+0

Nové emisné testy prinútia automobilky vyrábať väčšie motory

Miniatúrne litrové trojvalce sú efektívne iba optikou súčasných testov spotreby a emisií, ktoré nemajú veľa spoločného s reálnym životom. Budúca generácia benzínových agregátov vraj objemom neklesne pod hranicu 1,2 litra. Diesle nebudú menšie ako 1,5 litra.  

Nové emisné testy, veľmi blízke reálnej premávke, budú mať prekvapivý následok: väčšie motory. Zhodujú sa na tom konštruktéri, ktorých oslovil magazín Automotive News.

Automobilky strávili ostatných desať rokov tým, že postupne znižovali objem i počet valcov, aby vyhoveli stále prísnejším emisným limitom. Motory boli krok po kroku menšie a chýbajúci výkon doháňali turbodúchadlami. Dočkali sme sa prepĺňanej benzínovej jedna-štvorky v sedane strednej triedy alebo litrového trojvalca pod kapotou kompaktného kombi.

Maloobjemové agregáty skutočne dosahujú nižšiu produkciu oxidu uhličitého a oxidu dusíka, ale len pri súčasnej metodike merania. Tá je k motorom mimoriadne prívetivá a od jazdy v reálnej premávke sa výrazne líši. 

Lenže kauza koncernu Volkswagen, ktorý prostredníctvom softvéru manipuloval s reálnymi emisiami, prinútila kompetentných konať. Na budúci rok vstúpia do platnosti prísnejšie testy produkcie oxidov dusíka, inšpirované reálnou premávkou. Automobilky budú mať k dispozícii dvojročné prechodné obdobie na to, aby sa novej metodike prispôsobili. 

Aby toho nebolo dosť, v roku 2020 alebo 2021 príde nová metodika pre meranie spotreby paliva a produkcie emisií CO2.

"Znižovanie objemu motorov nám neumožní splniť budúce emisné normy. Dosiahli sme limit downsizingu," povedal Alain Raposo, šéf vývoja poháňacích jednotiek v aliancii Renault-Nissan.

Príkladom môže byť prepĺňaný benzínový trojvalec 0,9 TCe, ktorý v ideálnom prípade produkuje 105 gramov CO2 na kilometer jazdy a v priemere si vypýta 4,7 litra benzínu na sto kilometrov. "V reálnej premávke sa do valcov vstrekuje prebytočné palivo, aby sa zabránilo prehriatiu motora, čo má za následok vysoké emisie nespálených uhľovodíkov, pevných častíc a oxidu uhoľnatého," uvádza Automotive News.

Podľa Thomasa Webera, vedúceho výskumu a vývoja značky Mercedes-Benz, nové testy spotreby a emisií zrejme pochovajú benzínové motory s objemom menším ako 1,2 litra a turbodiesely menšie ako 1,5 litra. "Je zrejmé, že malý motor nie je výhoda," hovorí Thomas Weber. "To je dôvod, prečo sme neprešli na trojvalce," dodáva. Trojvalcový motor v Mercedese nenájdete, výnimkou je len mikroauto Smart.

Na verejnosť postupne presakujú prvé informácie o nových, väčších motoroch. Volkswagen už predstavil štvorvalec 1,5 TSI, ktorý nahradí súčasnú jedna-štvorku. Aktuálny trojvalcový turbodiesel 1,4 TDI nahradí jedna-šestka so štyrmi valcami. Renault pre zmenu pripravuje nový turbodiesel. Nástupca aktuálneho 1,6 dCi, bude mať približne o desať percent väčší objem. 

Miniatúrne litrové trojvalce neskončia mávnutím čarovnej paličky. Aby splnili nové normy, budú pracovať v tandeme s elektromotormi. Očakávať môžeme nástup jednoduchých a cenovo relatívne dostupných hybridov. Elektromotory v nich pomôžu spaľovacím agregátom pri akcelerovaní, samé však autá nepotiahnu.

Pozrite si hlavné rozdiely medzi starou a novou metodikou merania spotreby paliva a emisií CO2 :

Graf novej metodiky WLTC ukazuje zvyšovanie a znižovanie rýchlosti jazdy, teda pridávanie plynu, uberanie a státie. Plus dosahované rýchlosti:

Merací cyklus nového systému WLTC tvoria štyri časti, rozdelené podľa najvyššej dosiahnutej rýchlosti. Autá sa delia do štyroch skupín, v závislosti od pomeru výkon/hmotnosť. Najslabšie vozidlá neabsolvujú poslednú meraciu časť, v ktorej maximálna rýchlosť predstavuje 131 km/h. Výhodou pre automobilky môže byť fakt, že autá nebudú testované v "surovom" stave. Každé musí mať najazdených minimálne tritisíc kilometrov, ale nie viac ako 15 000 km. Pre vozidlá s hybridným pohonom vznikne úplne nová metodika.