Prvý dotyk
Prvý kontakt a najmä prvé kilometre za volantom veľa napovedia o každej novinke.
Octavia šetrí na zadnej náprave, ale jazdí výborne
Najpopulárnejší model českej automobilky je najväčší, najlepšie vybavený a najúspornejší v histórii …. a to aj v inom zmysle, pokiaľ ide o materiály a niektoré konštrukčné riešenia. Jazdí však lepšie než väčšina konkurencie.
Asi najväčšou témou, ktorá rezonovala medzi čitateľmi a novinárskou obcou pri prvých jazdách s treťou generáciou Octavie, bola zadná náprava. Presnejšie jej dve verzie, pričom drahšia viacprvková je vyhradená len pre motorizáciu 1.8 TSI. Všetky ostatné zatiaľ dostupné agregáty sa musia uspokojiť s jednoduchou torznou priečkou. Neskôr dostanú viacprvkové zavesenie ešte modely RS, 4×4 (Octavia Combi) a autá poháňané stlačeným zemným plynom CNG.
Niekedy mám pocit, že honba za nízkými emisiami totálne zmrzačí automobilový priemysel. Príkladom je Octavia. Navonok, z pohľadu bežného človeka to vyzerá ako pekný trapas pre Škodu. Predošlá generácia Octavie bola vybavená viacprvkovou zadnou nápravou vo všetkých verziách, zatiaľ čo nová ju dostane zatiaľ len s jediným motorom. Alebo to môže vyzerať tak, že Škoda, resp. Volkswagen na Octavii šetrí. Skutočnosť je však trochu iná. V tomto prípade nejde ani tak o úsporu nákladov, hoci šetrilo sa aj tu, no na iných miestach, o ktorých bude ešte reč.
Dôvodom použitia torznej priečky, konkrétne v prípade agregátu 2.0 TDI je snaha o zníženie hmotnosti a klesnutie s emisiami na úroveň Golfa. Dôvod? Aby v krajinách, kde sa poplatky (dane) za autá stanovujú na základe množstva vyprodukovaných emisií, nemuseli zákazníci platiť za Octaviu viac než za Golf, pretože by ju to zásadne znevýhodnilo – aj v porovnaní s inými konkurentmi. Zadná náprava s torznou priečkou je totiž o nezanedbateľných 15 kg ľahšia než predošlé viacprvkové zavesenie a Octavia s väčším zadným previsom a kufrom musela niekde zhodiť.
O dojmoch z jazdy si prečítajte v pripravovanom januárovom vydaní Autožuurnálu.