik a automobilový pretekár Hugo Urban-Emmerich, ktorý potreboval na šasi Austro-Daimler postaviť športovú otvorenú karosériu.

Bugatti 46 z roku 1932 vyrobené pre J. K. Lobkowicza s posuvnými dverami.

S novým autom však chcel štartovať na pretekoch v Karlových Varoch už o dva týždne. Uhlík s pomocou štyroch zamestnancov všetko stihol a chýr o novej karosárni sa rýchlo šíril. Ďalším zákazníkom bol staviteľ Paláca Lucerna Vácslav Havel (1861 – 1921), starý otec prezidenta Václava Havla, ktorý si dal vyrobiť luxusný Mercedes. V dvadsiatych a tridsiatych rokoch minulého storočia si totiž solventní zákazníci nekupovali hotové autá, ale iba podvozky. A na ne si dávali vyrábať karosérie. Tie mali drevený skelet, na ktorý potom klampiari namontovali vyformované dielce z plechu. Na aute súčasne pracovali elektrikári a sklenári. Vo veľkom sa nakupovali do karosérie iba svetlomety, palubné prístroje, klaksóny, popolníky, vázičky a ďalšie prvky luxusného interiéru. Individuálne sa pracovalo na sedadlách a čalúnení.

Športové kupé MG Midget J2 z roku 1933.

V Karose nebolo zvykom ani spisovať zmluvy. Uhlík bol čestný a slušný človek a nepotreboval ani zálohu. Mechanici dotlačili do dielne, niekedy aj cez celú Prahu, podvozok a po pár dňoch či týždňoch bolo auto hotové. Cena karosérie bola približne rovnaká ako cena podvozka s motorom, prevodovkou a s nápravami. V roku 1927 sa Karosa presťahovala v Prahe z Holešovíc do Strašníc a mala už sto zamestnancov. Vznikali tu aj malé série špeciálnych áut, napríklad autobusy pre poštu so zabudovanými schránkami na korešpondenciu, presklený autobus pre Čedok i autobus pre jachymovské kúpele s otvorenou strechou. Veľkú časť výrobného programu tvorili sanitky, či dodávkové autá pre firmy.

Minerva z roku 1933 bola luxsuná limuzína so šesťvalcom.

Jedno zvláštne na podvozku Tatra 72 s dvoma poháňanými nápravami vzadu bolo určené pre cestovateľa a prírodovedca Jiřího Bauma (1900 – 1944) na cestu okolo sveta v roku 1935. Zadná časť nadstavby sa dala využiť ako fotokomora. Z Uhlíkovej Karosy vychádzali aj pravé skvosty. Napríklad pre automobilového pretekára a šľachtica Jiřího Kristiána Lobkowicza (1907 – 1932) postavili štvorsedadlové Bugatti 46. Zvláštnym želaním boli dopredu posuvné dvere, lebo pri sídle Lobkowicza boli stiesnený priestor. Auto si však 25-rocný Lobkowicz dlho neužil, lebo v máji 1932 sa zabil pri pretekoch na okruhu v Berlíne.

Bugatti z roku 1935 vystavené na pražskom autosalóne.

V októbri 1935 bolo hlavným exponátom na pražskom autosalóne ďalšie Bugatti 46 s čiastočne zakrytými zadnými kolesami. Dvojdverová päťmiestna karoséria bola na podvozku s rázvorom 3,5 metra. Pod kapotou bol osemvalec s objemom 5,4 litra. V tom istom období postavil Uhlík aj konzervatívny polokabriolet Rolls-Royce pre riaditeľa banky. Na veľmi elegantnom kabriolete Praga Lady zo strašnickej dielne jazdila aj najväčšia hviezda filmu Lída Baarová (1914 – 2000). Jej auto získalo v roku 1936 na autosalóne v Paríži zlatú medailu. Medzi rarity patrili nesporne aj reklamné autá. František Lhotský získal recept na cukríky značky Caruso, ale z marketingového hľadiska bolo lepšie meno speváka z Československa. Karel Hašler súhlasil a Hašlerky, ktoré obsahujú aníz, skorocel, medovku a mätu, vyrábajú dodnes už takmer 100 rokov.

Praga Lady herečky Lídy Baarovej z roku 1936 získala ocenenie na autosalóne v Paríži.

Na propagáciu Hašleriek vzniklo na podvozku Praga Piccolo auto v tvare valca, ktoré pripomínalo balíček okrúhlych cukríkov. Druhá svetová vojna výrobu luxusných áut prerušila. Vyrábali sa najmä hasičské nadstavby. V roku 1945 vyrobili v Karose dve pojazdné predajne kníh. V marci 1948 sa podarilo získať zákazku na 200 športových karosérií pre britské podvozky, ktoré vyrábal Donald Healey.

Kupé na belgickom podvozku Imperia z roku 1933.

Isotta – Fraschini 8A z roku 1930.

Znárodnenie znamenalo definitívny koniec, hliníkový prototyp si odviezli do Anglicka a dielo dokončila zahraničná konkurencia. Napríklad studio Bertone. Oldřich Uhlík prišiel o továreň a cynickí komunisti, ktorí dodnes márne hľadajú motiváciu na morálne správanie, ho prinútili zaplatiť absurdnú vysokú daň za znárodnený majetok. Boľševická zloba sa však tým neskončila. Najprv to bol pracovný tábor. Nasledovalo vysťahovanie z pražského bytu do najsevernejšieho cípu Československa. A aby Oldřich Uhlík mal z čoho žiť, musel pracovať v dôchodkovom veku ako strážnik v továrni na korenie. Komunisti totiž vedeli, že má alergiu... Značku Karosa však totalitný režim využil. Pomenoval tak autobusy, ktoré sa vyrábali vo Vysokom Mýte. Pred vojnou tam bola tiež karosárska firma. Konkurenčná, ktorú založil Josef Sodomka. Toho v roku 1950 dokonca uväznili.

Posledné dielo z marca 1948. Prototyp Healey s hliníkovou karosériou.