+9

Kia Carens 1.7 CRDi AT: Horská etapa

Do testovacieho programu sme zaradili aj „horskú prémiu“ v Alpách. Na trase, ktorá pravidelne býva dejiskom cyklistických pretekov, sa Carens predviedol ako solídny vrchár a do celkového hodnotenia si pripísal ďalšie body.

Populárna vysokohorská cesta Grossglockner Hochalpenstrasse je každý rok prvú júnovú nedeľu od siedmej ráno na tri a pol hodiny uzavretá pre motorové vozidlá – konajú sa tam cyklistické preteky do vrchu. Nehanbím sa priznať, že patrím k nadšencom, čo sú ochotní dobrovoľne potiť krv na bicykli len kvôli pocitu dobre vykonanej, nikomu nepotrebnej práce. V rámci pobytu pod masívom najvyššieho kopca Rakúska (3798 m) to však bola aj príležitosť preskúšať, aké má pľúca Kia Carens a prispieť tak svojou troškou do mlyna dlhodobého redakčného testu.

Prvý pokus vyjsť hore sa nepodaril kvôli počasiu: Vo Ferleitene, kde začína platený úsek, som nakukol do info centra a zábery web kamery na veľkej obrazovke ukazovali, že o 1300 metrov vyššie neuvidím nič. Škoda páliť naftu. Hmla, mrholenie, mínus 0,1 stupňa. Ideálne na fotenie, hahaha. Navyše poplatok je 34 eur a to sa mi zdalo priveľa za vrchol bez vrcholových fotografií. Na druhý deň bola v cieli znova nulová viditeľnosť, no aspoň sa oteplilo (na + 0,8 °C). Potom boli preteky (prežil som). Napokon v deň návratu sa spravilo skvelé fotogenické počasie a všetko klaplo.

Keď sa sklopia všetky zadné sedadlá, úložný priestor má maximálnu dĺžku 1810 mm, šírku 1360 mm (medzi podbehmi 1085 mm) a vnútornú výšku 895 mm.

Odštartoval som pri kostole v Brucku an der Grossglocknerstrasse, podobne ako včera 2100 cyklistov. Prvých desať kilometrov vedie dolinou a prakticky po rovine. Až kus za horným koncom dediny Fusch je tabuľka, ktorá oznamuje, že tu, v nadmorskej výške 863 m, sa začína Grossglockner Hochalpenstrasse. Odtiaľto nás s Carensom čaká 17 kilometrov do kopca, v hornej polovici s množstvom serpentín, pričom sklon cesty bude dosahovať 9 % až 12 %.

Skutočné stúpanie začína za kasou vo Ferleitene (1149 m.n.m.), ale kým som zaplatil mýto, predbehol ma autobus, takže zo začiatku sa vlečiem za ním. Na jednej z krátkych roviniek, keď nič nejde oproti, vyskúšam „kick down“. Reakcia na prudké zošliapnutie pedála až na podlahu síce neprišla okamžite, no potom sa 136 koní prebudilo a zabralo aj s náležitým akustickým efektom – až som sa zľakol. Ďalej už môžem ísť svižne od zákruty k zákrute (každá má číslo, meno a údaj o nadmorskej výške) a páči sa mi, že anatomicky čalúnené sedadlo poskytuje veľmi dobrú bočnú oporu voči pôsobeniu odstredivých síl. Menej nadšený som poznatkom, že v týchto náročných serpentínach, kde potrebujem mať čo najlepší výhľad všetkými smermi, zo zorného poľa výdatne ukrajujú dvojité predné stĺpiky.

Cieľ: Fuschertörl, 2445 m nad morom.

Naftový agregát 1.7 CRDi v kombinácii s automatickou prevodovkou som skúšal prvý raz a príjemne ma prekvapilo, ako rýchlo a hladko preraďuje nahor i dolu. Konečná bola na tom istom mieste, ako cieľ pretekov „Glocknerkoenig“ – na malom parkovisku Fuschertörl v nadmorskej výške 2445 m. Po 27-minútovej jazde s prevýšením 1582 metrov sa teplota motora ani o milimeter nepohla.

Polhodinovú prestávku vyplnilo fotografovanie auta a kochanie sa. Potom otáčam späť do doliny. Dlhý zjazd tými istými serpentínami je dosť náročný na brzdy. Samozrejme, maximálne využívam brzdenie motorom. Teraz prišli vhod páčky manuálneho ovládania vpravo (+) a vľavo (-) pod volantom. Pravda, na účinné spomaľovanie zaradenie trojky nestačí, takže na krátkych úsekoch volím aj 2. prevodový stupeň a medzitým tempo korigujem brzdovým pedálom. Posledný prudký zjazd je nad bránami pokladní. Z bŕzd sa nedymí, kotúče (vpredu vetrané) som vcelku šetril. Auto však bolo zaťažené iba na 30 %.

Horská etapa na dvoch a štyroch kolesách: Medzi vyhotovením prvej a druhej snímky uplynulo iba 24 hodín…

Resumé z alpskej cesty: Samozrejme, že pre cyklistu, ktorý nie je majiteľom strešného nosiča na „bajk“, hrá dôležitú rolu flexibilnosť interiéru. Z toho pohľadu sedemmiestna konfigurácia Carensa nie je ideálna. Z vnútornej výšku vzadu odkrojili sedadlá tretieho radu zložené v podlahe, takže z môjho „galuskáča“ museli ísť dolu obidve kolesá a sedlo do najnižšej polohy. Potom už rám mohol stáť pekne v pozore, lenže mi chýbalo viac možností na zafixovanie prepravovaného výstroja. Na druhej strane – toto je kompaktné MPV, vravím si, teda predovšetkým auto ne prepravu rodiny s dobrou variabilnosťou konfigurácie sedadiel a nie veľký van. Pre pravidelnú prepravu bicyklov v interiéri by som asi volil MPV s vyššou kabínou, ale to by som musel o kategóriu vyššiu, a to aj finančne. Lacnejšie by vyšlo dokúpiť strešný nosič. Sedadlá v druhom rade zložíte ľahko a rýchlo, plocha, ktorá potom vznikne, je dlhá 1810 mm, široká 1360 mm a úplne rovná. Motor 1.7 CRDi s krútiacim momentom 320 Nm v rozsahu otáčok 1750 – 2500 1/min má pri horskej mototuristike spoľahlivý potenciál a je precízne zladený so 6-stupňovou automatickou prevodovkou.

Na alpskom výjazde Carens absolvoval celkove 1068 kilometrov (z toho takmer 900 po autostráde) s priemernou spotrebou 6,7 l/ 100 km.

Súvisiace články

• KIA EV3 81,4 kWh: Prvé jazdné dojmy s rekordérom v dojazde (VIDEO)
• Dacia Duster, Renault 5 aj Citroen C3 vo finále Európske auto roka 
• Štvrtý do elektrickej partie
• Kia EV3 v predpredaji