+9

Honda Civic 2.2 i-DTEC: Pokrokovejší než predchodca, ale...

Pokiaľ sa pamätáte na moje dojmy z prvej jazdy a čítate tento test, poviete si, že buď mi vymenili ruky alebo ten predošlý článok bol zaplatený. Faktom ostáva, že niekedy sa auto javí na dokonalo rovných cestách v zahraničí inak než na našich vozovkách, po ktorých jazdíte každý deň.

Povráva sa, že nový Civic je vraj z dizajnérskej stránky krokom späť. Žiaľ, dva razy po sebe sa šokovať nedá a ani by to nebolo správne. Ja s jeho dizajnom problém nemám. Dokonca sa mi páči viac než predchodca, lebo pôsobí robustne a jeho ostrá a široká predná časť vyžaruje dynamiku. Zaujímavo je riešená aj zadná časť so zväčšeným spodným dielom deleného okna, vďaka ktorému vodič za autom viac vidí. Pribudol aj stierač, ktorý síce nič nerieši, ale zákazníci ho chceli, tak ho tam majú.

Kokpit vyzerá nádherne športovo, ale chybou je umiestnenie nádrže pod vodičové sedadlo.

Karoséria je o 45 mm dlhšia, 10 mm širšia ale zároveň o 20 mm nižšia. Rázvor náprav vraj kvôli bezpečnostným zónam a absorpcii energie pri náraze spredu skrátili o 25 mm. Na zadných sedadlách tento úbytok necítiť. Kompetentnejšie by som sa vedel vyjadriť, keby som presadol z predošlého modelu do nového. Necítil som sa však obmedzene a kratší rázvor som mu odpustil akonáhle som otvoril zadné veko a môj zrak padol do obrovského a hlbokého kufra objemu 477 l. Iná kapitola je posed za volantom, ktorý tvorí jeden z hlavných problémov nového modelu. Najmä priestor pre vodiča. Posed v hlbokých športových sedačkách výborne podopierajúcich chrbtovú časť je fajn. Aspoň pre mňa s výškou 168 cm. Už pri nastupovaní som si ale musel dávať pozor aby som si neudrel hlavu do nízkej strechy a určite by som privítal možnosť znížiť si sedadlo.

Lenže pod ním leží nádrž, kvôli lepšiemu rozloženiu hmotnosti a šetreniu priestoru pre mimoriadne variabilné zadné sedadlá. Nie som zvyknutý sedieť v Honde s hlavou atakujúcou strop. Prijal by som tiež možnosť viac si dvihnúť volant. Nie je to však možné, lebo palubná doska je zasadená nízko a volant bol už v hornej hraničnej polohe. Najprv som si myslel, že vyšší pasažieri musia hlavou narážať do stropu a volant mať medzi nohami ako v motokáre. Preto som nechal viacerých priateľov vyššieho vzrastu posadiť sa na miesto vodiča. Tvrdili, že si miesto napokon našli, ale museli posunúť sedačku viac dozadu, čím získali miesto nad hlavou. Všetci sa ale zhodli v názore, že posed sa im zdá zbytočne vysoký.

Interiér má veľa zmysluplných odkladacích priestorov.

Čo mám na Civicu rád, je blízkosť volantu a radiacej páky ako v kokpite monopostu. Nehovoriac o tom, že volant nového Civica s hrubým vencom a potiahnutý jemnou kožou je nádherný kus, ktorý by som chcel mať v každom aute. Kvalita interiéru sa v porovnaní s predchodcom radikálne zlepšila. Pri statickej premiére som Civic označil za japonské BMW, ale k tomu mi chýba viac citu v riadení. Má síce strmý prevod a reaguje ostro, ale pôsobí preposilovane a ľahkosťou oberá vodiča o spätnú väzbu. Podvozok aj karoséria sú počuteľne lepšie izolované. Naopak motor je pomerne hlučný. Kedysi keď Honda prišla na trh s vlastným nafťákom, kultúrou chodu patril medzi elitu. Odvtedy sa ale konkurencia pohla dopredu, zatiaľ čo v Honde tento motor v každom novom aute počuť aj cítiť viac. Dynamika naftového agregátu výkonu 110 kW/150 k aj palivová spotreba 5,6 l/100 km sú uspokojujúce, aj keď výrobcom sľubovaných 4,2 l/100 km auto nedosahuje.

Upravený a športovo pritvrdený podvozok excelentne drží stopu v zákrutách, auto sa minimálne nakláňa a cítiť tiež novú geometriu prednej nápravy na veľmi dobrej trakcii. Aj zadná náprava uložená v hydraulických silentblokoch už neodskakuje ako predtým a je autu väčšou oporou. Sklamala ma však schopnosť podvozka filtrovať nerovnosti, resp. vibrácie prednej nápravy vplyvom neodpružených hmôt. Na nerovnostiach sa otriasa ako keby boli predné kolesá ťažké alebo ich nie je schopná pohltiť kultivovanejšie, čo Civicu berie body.

Kúpiť či nekúpiť?

Po teste v domácich podmienkach mám z auta rozporuplné dojmy. Cítim z neho snahu po dokonalosti, ale konštruktérom pritom ušlo niekoľko podstatných detailov, ktoré okruh potenciálnych klientov zmenšujú. Rád by som mu dal hlas odporúčajúci kúpiť ho, pretože je to pre Hondu dôležitý model a túto značku mám rád, ale nemôžem.

Súvisiace články

• Auto roka 2024 v SR je Kia EV9
• Honda e v Európe končí. Bola mimoriadne zaujímavá, ale aj drahá
• Honda CR-V 2023: Podrobný test Hybrid 4x4 vs Plug-in Hybrid + prehliadka podvozka v JapGarage (VIDEOTEST)
• Volíme Auto roka 2024 v SR