Prvý dotyk
Prvý kontakt a najmä prvé kilometre za volantom veľa napovedia o každej novinke.
Honda Clarity FC: Jazda blízkej budúcnosti
Vyskúšali sme druhú generáciu vodíkovej Hondy Clarity FC.
Využitie vodíka, ako paliva má takmer rovnako dlhú históriu ako benzín. Jedovatý svietiplyn, ktorý napájal pouličné v Bratislave už v roku 1856, obsahoval približne polovicu vodíka. Približne v tom istom čase sa začala vo svete ťažba ropy a benzín, ktorý vznikal ako bočný produkt pri výrobe petroleja ľudia pomaly prestávali vylievať a uvažovali o ňom ako o palive do motorov s vnútorným spaľovaním. Svietiplyn, ako palivo v autách sa využíval najmä počas vojny, keď bola núdza o benzín. Najznámejší postup, ako získať vodík, je rozložiť vodu pomocou elektrickej energie.
Dynamické tvary sú pre Hondu typické, vzadu je miesto pre 334 litrov batožín.
Wiliam Robert Grove v roku 1839 však ukázal, že existuje aj opačný postup, v palivovom článku sa chemická energia premieňa na elektrickú. V tých časoch sa to zdalo dobré iba na pobavenie, dnes vieme, že to je výborný postup, ako sa dá elektrická energia skladovať a použiť neskôr. Napríklad v aute. Vyzerá to tak, že autám s palivovými článkami patrí budúcnosť, hoci energetici sa búria. Chcú totiž predávať elektrickú energiu na nabíjanie áut v noci, keď je jej relatívne nadbytok. Dnes sa zatiaľ vodík vyrába najmä zo zemného plynu, ropy a uhlia, Perspektívna je však výroba vodíka elektrolýzou pomocou slnečnej energie. Pomerne malé zariadenie je schopné vyrobiť asi 5 kilogramov vodíka za deň, čo by pokrylo nároky asi troch či štyroch rodín na mobilitu. A skutočne bez emisií, z výfuku auta s palivovými článkami ide iba para.
Honda Clarity druhej generácie je sedan s prepracovanou aerodynamikou.
Intenzívny vývoj palivových článkov pre potreby dopravy sa začal približne v osemdesiatych rokoch minulého storočia. Automobilka Honda postavila prvý prototyp auta s FC (fuel cell) V0 v roku 1998. Išlo skôr o pojazdné laboratórium. Vo veľkom vane bolo miesto iba pre vodiča. V roku 2003 bolo osobné auto Honda FCX homologované a od roku 2005 sa dalo v USA komerčne využívať. Prvá generácia rodinného sedanu Honda FCX Clarity sa začala predávať v Japonsku a USA v roku 2008. Jazdili sme na druhej generácii s označením Honda Clarity Fuel Cell. Ide o priestranný päťmiestny rodinný sedan s dĺžkou 4915 milimetrov a rázvorom 1750 milimetrov, ktorý má 334 litrový batožinový priestor. Pohonná jednotka má kompaktné rozmery, palivové články, prevodovka i jednotka ovládania batérie sa zmestili pod prednú kapotu. Celok nie je väčší, ako vidlicový šesťvalec. Palivové články sa podarilo oproti minulej generácii zmenšiť o tretinu.
Ovládacie prvky sa nelíšia od bežného auta s automatickou prevodovkou. Z displeja má vodič prehľad o toku energie a dojazde.
Dominantnou zmenou je dvojnásobný tlak, ktorý stúpol z 35 MPa na 70 MPa. V starých jednotkách je to 690 atmosfér. Dve nádrže na vodík, väčšia s objemom 117 litrov v pod batožinovým priestorom a menšia pod zadnými sedadlami s objemom 24 litrov, dokážu uskladniť spolu 5 kilogramov vodíka. Dojazd podľa normy NEDC je až 650 kilometrov. Pod prednými sedadlami je lítium-iónová batéria. Elektrický motor má maximálne otáčky 13 000 za minútu. Ponúka výkon 176 koní a maximálny krútiaci moment 300 Nm. Maximálna rýchlosť je 165 km/h. Jazdili sme v okolí Viedne, v hlavnom meste Rakúska sú totiž už dve čerpacie stanice, kde sa popri benzíne a nafte dá natankovať aj vodík. Kilogram vodíka stojí 9 eur.
Päťmetrový sedan je prvým autom s palivovými článkami, ktoré má miesto pre päť cestujúcich.
Regulácia pohonu sa deje nezávisle od vôle vodiča, pri akcelerácii motor čerpá energiu z palivových článkov i z batérie, pri konštantnej rýchlosti iba z článkov. Pri spomaľovaní a brzdení sa batéria dobíja premieňaním kinetickej energie, pri voľnobehu sa batéria dobíja z palivových článkov. Jazda je takmer nehlučná, veľký krútiaci moment je stále k dispozícii, stačí pridať plyn. Pozitívne prekvapili aj jazdné vlastnosti. Karoséria je naozaj pevná a podvozok znesie aj športovejšiu jazdu, ako napokon v každej Honde. Na liter vodíka sme prešli približne 80 kilometrov, tankovanie netrvalo dlhšie, ako keby sme čerpali benzín.
Tankovanie vodíka je pomerne jednoduché.