+11

Moderná Volga je pomerne lacná rarita. Rusi ju vyrábali s Američanmi

Hoci Gorkovský automobilový závod (GAZ) vyvinul niekoľko moderných nástupcov legendárnej Volgy, ani jeden sa neobjavil v sériovej výrobe. Zdalo sa, že ruská limuzína nadobro zanikne.

Nádej napokon prišla až spoza oceána, keď Chrysler v roku 2006 ukončil výrobu druhej generácie modelu Sebring. Tretia mala byť technologicky úplne odlišným autom, čo si okrem iného žiadalo zásadné zmeny vo fabrike v americkom Michigane.

Američania Rusom ponúkli možnosť odkúpiť licenciu i celú výrobnú linku pre vyslúžilý Sebring. Odpoveď bola kladná a cena 151 miliónov dolárov akceptovaná.

Vyše 4,8 metra dlhý sedan strednej triedy s nápadnými oblými krivkami mal byť dôstojným nástupom predchádzajúcich limuzín značky Volga. Akurát usporiadanie poháňacieho reťazca nebolo klasické, pretože Sebring mal motor uložený vpredu naprieč a poháňané predné kolesá. 

V súlade s dohodou sa celá výrobná linka z Michiganu presťahovala do Nižného Novgorodu. Fabriku v predvečer odštartovania sériovej výroby navštívil ruský prezident Vladimír Putin a reprezentanti amerického štátu Michigan.

Ešte pred začiatkom montáže sa americký Chrysler Sebring zmenil na ruskú Volgu Siber. Úpravy však neboli zásadné. Britskí dizajnéri z ateliéru UltraMotive navrhli novú prednú časť so štíhlejšími svetlami a výraznou chrómovanou maskou chladiča. Vzadu pribudol nový nárazník a trochu extravagantnejšie koncové svetlá.

Ruskí konštruktéri sa venovali podvozku. Kvôli stavu miestnych ciest bolo potrebné zväčšiť svetlú výšku a prispôsobiť naladenie pruženia.

Na Medzinárodnom autosalóne v Moskve 2007, kde Volga Siber oficiálne debutovala, to bola veľká sláva. Na pohon slúžili atmosférické benzínové štvorvalce z dielne Chrysler, ktoré do Ruska dovážali až z Mexika. Dvojliter dosahoval výkon 104 kW (141 k), dva-štvorka bola výkonnejšia iba symbolicky (105 kW/143 k), zato ponúkala vyšší krútiaci moment. K dispozícii bola päťstupňová manuálna prevodovka a štvorstupňový meničový automat. Výhľadovo sa rátalo s rozšírením ponuky o 2,7-litrový šesťvalec, ale k tomu nikdy nedošlo.

Zamestnanci fabriky boli náležite preškolení, pretože kvalita výrobku nesmela podliezť originálny Chrysler Sebring. Prvé kusy vznikali prevažne z importovaných dielov. Podiel častí vyrobených v Rusku, mal neskôr stúpnuť na polovicu.

Lenže reálny záujem zákazníkov o Volgu Siber nedosahoval očakávané čísla. Navyše, výroba odštartovala v čase začínajúcej globálnej hospodárskej krízy.

Predstavitelia Gorkovského automobilového závodu mali stále menej dôvodov na úsmev. V prvom roku chceli zmontovať 10 000 kusov, v roku 2009 45 000 a neskôr mala ročná výrobná kapacita dosiahnuť 65 000 áut ročne.

V období od marca 2008 do konca októbra 2010 však napokon vzniklo iba 8933 exemplárov. Časť z nich skončila v štátnej správe, ďalšie slúžili šoférom taxíkov. Ostatní zákazníci sa radšej priklonili k zahraničnej konkurencii. Nepomohlo štátne šrotovné, ani jeho obdoba v podaní automobilky GAZ. Volga Siber oficiálne skončila pre slabý dopyt a nerentabilnosť výroby. 

Okrem smutného príbehu dnes moderná Volga nemá príliš čím zaujať. Na ruskom inzertnom portáli sme narazili na dvesto ponúk. Pre porovnanie, klasickú Volgu 24 si môžete vybrať až spomedzi 640 inzerátov.

Volga Siber na ruskom inzertnom portáli: Ročník 2010, motor 2,4 l, 4-stupňová automatická prevodovka, po prvom majiteľovi, najazdených vraj len 63 250 kilometrov. Cena 340 000 rubľov, teda v prepočte 3900 eur.