+6

Niki Lauda havaroval na Nürburgringu pred štyridsiatimi rokmi

Trojnásobný majster sveta Niki Lauda vystrašil svet ťažkou nehodou 1. augusta 1976. O 42 dni sa opäť postavil na štart Veľkej ceny Kanady.

Rodený Viedenčan Niki Lauda (1949) sa stal v roku 1975 majstrom sveta vo formule1. Jazdil za tím Ferrari s modelom T312 a aj v sezóne 1976 bol od začiatku jasným lídrom. Po deviatich pretekoch mal na konte už päť výhier, dve druhé miesta a jedno tretie. Vo Ferrari nasadili už v marci na Veľkej cene Španielska vylepšené auto označené T312 T2. Hlavným rozdielom bolo, že zmizlo nasávanie vzduchu spoza jazdcovej hlavy.

Desiatym kolom sezóny 1976 bola Veľká cena Nemecka. Jazdila sa vtedy po prírodnej trati slávnej Severnej slučky, ktorej jeden okruh meria takmer 23 kilometrov. Okruh vtedy oslavoval 50. jubileum a nikto nechcel počuť, že trať sa na preteky F1 už nehodí. Aj Niki Lauda príliš dlhý okruh s nekvalitným asfaltom a krivým povrchom kritizoval, ale Nemci nechceli o preložení pretekov na inú trať ani počuť. A pritom práve Lauda na Nürburgringu vytvoril v roku 1975 rekordný čas 6:58,4.

Prvého augusta 1976 na štarte pršalo. Väčšina jazdcov obula mokré pneumatiky. Už po prvom kole však trať oschla a pretekári sa rozhodli prezuť na slicky. Mechanici Ferrari však nemali svoj deň a Lauda sa zdržal v boxoch dlhšie. V druhom kole v mieste zvanom Bergwerk v ľavotočivej zákrute zrazu Ferrari stratilo priľnavosť, narazilo do skaly a odrazilo sa na trať. Roztrhla sa palivová nádrž s dvesto litrami benzínu, auto sa prudko rozhorelo. Lauda pri náraze stratil z hlavy prilbu i nehorľavú kuklu. A vzápätí do horiaceho auta narazil ďalší jazdec Brett Lunger.

Z horiaceho vraku Laudovi pomáhal vystúpiť Arturo Merzario, ktorý priamo v ohni odopol bezpečnostné pásy. Zastavili aj ďalší jazdci Guy Edwards a Harald Ertl. Spoločne ho vytiahli z horiaceho vraku. Niki Lauda bol v plameňoch 40 sekúnd, nadýchal sa splodín, v ústach mal dokonca horúci olej. Bezprostredne po nehode bol stále pri vedomí, hoci mal zlomené dve rebrá, lícnu kosť a popáleniny na hlave, tvári, krku a na rukách.

Keď prišla sanitka, upadol do bezvedomia. Ukázalo sa, že taký dlhý okruh sa nedá poriadne zabezpečiť ani zdravotnou službou. „Moja prvá spomienka sa týka transportu do nemocnice vrtuľníkom“, napísal vo svojej knihe Niki Lauda. Nasledujúce dni boli pre Laudu v mannheimskej nemocnici kritické. „Na štvrtý deň bolo jasné, že sa z toho nejako dostanem“, spomína Niki Lauda. „Nedokázal som otvoriť oči, lebo som mal spálené viečka, hlavu som mal opuchnutú ako melón.“

Jeho rekonvalescencia však pokračovala rýchlo. Vynechal iba dvoje preteky. V Monze na Veľkej cene Talianska o 42 dní už stál na štarte a do cieľa prišiel štvrtý. Posledné preteky sezóny boli v Suzuke a Lauda spolu s Fittipladim odstúpili pre zlé počasie. Majstrom sveta sa v roku 1976 stal James Hunt s jednobodovým náskokom...

O rok na to opäť vyhral Lauda, získal druhý titul a v roku 1984 aj tretí. Od roku 1976 sa na Nürburgringu už preteky F1 nekonali. O tom, čo bolo príčinou náhlej Laudovej straty kontroly nad autom sa dodnes vedú dohady. Možné však je, že bol poškodený záves kolesa pri kontakte s obrubníkom.