Odborné testy automobilov. Žiadnej značke ani modelu nič neodpustíme.
Ford Transit Kombi M1300 LWB: Priestorové radovánky
V lete rád testujem veľké rodinné automobily. Pre moju rodinu je totiž 8- alebo 9-miestny bus ideálnym dopravným prostriedkom na letné potulky. Tento rok som mal možnosť prvýkrát vyskúšať Ford Transit a porovnať, či ponúka rovnaký cestovný komfort ako Fiat Ducato Panorama, v ktorom som cestoval vlani.
Možno sa niekto pozastaví nad tým, čo vlastne chcem na Transite testovať krátko pred generačnou výmenou. Koncom roka príde totiž do predaja úplne nový model v dvoch prevedeniach. Menší Turneo bude konkurentom pre Mercedes Viano a Vito. Peugeot Boxer a Citroen Jumpy, klasický veľký Transit zasa pre Mercedes Sprinter, Peugeot Partner a Citroen Jumper. Možnosť spoznať odchádzajúci Transit som považoval za príležitosť preskúmať “súčasnú pôdu”, aby som mal novinku s čím porovnávať. Pokiaľ ide o moje letné cestovanie, doposiaľ som uprednostňoval Fiat, ktorý ponúka veľmi dobre vybavený model Ducato Panorama s komfortným interiérom. 9-miestny Transit Kombi M1 300 LWB je už na prvý pohľad z trochu iného cesta.
V prvom rade je o 220 mm nižší a testovaný kus mal najdlhší možný rázvor osobnej verzie, z čoho vyplývala výhoda obrovského batožinového priestoru. “Ten sa snáď ani nedá naplniť”, pomyslel som si po prevzatí auta a prvom nahliadnutí dnu. Iná situácia nastala pri balení. Ako to väčšinou býva, s priestorom rastie chuť a keď je možnosť, zaplniť sa dá naozaj všetko. Aj keď musím manželku aj seba pochváliť, že tento rok sa nám celkom darilo krotiť a po otvorení zadných dverí na hranici colník nemusel zalamovať rukami, že vezieme celú “kuču”. Keď totiž vlani na neho z dvojmetrovej výšky vypadol sušiak na bielizeň (príručná batožina mojej milovanej svokry), hlasno zanadával a na ďalšiu kontrolu rezignoval.
Nafukovačky, plávacie kolesá…. nie je problém
Testované auto v modrej metalíze vyzeralo exkluzívne. Okrášlené bolo efektnou automobilovou bižutériou ako dú strieborné lemy koncových svetiel a kryty vonkajších spätných zrkadiel či diódové denné svetlá decentne zakomponované do predných reflektorov. Už po prvých dňoch spolužitia s týmto autom som si najviac užíval vnútorný priestor a výhľad z miesta vodiča. Parkovacie miesto pre takýto panelák na kolesách som síce hľadal ťažšie, ale ten komfort môcť sa v aute postaviť (pritom sme testovali auto so stredne vysokou strechou), nahádzať do kufra všetky nafukovacie hračky a plávacie pomôcky (samozrejme v nafúknutom stave), ktoré vozíte kvôli deťom a vraziť k nim bicykle aj nezložený kočiar, to je v lete na nezaplatenie. Zvlášť keď trávite dovolenku na chorvátskom ostrove Pag, ktorý oplýva množstvom nádherných pláži, na ktoré sa však dá dostať iba autom.
Ľahko prístupný, obrovský úložný priestor. Počas letnej dovolenky nemusíte nafukovačky vypúšťať ani skladať kočík. Kufor všetko pohltí.
V porovnaní s Ducatom má Transit nižšiu nakladaciu hranu (leží iba 560 mm nad zemou), čo je veľmi príjemný detail. Testovaná verzia mala navyše široký nášľapný prah (99 €) s integrovanými parkovacími senzormi, ktorý dobre poslúži aj ako bufetová lavička pre deti. Tento schodík nie je možné kombinovať s ťažným zariadením. Vďaka nemu a nižšiemu prahu som sa pri nakladaní a vykladaní batožiny menej namakal ako minulé dve letá. Podlaha je plastová, dobre chránená pred poškodením aj ľahko udržiavateľná po celej dĺžke auta. Kedykoľvek ju rýchlo pozametáte alebo umyjete. Neraz som mal pokušenie vystriekať ju vodou, ale odolal som… Každé z dvoch krídlových zadných dverí majú vyhrievané sklá aj vlastný stierač. Pokiaľ som spomínal veľkorysý vnútorný priestor, mal som na mysli nielen dĺžku a výšku, ale aj šírku interiéru. Fakt, že všetky 3 rady ponúkajú miesto pre 3 pasažierov dáva tušiť, že v oblasti ramien nebude tesno ani 3 dospelým.
Sedadlám chýba lepší tvar a tuhšie čalúnenie
Sklamaní sme boli z tvarovania sedadiel, resp. lavíc, pokiaľ sa bavíme o miestach na sedenie pre zadných pasažierov. Mäkké, slabo tvarované, vzadu bez možnosti upravenia sklonu operadla. Po dvoch dovolenkách s Ducatom Panorama, ktoré v oboch zadných radoch ponúka 3 komfortné sedačky so samostatne polohovateľnými operadlami si moja rodina veľmi ťažko zvykala. Na viachodinové cestovanie nie sú nič moc. Dokonca ani predné sedadlá nie sú lepšie. Ich tvar a čalúnenie nemá vôbec nič spoločné so sedením, na aké som v autách Ford zvyknutí. Dokonca ani v prípade predného dvojsedadla spolujazdca sa operadlo nedá sklopiť.
Cestu sme nakoniec prežili bez bolesti v chrbtoch a stŕpnutých končatín, ale po niekoľkých hodinách za volantom som sa už veľmi mrvil. Neviem si predstaviť, že by som auto s týmito sedadlami používal ako pracovný nástroj. Minimálne vodičove by som v takom prípade určite vymenil. Verím, že v tejto oblasti bude nový model oveľa lepší. Prístup do interiéru je vďaka veľkým posuvným bočným dverám veľmi pohodlný. Na ich zatváranie však treba veľkú dávku sily. Za príplatok 750 € sa dajú objednať aj druhé posuvné dvere na vodičovej strane. Deťom v zadnej časti chýbalo viac odkladacích priestorov. Naopak ocenili veľké zatmavené okná, cez ktoré mali skvelý výhľad. O tepelný komfort posádky v horúcich letných dňoch sa stará účinný ventilačný systém s klimatizáciou, ktorý umožňuje samostatne regulovať teplotou aj intenzitu fúkania v prednej i zadnej časti kabíny. Pripláca sa zaň 900 €. Pokiaľ by na deti slnko veľmi pražilo cez bočné okná, vďaka malým háčikom nad oknami môžete ich životný priestor úplne zatieniť a vytvoriť tak príjemný kumbál na spanie.
Výborná pozícia za volantom
Ďalším príjemným detailom je na túto kategóriu relatívne nízky posed a celkovo nižšie sedenie aj vzadu. Nízky posed mi dodával pocit nižšieho ťažiska, lepšieho vyváženia a tým pádom aj lepšej stability. Porovnávať jazdné vlastnosti s Ducatom sa ale s ročným odstupom neodvážim. To by som musel presadnúť z jedného auta do druhého. Na kvalitných cestách je jazda s Transitom veľmi príjemná. Pôsobí istým a stabilným dojmom aj vo vysokých rýchlostiach. Samozrejme, že na nerovnostiach sa celá kabína zatrasie a bočné posuvné dvere zarachocú ako to býva v skriňových autách zvykom. V tomto smere sa od konkurencie nelíši. Naopak, pochváliť musím ovládateľnosť a manévrovateľnosť. Dostal som sa s ním všade kam som potreboval. Nezastavili ma úzke uličky ani tesné parkoviská. Samozrejme s pomocou parkovacích senzorov, na ktoré sa dá spoľahnúť. Dokúpiť si môžete aj parkovaciu kameru. Veľkú službu robia tiež obrovské spätné zrkadlá s panoramatickými plochami. Ako vodič som sa na odkladacie priestory nemohol sťažovať. Poruke som mal niekoľko nápojových držiakov, hlbokú schránku vo dverách a skrinku nad prístrojovým panelom.
Riadenie, ovládanie radiacej páky aj spojka fungovali mäkko a prirodzene ako v bežnom osobnom aute. Pod kapotou pracoval prepĺňaný naftový štvorvalec 2.2 TDCi výkonu 103 kW/140 k odvádzajúci krútiaci moment 350 Nm, ktorý zásluhou dokonalejšej recirkulácie výfukových plynov a modernejšieho filtra pevných častíc teraz spĺňa emisnú normu Euro 5. Po akustickej aj dynamickej stránke je to príjemný spoločník – s mäkkým a dobre utlmeným chodom, dostatočne pružný aj pri plnom zaťažení auta. S 8 pasažiermi na palube a kufrom zaplneným po opierky tretieho radu sedadiel nie je ani extra náročný na palivo. Na ceste do Chorvátska a spotreboval v priemere 9,2 l/100 km.
Motor | 2.2 TDCi |
Zdvihový objem valcov [cm3] | 2198 |
Výkon [kW/k] | 103/140 |
Pri otáčkach [1/min] | 3500 |
Krútiaci moment [Nm] | 350 |
Pri otáčkach [1/min] | 1600 |
Namerané spotreba [l/100 km] | 9,2 |
Emisie CO2 [g/km] | 189 |
Cena modelu od [€] | 24.730 |
Kúpiť či nekúpiť?
V podstate jediná vec, ktorá mi na tomto aute vyslovene prekáža, sú sedadlá. Inak som s ním po jazdnej, ekonomickej aj prevádzkovej stránke spokojný. Veľmi som však zvedavý aké sedačky bude mať Ford Transit novej generácie.