+19

Juha Kankkunen oslávil 55. narodeniny

Patrí medzi najlepších jazdcov v histórii. Má zbierku štyroch titulov v majstrovstvách sveta z rokov 1986, 1987, 1991 a 1993. Získať ich bolo ťažké. Bola veľká konkurencia, veď niekedy štartovalo až dvadsať továrenských tímov. S dnešnými majstrovstvami sveta sa to porovnáva naozaj ťažko.

Juha sa narodil 2. apríla 1959 vo Fínskom meste Laukaa, iba tridsať kilometrov od okresného mesta Jyväskylä, ktoré je centrom tradičnej Fínskej rely. Tá sa jazdí už viac ako 60 rokov pod mnohými menami. Najdlhšie to bol názov Rallye 1000 Lakes (Rely 1000 jazier). Dodnes Kankkunen v Laukaa býva, má tu aj svoju zbierku áut, ktorá sa časom rozrástla doslova na múzeum. Samozrejme sú tu všetky autá, s ktorými získal titul, ale aj slušná zbierka modelov značky Ferrari.

Pred šiestimi rokmi zahynul jeho bývalý šéf Ove Andersson, dlhoročný vedúci tímu Toyota. O Kankkunenovi mi v marci 2008 povedal toto: „Juha? Absolútny talent od Boha. Carlos Sainz na sebe pracoval, cvičil, trénoval. Didier Auriol zasa sekíroval mechanikov, aby mu pripravili dokonalé auto, ale Kankkunen? Nerobil nič. Sadol a išiel. Jednoducho úžasný talent.“

Malý Juha mal koho obdivovať už od detstva, jeho otec totiž tiež jazdil rely. „Hltal som ho, bol pre mňa ideálom. Povedal mi, že keď budem rýchlejší, on prestane jazdiť. Nemal som potuchy, aký som rýchly, kým som v štrnástich nevyhral prvú ozajstnú súťaž. Nemal som vodičák. Boli to oblastné preteky a tam som ho nepotreboval. Na prvú rely som cestoval do Švédska a zo 120-tich áut som prišiel do cieľa siedmy. Potom som sa vrátil do Fínska a vyhral trikrát po sebe. Otec mi povedal: Odteraz budeš jazdiť ty, ja končím. A fakt to zabalil. No bol som až veľmi rýchly. Zničil som niekoľko Escortov. Moju mamu to veľmi nepotešilo. Tie autá boli dosť drahé a nemal som sponzorov. Tri mesiace som pracoval, kúpil ďalšie auto a znova skúšal šťastie. Potom mi jeden kamarát povedal. Hej, Juha, mal by si jazdiť pomalšie, mal by si lepšie výsledky. A bola to pravda, lebo odvtedy prichádzali len dobré výsledky…“

Prvú súťaž MS vyhral Kankkunen s Toyotou Celicou Turbo. Bolo to v Keni v roku 1985. V roku 1986 jazdil za tím Peugeot. O svojom prvom titule majstra sveta s modelom 205 Turbo 16 hovorí: „Mladý chalan vo svetových tímoch. Viete aké sú to tlaky? Boli situácie, keď som nemal ani potuchy, ako správne reagovať, ako sa zachovať. Chýbali mi skúsenosti. Po sezóne som bol úplne hotový. Chcelo to dlhý, dlhý oddych.“ Ďalšiu sezónu strávil v tíme Lancia: „To bol tiež ťažký rok. Lancia mala troch dobrých jazdcov ­ Markkua Alena, Mikiho Biasiona a mňa. Už začiatok v Monte Carle bol nervák. Viedol som o jeden a pol minúty a zrazu porucha. Vletím k mechanikom, myslím na čas, Bože, mám náskok, a teraz ho stratím. Hoci to nedáte najavo, vo vnútri kypíte. Napokon vyhral Biasion, no potom už stálo šťastie pri mne.“

Na otázku, čo má na aute rád, mi Juha počas pôsobenia v tíme Toyota v roku 1993 povedal: „Ak dostanem pekné auto, milujem na ňom všetko… Tvary karosérie, riadenie, stierače, všetko… Súťažné auto je intímna vec, ušitá na mieru. Mám svoje vlastné sedadlo, vlastný volant, vlastnú ručnú brzdu, vlastné pedále. Presne viem, aké dobré auto je, keď ho používam prvýkrát. A predsa je to zvláštne. Pretekárske mašiny vyrábajú tí istí ľudia, takže by mali byť rovnaké. To dá rozum, nie? Cha, ale nie sú. Každé auto má svoje zvláštne srdce. Niektoré autá sú fakt dobré, iné zasa zlé. Napriek tomu, že ich skonštruujú z tých istých súčiastok. Je to zábavné, ale je v tom veľa rozdielnosti. Ako auto sedí, aj v tom cítite rozdiel.“

Juha Kankkunen bol členom tímov Toyota, Peugeot, Lancia, Subaru, Ford a Hyundai. Získal 23 víťazstiev. Dnes má vo Fínsku rally školu. Stojí za vznikom nízkonákladovej leteckej spoločnosti Flying Finn, kandidoval za konzervatívnu stranu do európskeho parlamentu. V roku 2007 dosiahol svetový rýchlostný rekord v jazde po ľade. Na aute Bentley Continental GT s fínskymi pneumatikami Nokian dosiahol rýchlosť 321,6 km/h. V roku 2011 vlastný rekord prekonal rýchlosťou 330,695 km/h.