+17

Hyundai Santa Fe 2.2 CRDi VGT A/T: Pokrok citeľný, ale prémiovým ešte nie

S kategóriou SUV má kórejský Hyundai asi najbohatšiu skúsenosť, čo vidieť aj na najnovšej generácii Santa Fe. Perfektne vyzerá, slušne jazdí a najmä ponúka úžasný cestovný komfort pre posádku. Presvedčil nás o tom počas cesty na parížsky autosalón. Len tvrdenie, že chce konkurovať BMW a Audi považujem za priveľmi silné, navyše podporené prehnanou cenou…

Kto sledujete našu internetovú stránku www.autozurnal.com, príbeh tohto testu nie je pre vás nový. So Santa Fe sme absolvovali približne 3000 km dlhú trasu na parížsky autosalón a späť. Počas cesty sme pravidelne prinášali video vstupy o tom ako sa nám cestuje, o výbave, jazdných vlastnostiach, komforte na zadných sedadlách, a naše dojmy sa budem snažiť teraz zhrnúť do nasledujúcich riadkov.

Hlavným cieľom nášho testu bolo zistiť, či nový model Santa Fe má na to, aby sa mohol porovnávať s prémiovými nemeckými modelmi. Túto ambíciu má totiž samotný výrobca. Hodnotenie nemôžem začať inak ako dizajnom. Po štylistickej stránke sa toto auto naozaj vydarilo. Zo všetkých strán vyzerá perfektne, dynamicky. Dizajnéri tu skombinovali európsku štíhlosť s americkým dôrazom na efekt a imidž. Typicky americká je napríklad mohutná chrómová maska chladiča, crossoverový strih karosérie s optimálnymi proporciami a smerom dozadu so stúpajúcou spodnou líniou bočných okien, či veľké a úzke zadné LED, ktorých grafika pôsobí najmä za tmy veľmi štýlovo.

Mňa zaujali aj predné svetlomety so splošteným okolím šošovky. Vplyv amerického trhu na vývoj tohto modelu je zrejmý aj z mnohých ďalších detailov. Nakoniec v USA mal svetovú premiéru a na tamojšom trhu je to pre Hyundai veľmi dôležitý model. Európska verzia sa od americkej takmer neodlišuje, až na jeden detail. Zatiaľ čo v USA sa 5 a 7-miestna verzia predávajú ako dve rozdielne autá, v Európe napchali tretí rad sedadiel do tej istej, v americkom ponímaní menšej karosérie, ktorá sa za veľkou mlákou predáva pod označením Santa Fe Sport. V porovnaní s predošlou generáciou je nové Santa Fe dlhšie, o niekoľko milimetrov užšie a podstatne nižšie. Na vnútornom priestore to ale nepostrehnete. Nakoniec rázvor náprav 2700 mm ostal zachovaný. Skôr ako sa ale vrhneme na interiér, uzavrime najskôr exteriér. Vzhľad karosérie rozhodne môžem nazvať porovnateľným s nemeckými prémiovými modelmi. Naživo pôsobí dosť imidžovo. Dizajnéri sa vyhrali s viacerými detailmi, ktoré dodávajú karosérií nádych prémiovosti.

Kvalita a zmysel pre detail aj vnútri

Pri dlhých cestách kladiem veľký dôraz na pitný režim, preto si vždy beriem so sebou do auta niekoľko druhov nápojov. Otázne ale bolo, či ich je kam uložiť. No, vplyv Ameriky má práve v tejto disciplíne niečo do seba. Do veľkých schránok v bočných dverách sa vmestia až dve fľaše objemu do 0,5 l. V stredovej konzole sú ďalšie dva držiaky na nápoje, napríklad na kávu pre vodiča a spolujazdca a nejaká fľaša sa vmestí aj do štrbiny pod stredový ovládací panel. Za iných okolností tento priestor poslúži na odloženie MP3 prehrávača, telefónu alebo iného média, pripojeného cez USB alebo AUX vstup práve na tomto mieste, z ktorého chcete prehrávať hudbu alebo si ho potrebujete dobiť.

Od testu modelu Hyundai i30 je pre mňa témou navigácia. Vtedy som mal vážne výhrady hlavne voči deravým mapám. Importér ma však ubezpečil, že software navigácie sa aktualizuje dvakrát do roka a obdobne je to aj s mapami od firmy Navteq. Mimochodom navigácia v Santa Fe už hovorila po slovensky, aj keď trochu roztraseným hlasom, na čom sme sa strašne pučili. Vždy keď na nás roztrasená dáma z navigácie prehovorila, príjemne nás to prebralo a pozdvihlo náladu v kabíne. Pokiaľ ide o samotné navigovanie, tento raz sme nemali jediný problém. Dokonca musím navigáciu pochváliť, lebo počas cesty aj presunov po Paríži fungovala perfektne. Rýchlo som sa orientoval v jej menu, pomáhala mi s načítavaním krkolomných názvov francúzskych ulíc a spokojný som bol tiež s výberom trás a s presnosťou. Samostatnou témou je grafika, ktorou Kórejci už dávnejšie predbehli väčšinu konkurencie.

Veľa sa pri uvedení Santa Fe rozprávalo o prémiovosti. Materiály sú naozaj kvalitné, jednotlivé diely precízne dopasované, no vzhľadom na to, že Santa Fe materiálovo aj dizajnom interiéru vychádza z modelov i30 a i40, o prémiovosti by som ešte nehovoril. Audi aj BMW sú predsa len o nejaký krôčik ďalej, hoci niektoré detaily má Hyundai naozaj pekne domyslené a vypracované po dizajnovej aj funkčnej stránke. Napríklad tlačidlá na ovládanie bočných okien, či samotné výplne dverí. Z pohľadu venovania sa detailom je toto určite momentálne najprepracovanejší interiér značky. Trochu ma rušilo len chrupnutie pri zatiahnutí za kľučku dverí pri vystupovaní.

Ergonomicky je kokpit riešený dobre, priestorovo sa tiež nie je na čo sťažovať. Doslova exkluzívne priestorové pomery ale vládnu v oblasti zadných sedadiel. Kolega vysoký 189 cm mal stále miesto nad hlavou, aj napriek panoramatickej streche. Pri cestovaní na dlhých trasách si zadní pasažieri môžu upravovať sklon zadných operadiel a doslova sa rozvaliť. Príjemné bolo, keď sa po precestovanej noci už na ceste späť prebral na zadných sedadlách a pred sebou som videl rannú oblohu cez veľkú, dvojdielnu panoramatickú strechu. Na zadných sedadlách sme sa počas 4 dní pravidelne striedali úplne všetci. Podľa toho kto sa potreboval komfortne vyspať alebo kto potreboval robiť niečo na laptopoch. Pri presunoch po Paríži ale aj za jazdy na diaľnici zadné sedadlá fungovali ako pracovňa. Kolegovia tam strihali videá, upravovali fotky. Na tento účel nám veľmi padla vhod široká stredná lakťová opierka, ale tiež vyťahovacie záclonky, ktorými si chalani občas potrebovali slnečné svetlo aby videli na obrazovku. V súvislosti s prácou či dobíjaním rôznej techniky sme počas cesty veľmi ocenili 220 V zásuvku v batožinovom priestore, ktorá bola v podstate nepretržite vyťažená. Zadné sedadlá je možné posúvať, čo v praxi ale nevyužijete, iba ak vpredu sedia nižší pasažieri natisnutí na palubovku.

Napriek koženému čalúneniu sedadiel kolegovia sediaci vzadu netrepli pri studených ranných štartoch, lebo testované auto bolo vybavené vyhrievaním aj zadných sedadiel. Posed vzadu je veľmi komfortný, ale miesta pre nohy tak akurát. Vzhľadom na vonkajšie rozmery auta by ho mohlo byť aj viac. Minimálne BMW X3 a Mazda CX-5 sú ku kolenám zadných pasažierov štedrejšie. Mazda má pritom rovnaký rázvor náprav, BMW o 110 mm dlhší. Batožinový priestor na 585 l nevyzerá. Asi to bude tým, že má aj medzipodlahu. Štyria sme ho v podstate kompletne naplnili. Batožina piateho by sa už nevmestila. Prístup je ale dobrý, jeho šírka vylepšuje jeho využiteľnosť, ľahko sa manipuluje s vekom, ktorá má prakticky tvarované madlo. Veko v daždi celkom účinne poslúži aj ako prístrešok pri zastávkach na parkovisku. V zadných dverách je umiestnená parkovacia kamera, ale škoda, že sa nevyklápa z loga ako v modeli i30.

Motor dynamikou aj spotrebou presvedčil

Pokiaľ si chcete Santa Fe kúpiť na Slovensku, na výber máte dva naftové motory (2.0 CRDi 110 kW/150 k a 2.2 CRDi 145 kW/197 k), oba len v kombinácii s pohonom 4×4, a z toho dvojliter iba s nižšou úrovňou výbavy, ktorá je ale sama o sebe už dosť bohatá a so 6-stupňovou manuálnou prevodovkou. Takže pripraviť si musíte minimálne 31.990 €. My sme testovali verziu 2.2 CRDi 4×4, ktorá sa dodáva len so 6-stupňovým automatom a začína od 34.900 €, v najvyššej výbave Premium 39.990 €. Keď k tomu pripočítame prvky príplatkovej výbavy, ktorú sme mali na palube, razom sme sa dostali na 43.000 €, čo je pri všetkej úcte k tejto značke trochu veľa.

Za 43.650 € môžete mať napríklad už veľmi slušne vybavené Audi Q5 2.0 TDI quattro (130 kW/177 k) s S tronicom, alebo v tejto sume si už vyskladáte aj BMW X3. Motor 2.2 CRDi má dostatok sily na rozbiehanie aj rýchlu jazdu po diaľnici. Jeho dynamika je veľmi slušná, či na odpich z miesta alebo pružný predbiehací manéver. V Nemecku bolo cítiť, že motor by aj rád pokračoval cez 190 km/h ako mu udáva výrobca, ale elektronika ho nepustí. Vyslovene bolo cítiť ako ho pri tejto rýchlosti uzavrela kohútik. Dokonca aj spolupráca so 6-stupňovým automatom celkom príjemne ladí, až som sa asi prvýkrát u kórejského auta prichytil, že manuál mi vôbec nechýbal. Nedivím sa importérovi, že ho k tomuto motoru ponúka ako jedinú alternatívu.

Zo spotreby paliva spomeniem dva údaje. Prvý zahŕňa mesto a veľkú časť diaľnice rýchlosťou 140 km/h (podľa tachometra) a ten má hodnotu 8,1 l/100 km, čo je o 1,5 l viac ako udáva výrobca. Cez Nemecko spotreba stúpla na 9,6 l/ 100 km, pri častom využívaní maximálnej rýchlosti a s plne naloženým autom, musím ešte podotknúť. Takže na dané podmienky som s apetítom spokojný. Hladina vnútorného hluku je aj pri maximálnej rýchlosti prijateľná. Hluk nevyrábajú dokonca ani veľké spätné zrkadlá, od ktorých by som to čakal. Dizajnéri odviedli naozaj kvalitnú prácu. Z posedu za volantom ani po niekoľkých hodinách nebolí chrbát, netŕpnu nohy. Sedadlá sú veľké a na túto kategóriu primerane komfortné. Podvozok sme počas týždňa na cestách vyskúšali len v niekoľkých režimoch. Na okresky sme sa veľmi nedostali, ale aj z toho čo sme absolvovali cítiť, že nové Santa Fe má určite väčší zmysel pre jazdu a rýchle zmeny smeru, či kontrolu pohybov karosérie než predchodca. To podporuje aj relatívne tuhý podvozok, ktorý vlnovité nerovnosti vie pekne odpružiť, ale s kopancami má problém.

V tejto oblasti nečakajte od neho Ameriku, správaním na ceste sa snaží byť čisto európsky. Nie je to však až tak šoférske auto ako Mazda CX-5, Mitsubishi Outlander, či nemeckí premianti. Na porovnanie s nimi mu chýba kultivovanejšie filtrovanie hrubých nerovností a tiež agilnejšie reakcie karosérie na riadenie. V ovládateľnosti a akejsi jazdeckej precíznosti, kontrole hmoty, predsa len ešte zaostáva. Po skúsenosti s nemeckou diaľnicou musím pochváliť brzdy, ktoré sme vystavili niekoľkokrát riadnej skúške. Keď si to valíte 190 km/h a kamionista sa zrazu rozhodne, že vám vbehne do cesty. Takýchto situácií sme zažili niekoľko a Santa Fe ich zvládlo so cťou. Ani v tomto aute nie som spokojný so svetlami, a chýbali mi tiež niektoré prvky výbavy ako vetranie kožených sedadiel, či aktívny tempomat, ale to sú „drobnosti“ bez ktorých sa dá žiť.

Kúpiť či nekúpiť?

V dnešnej dobe nestačí byť prémiový dizajnom a cenou. Hyundai Santa Fe urobil veľký pokrok, ale stále ostáva pod pomyselným vrcholom, za ktorý považujem nemeckú prémiovú trojku. Na nich ešte stále nestíha materiálmi, výbavou, technológiami (ničím túto kategóriu neobohatil) a tiež správaním na ceste. Na to aby sa mohol nazývať prémiovým, chýba mu kultivovanosť a glanc týchto áut. Stal sa však z neho silný konkurent japonským súperom ako Mazda CX-5, Mitsubishi Outlander či Honda CR-V, a treba povedať, že celkom zdatným. Keby mi predajca upravil cenu, asi by som bral.

Súvisiace články

• Dacia Duster, Renault 5 aj Citroen C3 vo finále Európske auto roka 
• Nový Hyundai IONIQ 9 pred svetovou premiérou
• Hyundai Inster je najdostupnejší elektromobil značky. Poznáme ceny na slovenskom trhu
• Hyundai Inster Cross: Malý crossover s dobrodružným charakterom