Zaujímavosti
História automobilov a ich značiek, úpravy, technické poradenstvo a niečo pre fanúšikov kvalitnej fotografie.
Odvaha, pokrok a tradícia značke Citroën nechýba dodnes
Klasickú automobilku založil André Citroën už v roku 1919. Od začiatku patrila nesporne k tým najprogresívnejším. Ako prvá v Európe zaviedla sériovú výrobu, prvá mala pružne uložený motor, ešte v dvadsiatych rokoch minulého storočia nahradili konštruktéri v automobilke drevo na karosérii oceľou, prví na svete mali samonosnú karosériu i sériovo vyrábaný pohon predných kolies.
André-Gustave Citroën sa narodil 5. februára 1878 v Paríži. Jeho starý otec sa živil predajom exotického ovocia v Holandsku a volal sa Limoenman. Rodičia zakladateľa automobilky sa presťahovali v roku 1873 do Paríža. Otec Levie Citroën predával diamanty, Matka Mazra pochádzala z Poľska. André-Gustave Citroën absolvoval Vysokú technickú školu v roku 1900 a o deväť rokov neskôr založil továreň na výrobu ozubených kolies. Šikmé zuby v tvare šípu si dal aj do loga svojej firmy, ktoré sú tam dodnes. V USA sa zoznámil v roku 1912 s Henrym Fordom, ktorý ho inšpiroval. V roku 1919 založil André-Gustave v Paríži automobilku. Od začiatku výroby bola veľmi progresívna a vyrábala typ A 10 HP sériovo, podobne ako Ford v Amerike. V roku 1923 začala automobilka Citroën vyrábať celokovovú karosériu.
Dovtedy sa vyrábali autá s dreveným rámom a v niektorých automobilkách s nimi vydržali až do päťdesiatych rokov. Kovová karoséria však bola pevnejšia, odolnejšia a bezpečnejšia. V roku 1931 sa objavilo v modeloch parížskej automobilky pružné uloženie motora. Dovtedy bol motor uložený v ráme pevne. Uloženie nazvané Moteur Floating Power, ktoré medzi rám a motor vložilo silentbloky z gumy zaručilo dokonalý komfort a tichý chod. V máji 1934 prišiel na trh model Traction Avant (7 CV), ktorý znamenal doslova revolúciu. Navrhol ho taliansky sochár Flaminio Bertoni (1903 – 1964), ktorý si tým získal rešpekt zakladateľa automobilky. Nový model mal revolučnú konštrukciu, dostal samonosnú celokovovú karosériu a pohon predných kolies. To však nebolo všetko, mal navyše aj hydraulické brzdy na všetkých kolesách a nezávislé zavesenie kolies. Motor mal vyberateľné vložky valcov a ventily v hlave. V júli 1935 André-Gustave Citroën zomrel na rakovinu žalúdka. Jeho automobilka bola vtedy štvrtá najväčšia na svete.
Výroba modelu 7 CV sa skončila v júni 1941 a modernejší model 11 CV sa vyrábal až do roku 1957. V roku 1954 prišiel model 15 CV, ktorý mal na zadnej náprave hydropneumatické pruženie. Významným medzníkom automobilky bol model DS, ktorého produkcia sa začala v roku 1955. Dizajn karosérii mal v automobilke na starosti opäť taliansky sochár Flaminio Bertoni. Stál pri zrode modelu Traction Avant i populárnej kačice 2CV, v roku 1948, ale DS bolo dielo, ktoré ho preslávilo najviac. Koncepciu auta vymyslel André Lefebvr. Malo hydropneumatické pruženie na všetkých kolesách, hydraulický posilňovač riadenia od roku 1966 aj svetlomety, ktoré sa natáčali do zákruty.
Na DS sa vozil aj generál De Gaulle. Počas atentátu na De Gaulla prestrelil strelec zadné koleso vozidla, vozidlo vďaka hydropneumatickému odpruženiu zostalo plne ovládateľné a na troch kolesách bezpečne došlo do cieľa, odvtedy sa stal Citroën s hydropneumatikou výhradnou limuzínou francúzskych prezidentov. V roku 1961 vznikol model Ami 6 s typickým zadným sklom, ktoré malo opačný sklon, tým sa vytvoril priestor pre zadných cestujúcich. Ami 6 mal byť konkurentom Renaultu 4, ale mal to byť sedan. V roku 1964 však prišla aj verzia kombi, tej sa jej tvorca už nedožil. V roku 1974 uviedli Francúzi model CX, ktorý bol pokračovateľom DS. Bol to prvý model značky Citroën, do ktorého sa montoval aj naftový motor. Bohatá história je spojená aj so športom.
Prvým fabricky pripraveným vozom s pohonom 4×4 bol Citroën Visa 1000 Pistes, homologovaný v roku 1982 pre skupinu B. Na konkurenciu však pre malý výkonu nestačil. Do majstrovstiev sveta v rely vstúpil Citroën v roku 1986 modelom BX 4TC 4×4. No v tej chvíli sa končila päťročná éra skupiny B, navyše umocnená niekoľkými tragickými haváriami, a tak skôr ako mohol výkonný špeciál dokázať svoj potenciál, skončil v depozitári. Iba vo Švédsku s ním došiel Andruet šiesty. Športové oddelenie, v ktorého čele stál skúsený Guy Frequelin, sa však nevzdalo úmyslu presadiť sa v diaľkových svetových súťažiach. Veď aj najťažšiu automobilovou súťaž vymysleli Francúzi a nečudo, že domáci výrobcovia túžili po vavrínoch.
Na diaľkových súťažiach sa prvýkrát objavil v Rallye Faraónov 1990. Predovšetkým perfektnou prípravou s dokonalým zázemím. Zárukou výborných výsledkov mali byť Jacky Ickx, Ari Vatanen, Alain Ambrossino alebo Björn Waldegaard. Súťaž mala ale poslúžiť skôr ako rozcvička pre nadchádzajúci Dakar. Pre Rallye Atlas 1993 pripravil dve modernizované verzie špeciálu ZX a odlíšil ich názvom – Rallye Raid a Rallye Raid Evolution. Oba poháňal preplňovaný benzínový štvorvalec s elektronicky riadeným postupným vstrekovaním paliva a zapaľovaním Magnetti Marelli. Silu na všetky kolesá prenášala dvojkotúčová spojka a šesťstupňová prevodovka.
Najviac úspechov napokon vybojoval pre Citroën v diaľkových rely Pierre Lartique. Narodil sa a vyrastal v Alžírsku a iba po smrti otca sa presťahoval do Francúzska. Už keď nastupoval do fabrického tímu Citroën, tak mal za sebou pomerne bohatú kariéru. Ukončil ju prakticky hattrickom v Rallye Dakar, na ktorý už potom nikdy nenadviazal. Pierre štartoval raz aj v Československu so Škodou 130 LR.
V polovici deväťdesiatych rokov typ ZX prestavali podľa kategórie Kit Car a tým sa Citroën vrátil do klasických rely. A začala sa písať iná história zavŕšená zatiaľ ôsmimi svetovými titulmi v Pohári konštruktérov WRC a deviatimi titulmi fenomenálneho Francúza Sebastiena Loeba v jednotlivcoch.