+6

Kia Stinger 2,2 CRDi 4WD: Diesel zábavu nepokazí

Odvážna Kia Stinger do bodky spĺňa to, čo má v názve. Je to skrátka žihadlo.

Keď novinári na prezentácii prvýkrát ochutnali nový Stinger, oslavných piesní na vrcholnú šesťvalcovú benzínovú verziu nebolo konca. Lenže skutočný život je predsa len iný. Výrobca predpokladá, že u nás v Európe bude najpredávanejší diesel, a tak sme ho vyskúšali. Navyše v „manažérskej“ kombinácii s pohonom všetkých štyroch kolies. Otázka znie, či naftový štvorvalec 2,2 CRDi (147 kW/ 200 k) neotupí počiatočné nadšenie.

Motor aj v kombinácii so štvorkolkou uprednostňuje zadnú nápravu. Štandardne cez elektromechanickú medzinápravovú spojku posiela dozadu 60 percent krútiaceho momentu, v režime Sport+ dokonca 80. Vďaka tomu je auto v zákrutách mimoriadne neutrálne. Na výjazdoch vám zadok ľahúčko naznačí, že chce ísť von zo zákruty a predná časť sa tlačí dnu. Ako čistokrvná zodokolka.

Kabína ani materiály neurazia, hoci prémiová konkurencia je ďalej. Za dotykovým displejom sa treba trochu naťahovať,  Stingeru by prospel multifunkčný ovládač na stredovom tuneli.

Akurát driftovanie predstavuje pre naftový Stinger s pohonom 4x4 príliš veľké sústo. Auto na mokrom povrchu skôr ľahko hodí zadkom, vykrúžiť pekný oblúk sa mu nechce. Kontrolovaný šmyk by azda umožnil samosvorný zadný difereciál, ktorý štvorkolke chýba. Elektronické vektorovanie krútiaceho momentu občas nestíha, a tak prudké pridanie plynu na výjazde z pomalej zákruty môže skončiť prešmykovaním vnútorného zadného kolesa. Okrem toho, stabilizačný systém aj v najdynamickejšom režime Sport+ iba predstiera, že je vypnutý. V skutočnosti stále jemne zasahuje do ovládania auta. Nijak extrémne mi to nevadí. Majiteľ Kie Stinger bude rád, že si občas môže bezpečne zablbnúť. Stačí dupnúť na plyn - ideálne na mokrom povrchu alebo na prachu - a zadok auta mierne vybočí zo stopy, aby sa do nej vzápätí poslušne vrátil.

Radosť robí aj podvozok, hoci spočiatku ma hneval. Dookola som krútil voličom jazdných módov a márne hľadal rozdiel medzi jednotlivými režimami adaptívnych tlmičov. Necítil som žiadnu zmenu a intuícia ma napokon nesklamala. Diesel ako jediný neponúka nastaviteľné tlmiče - nedajú vám ich ani za príplatok.

Predné sedadlá majú akurátne bočné vedenie. Vzadu je dosť priestoru na nohy a menej na hlavu.

Aj štandardný podvozok sa dokáže veľmi solídne vysporiadať so slovenskými cestami. Nečakajte vyslovene plavnú jazdu, ale karoséria na bežných nerovnostiach nedostáva od 18-palcových kolies žiadne ostré rany. Nápravy nebuchocú, a to je pre Kiu skvelá vizitka. Dokonca aj ľahké náklony karosérie v zákrutách sú ku prospechu veci. Šofér cez ne lepšie precíti prenášanie hmoty. Všetko to do seba pekne zapadá. Kia Stinger nie je ostrá šoférska žiletka, skôr auto použiteľné v každodennom živote, ktoré si na kľukatých cestách maximálne užijete. Prednosť pred absolútnou rýchlosťou dostal pôžitok z jazdy, a to je dobre. Sterilných rekordérov už máme dosť.

Asi vám je jasné, že naftová dva- -dvojka nebude pod kapotou približne 1,8 tony vážiaceho auta žiadny trhač asfaltu. Nuž, manažérskym ideálom by bol trojlitrový šesťvalec. Ani štvorvalec nie je vďaka osemstupňovej automatickej prevodovke úplný leňoch. Veľa robí dobré sprevodovanie, respektíve blízko pri sebe naskladané nižšie stupne. Osmička je vyslovene rýchlobežka, veď kľukový hriadeľ pri diaľničnej stotridsiatke rotuje rýchlosťou iba 1900 otáčok za minútu. Klasický meničový automat radí veľmi dobre, keď autu stojíte na krku a chcete z neho vyžmýkať maximum. Naopak, pri ľahkom korzovaní v mestských uliciach - keď som vyslovene hladkal plynový pedál - prevodovka občas šklbla.

Priemerná spotreba nafty oscilovala okolo siedmich litrov na sto kilometrov. Jazda v meste vie apetít zdvihnúť o jeden liter i viac. Naopak, pohodová jazda po okreskách znamená šesťlitrovú spotrebu.

Kúpiť, či nekúpiť?

Sčítané a podškrtnuté, Kii veľmi držím palce, aby Stinger mal na trhu úspech. Hoci, existujú dve veci, ktoré ma počas testovacieho týždňa štvali. Kabína je slabšie akusticky utlmená. Hlavne hluk odvaľujúcich sa kolies počuť viac, než sa na túto kategóriu áut patrí. Druhá výhrada smeruje k tuhosti karosérie. Šasi na nerovnostiach pracovalo, čo sprevádzalo jemné povrzgávanie interiéru. Neviem... nik predo mnou sa na vŕzganie nesťažoval. Snáď išlo o problém „môjho“ novinárskeho kusu. Každopádne si to pri skúšobnej jazde všímajte.

Súvisiace články

• Kia K4 2025: Nový kompaktný sedan na obzore
• VIDEOTEST Kia EV9: Porovnanie 6- a 7-miestnej verzie a podrobný test GT Line AWD
• Auto roka 2024 v SR slávnostne ukončili
• Kia EV9 GT Line 4WD: Ďalšie disciplíny, v ktorých sme vám ju ešte neukázali (VIDEOTEST)