+11

Môj dlhodobý test... cesta čitateľa k Toyote RAV4

Na váš podnet spúšťame novú rubriku, v ktorej sa môžete podeliť s ostatnými o svoje skúsenosti s konkrétnymi modelmi. Prečo ste si kúpili to ktoré auto, čo tomu predchádzalo a ako sa vám s ním žije, ako ste s ním spokojní. Začíname prvou časťou dlhodobého testu nášho čitateľa Frantu, v ktorej opisuje históriu svojho auto parku a tiež ako sa rozhodoval pri výbere svojho najnovšieho vozidla. Verím, že nová rubrika motivuje aj ďalších. Už dnes máme pripravený aj druhý materiál,  od majiteľa vozidla Ford Focus 1.0 EcoBoost. 

Motorky a autá ma zaujímali od detstva. Po Nežnej revolúcii sa mi splnil môj dávny sen – stal som sa obchodným zástupcom zahraničnej firmy. Otázka prijmu nebola až taká zaujímavá, ako možnosť veľa cestovať.

A tak som začal s rodinnou Škodou 120 l. Po odpadnutí zadného kolesa – vrodená chyba týchto áut prišiel na rad Favorit, prvá séria Mono-tronic. Rok trvajúca anabáza so servisom kvôli nedostatočnému výkonu, lenivosti a vysokej spotrebe skončila konštatovaním, že všetky parametre sú v tolerancii. Našťastie som dostal ešte jednu šancu – výmena riadiacej jednotky a hľa, úplne iné auto. Vták Fénix povstal z popola.

Potom nasledoval VW Golf – Pink Floid – benzín s výkonom 66 kW/90 k. Šikovné, obratné autíčko. Zmena firmy a bola aj zmena auta – boli to krátkodobé dva VW Passat kombi, opäť benzín 66 kW/90 k.

S ľahkou nohou neskutočný dojazd, až 1200 km. Nečudo, keď nádrž mala 72 l. V tom čase som sa dostal na hodnotu 70.000 km ročne. Práve vtedy vyšli aj nové Octavie.

Zmena zamestnávateľa – zmena služobného auta. Volil som istotu, Octavia s agregátom ktorý už bol overený v niekoľkých generáciách modelu Golf – 1,6 l benzín 55 kW/75 k. Žiadna raketa ale spoľahlivé. V servise mi motor ešte trochu čipli, nie však na vyšší výkon, ale na vyšší krútiaci moment. Pomohlo. Auto bolo živšie a aj spotreba bola celkom fajn. Motor môjmu spôsobu jazdy vyhovoval a držal, ale všetko okolo “odchádzalo. Najprv výfuk, po pár desiatkach tisíc kilometrov sa pri určitých otáčkach rozdrnčal, akoby ponad auto letelo lietadlo. Povolila prepážka v druhom tlmiči. Potom to bola ovládacia klapka vzduchu. V mojom pôvodnom servise ju ešte nejako prebrali k životu ale druhý pokus v ďalšom servise už nevyšiel a musela sa kúpiť nová – nie lacná.

Keď som išiel kupovať túto Octaviu, opýtal som sa majiteľa servisu, aká je najčastejšia závada na Octáviách.  Odpoveď bola ” rozbitý predok” – prečo ? Dovtedy sme boli zvyknutí na MB-éčky, 120-ky, Trabanty, Wartburgy a Žiguláky. Tam bol pes zakopaný – akcelerácia, komfort v aute, bez príslušného “revu koní” si šofér neuvedomoval rýchlosť….. Ale toto je všetko “Doba kamenná” po-revolučného motorizmu.

Ďalšie auto bola Octavia-II. 1.9 diesel – 80 kW/110 k. Vydarené auto – 7 rokov, 413.000 km. Asi pri 160.000 výmena hlavy valcov kvôli nadmerne klepkajúcemu ventilu. Bola to na tú dobu pálka za opravu. Inak sa do nej iba liala nafta, a voda do ostrekovačov. Výmena oleja, filtrov v pravidelných intervaloch. Spotreba oleja – “od čiarky po čiarku” na 15.000 km, čo bol servisný interval. Viacerí kolegovia mali s týmto modelom podobné skúsenosti. Jazdné vlastnosti – čo motor utiahol, to podvozok udržal na ceste. S autom som sa zrástol, boli sme jedno telo, jeden duch.

Po 7 rokoch prišiel čas sa rozlúčiť. Bol som pred voľbou “Ako ďalej mladý pane ?”. Oko mi padlo na Toyotu Avensis diesel. Kolegovia, čo mali s Avensisom skúsenosti mi ju len odporúčali. Parametrami sa podobala Octavii. Jeden kolega ma však upozornil na Ford Mondeo. A tak som sa išiel pozrieť k najbližšiemu predajcovi. Písal sa rok 2007. Končiaci model, lebo sa očakávalo nové Mondeo. Automaticky zľava, motor 2.2 TDCi, 114 kW/155 k – v živote som toľko “koní” nevidel pokope. Dobrá cena, dobrá výbava, výkonný motor – no nekúp to…

Bolo rozhodnuté . Ďalší “parťák” bude Mondeo. Predajcovia boli ochotní, milí, usmievaví, keď som prvýkrát zasadol za volant a vychádzal z budovy. Pri každom novom majiteľovi tohto auta robili totiž stávku, či mu zdochne motor alebo nie. Nechcem sa frajeriť, ale mne našťastie nezdochol. Neviem, aké bolo skóre.

Na rozdiel od Octavie tu bolo pár drobných praktických rozdielov, ktoré mi vadili a nevedel som si na ne zvyknúť. Niektoré boli aj lepšie ako v Octavii. Ale tak to už býva. Samozrejme prvé kilometre boli opatrné, nesmelé, ale postupne som sa rozjazdil a prišiel na to, že neplatí to čo pri predošlej Octávii, že to čo motor utiahne to podvozok udrží! Napriek chválam v odbornej tlači na kvalitu “forďáckych” podvozkov. Sú dobré, ale bacha, netreba ich preceňovať. Možno že na vine boli aj prvé – originál pneumatiky. Dve krízovky, ktoré som na začiatku zažil ma ukľudnili a viac som už štastenu nepokúšal. Ale aj gumy už boli vymenené.

Pri asi 180.000 km sa stala na motore fatálna závada. Auto muselo ísť na odťahovku a do servisu. Tam motor rozobrali a zistili chybu. Ale nie príčinu. A bol som prekvapený, že moderné metódy využívajúce najmodernejšiu výpočtovú techniku a softvér neprišli na to, že jedna tryska je chybná a došlo k prepáleniu piesta ! Oprava v značkovom servise bola  samozrejme možná,  ale za aké nehorázne peniaze… Za tú sumu sa dalo kúpiť relatívne dobré  auto z druhej ruky.

Nakoniec išlo Mondeo do Poľska do značkového servisu, ktorý mi vybavil kolega Poliak. Tam ho opravili za polovičnú cenu a jazdilo spoľahlivo až do konca – 400.000 km.

Aj keď mi kolegovia na začiatku hovorili že autá na F a Francúzov netreba kupovať, Fordy sa mi páčia, sú pekné, motory špičkové. Tento môj mal aj fantastickú spotrebu, jazdný komfort výborný – 4 dospelí chlapi sme v pohode absolvovali okolo 2600 km z Talianska do Dánska bez problémov. Každý mal minimálne 180 cm a min 85 kg. Únava adekvátna vzdialenosti. Inak vtedy to auto spravilo za tri dni asi 5000 km. Nemám výhrady. Ale ten servis čo Ford prevádzkuje na Slovensku – bez komentára. Z tohoto dôvodu som myšlienku na Ford zavrhol.

Už dlhší čas bolo zrejmé, že je čas na výmenu . Vtedy som sa začal zaujímať opäť po rokoch, čo nám to jazdí po cestách a aké sú skúsenosti. Znovu som si obnovil spomienky na Avensis. Začal som mať ale problémy s krížami a viac mi vyhovovalo vyššie sedenie. Začal som poškuľovať po RAV 4. Ale tá cena. Tak čo máme na trhu ďalej? Kórea sa hlási o slovo, lebo myšlienku na dobrý sedan alebo kombi som stále nezavrhol.

Navštívil som predajcov VW.  Páčil sa mi Touran – vyššie sedenie, komfort, výbava, ťažné na gombík a ďalšie vychytávky. V tej dobe som sa začal zaujímať aj o spoľahlivosť jednotlivých modelov.

Na internete som našiel niekoľko hodnotení, nemecké stránky, britské , americké. Vo veľkej väčšine sa na popredných miestach umiestňovali Toyoty. Hlavne Toyota Verso ma zaujala. A keď urobili v Toyote facelifty skoro na všetky modely, bolo to vážne.

Ale späť ku Touranovi. Je to skoro najpredávanejší model v Európe v tomto segmente. Ale …okrem iného, trpí na ložiská predných kolies. A to sa mi potvrdilo, keď si pred časom sused kúpil Tourana a po nejakom čase musel do servisu s predným kolesom. Inak je spokojný. Hundai – z môjho pohľadu esteticky veľmi vydarené autá. I 30 kombi, I 40 kombi. Zväčša 1.7 objem motora, čo sa mi zdá na môj štýl jazdenia málo, pretože nie som zástanca downsizingu. Neviem si vôbec predstaviť, čo môže dokázať  motor 1.0 EcoBoost od Forda v novom Mondeu. Vo Fieste ho ešte beriem, ale Mondeo ?…

Napriek všetkým pozitívam ma žiaden Hundai zatiaľ nechytil za srdce.

Cez cestu mám predajňu Kia. Ceed kombi – zase malé motory. Kia Sportage vyrobená na  Slovensku. Naftový motor 2.0 CRDi so zvýšeným výkonom si ma aj skoro získal, ale v nejakom časopise našli niečo, čo ma zabrzdilo.

Kia Carens – tiež bola na miske váh. Sused “Turaňák” sa v nej viezol a vraj mu vŕzgala. Možno iba ten jeden kus. Išiel som sa previezť v Optime, všetko OK, prešpikované elektronikou, ale palubovka opäť zavŕzgala. A tá elektronika, koľko asi vydrží ? Nové auto chcem používať aspoň 7 – 8 rokov.

Ja viem, mnohí povedia, že dnešné autá už nie sú to, čo bolo pred pár rokmi. Bol som dokonca aj Citroene – C5 – bomba auto. Tiež elektroniky plný fúrik. Ale je to Francúz.  Zvykol som si na tvrdšie autá, Francúzi sú pre mňa mäkkí. Takže Citroen, Renault ani Peugeot neprichádza do úvahy. Aj keď som videl test Peugetu 301 na autocrossovej dráhe na 24 hodín a pred ním test na 10.000 km po najrozbitejších cestách Slovenska. Peugeot  prežil, ale čo je to oproti 7 – 8 rokom a niekoľko stotisíc kilometrom po slovenských cestách? Bolo toho viac, čo som prešiel na internete aj po predajniach.

Voziť som sa veľa nevozil, skôr som čítal recenzie a testy v časopisoch a na internete. Nie zanedbateľnú rolu v mojom výbere zohral aj časopis Autožurnál, kde som našiel zaujímavé informácie, skúsenosti, testy a recenzie. Ku koncu “vyberacieho” obdobia ma najviac zaujali články a postrehy o autách značky Toyota. V poslednej dobe sa dosť často písalo o novom Aurise a Corolle. Aj o hybridoch. Verím, že raz príde doba, kedy sa tento typ pohonu dostane do popredia, oproti konvenčným spaľovacím motorom. Potom nezaváham.

Aby som viac nenaťahoval, voľba padla na Toyotu RAV4  2.2 D-4D 4×4.