Testy

Odborné testy automobilov. Žiadnej značke ani modelu nič neodpustíme.

Autožurnál

+13

Št 31.3.2016 / Michal Karpat

Ford Transit Kombi L3H2 4x4: Ide sa na rodinnú lyžovačku

Nerád jazdím na rodinné dovolenky testovacími dodávkami, pretože človek sa pri balení prestane kontrolovať. Veď za zadnými sedadlami je priestoru ako v prepravnom kontajneri a vždy si odmakám nielen balenie, ale hlavne vykladanie. Napriek tomu som neodolal a počas sviatkov som vzal na rodinný test nový Ford Transit kombi s pohonom 4x4.

Okrem počasia, ktoré celkom prialo aj snehu, bola mi motiváciou najmä skúsenosť z vlaňajška. Presne pred rokom som totiž rovnaký výjazd absolvoval s hlavným konkurentom Transita, Fiatom Ducato v luxusnej osobnej verzii Panorama a s motorom 2.3 MultiJet od Iveca (110 kW/150 k).

Už posadenie za volant Transita prezradí, že nová generácia veľkej dodávky sa opäť viac priblížila osobným autám. Vyššie sedenie a poloha volantu voči sedadlu sú vyslovene ako vystrihnuté z SUV alebo vanu. Spoza volantu som vôbec nemal pocit, že ovládam autobus.

Radiaca páka je po ruke, všetky ovládacie prvky kopírujú osobáky s modrým oválom v znaku. Sedadlá vodiča aj spolujazdca sú mimochodom veľmi príjemne tvarované. Lakťová opierka na pravej strane rozhodne poteší. Na interiér by som si ako majiteľ vedel zvyknúť rýchlo. Výber plastov, hoci tiež tvrdých hodnotím kladne. Rovnako aj licovanie niektorých dielov interiéru pôsobí presvedčivejším dojmom než v Ducate. Veľmi oceňujem množstvo odkladacích priestorov po celom interiéri a ako vodič najmä výborný výhľad do všetkých strán.

Pohon 4x4 sme ocenili už na prvých kilometroch. Z Bratislavy sme vyrážali v snehovej fujavici.

Naopak, dosť mi prekážala, ba až liezla na nervy neuveriteľne šmykľavá plastová podlaha. Gumené koberčeky mi pod nohami neustále behali hore dolu a keď som chcel niečo riešiť s deťmi na zadných sedlách niekoľkokrát som sa skoro prizabil. Deti sme presúvali na svah z chaty obuté v lyžiarkach a bez našej asistencie by sa po podlahe šmýkali ako po ľade. Na druhej strane, podlaha bola veľmi ľahko a rýchlo udržiavateľná a jej povrchovej štruktúre len tak niečo neublíži. Takže niečo za niečo.

Podobne ako v Ducate aj tu som si mohol spárovať mobil cez bluetooth, ale používať sa dá len do určitej rýchlosti, lebo potom už nepočuje nič vodič ani druhá strana. Treba ale priznať, že vďaka lepšej vnútornej akustike je v Transite hranica dokedy sa dá bluetooth využívať posunutá do vyššej rýchlosti. Lepšie odhlučnená kabína a citeľne lepší tepelný komfort sú pre mňa a hlavne moju rodinu asi dva najvýraznejšie rozdiely medzi Transitom a Ducatom.

Transit ponúka veľa prvkov výbavy z osobných áut. Napríklad aj adaptívny tempomat.

Auto sme testovali pri rovnakých mínusových teplotách ako vlani a užívali sme si nielen väčšiu tepelnú pohodu, ale aj to, že sa viac počujeme. Popri prepracovanejšom kúrení budú mať na tom podiel aj dôkladnejšie utesnené bočné dvere, ktoré držia teplo aj dobre izolujú interiér od vonkajšieho hluku. Samozrejme na autá ako Volkswagen Multivan alebo Mercedes-Benz V sa Transit po tejto stránke ešte nechytá, ale na dodávku je to veľmi slušné. Na otváranie a zatváranie zadných bočných posuvných dverí ale treba mať viac ako len trochu sily.

Mladšie deti s nimi nepohli a staršie si celkom zaposilovali. V čom naopak testovací Transit zaostával za Ducatom bolo pohodlie sedenia na zadných dvoch laviciach a tiež životný priestor medzi lavicami. Všetko samozrejme záleží od konfigurácie, ktorú si vyberiete, ale tri samostatné, dospelé kreslá v Ducate, s polohovateľným operadlom sú zatiaľ v tomto segmente neporaziteľné.

Vyhrievanie sedadla je v zime neoceniteľné. V Transite ho ale po chvíli treba vždy vypnúť. Inak vám zhorí zadok.

Samotná jazda vo veľkom Transite je inak pohodlná. Pokiaľ sa nedostanete na nekvalitnú cestu, kde ako každý pracovný stroj posádku pekne vytrasie. Z pohľadu dynamiky jazdy sa v rámci predpísaných rýchlostí ale nemusíte v ničom obmedzovať. Zákruty sa s ním dajú prechádzať až nad očakávanie svižne a dokonca aj manévrovanie dostanete rýchlo do ruky. Vďaka obrovským spätným zrkadlám a parkovacím senzorom vpredu aj vzadu. Priznám sa, že častejšie som mal stres z výšky auta, aby som niekde pri parkovaní nechytil prístrešok, než z dĺžky takmer 6 metrov.

Hurá na lyže!

Počas testu som si ale jednoznačne najviac užíval pohon 4x4. Či už po ceste na lyžovačku, keďže Bratislavu sme opúšťali práve počas snehovej fujavice, alebo pri každodenných výjazdoch do lyžiarskeho strediska po zľadovatelej ceste s pekným stúpaním v závere. Veľmi som si užíval psychickú pohodu, že pokiaľ sa pohybujem po bežných spevnených cestách, vďaka pohonu 4x4 ma nič len tak nezastaví. Iná situácia nastáva v ľahkom teréne, kde Transit dosť limituje jeho dlhý rázvor náprav a tiež svetlá výška podvozka, identická s klasickým Transitom. Do terénu som s ním pre istotu ale neliezol. Počas dovolenky s rodinou nevymýšľam, ani keď som v aute sám. Chlapci z Forda nazývajú pohon 4x4 v Transite najuniverzálnejší v jeho kategórii. Pretože funguje rovnako dobre na bežnej asfaltovej ceste ako aj v teréne.

Kladivko na rozbitie bočného okna v prípade núdze veľmi podávalo deťom ruky. Našťastie nestihli ho vyskúšať.

Ide o pohon zadnej nápravy s pripojiteľným pohonom prednej nápravy. Na výber sú dva režimy. V prvom vodič nič nerieši, je plnoautomatický a o všetko sa stará elektronika. Potom na prístrojovom panely je tlačidlo, po stlačení ktorého sa symetricky rozdelí krútiaci moment medzi prednú a zadnú nápravu, ale to je riešenie vyslovene do ťažšieho terénu. Vo väčšine jazdných situácii úplne stačí automatický režim, v ktorom najmä pri výjazdoch do kopca veľmi cítiť pomoc predných kolies. Pochvalu si zaslúži tiež naladenie elektroniky pohonu, pretože hoci z princípu je to zadokolka, len s pripájateľným predným pohonom, zadok vyslovene málokedy šklbne do strany. Na to aby ste dosiahli ustrelenie zadnej časti, museli by ste mu necitlivo razantne pridať v zákrute s totálne zľadovateným povrchom.

Veľmi som si užíval elektrické vyhrievanie čelného okna. Viete si predstaviť ako by som sa každé ráno narobil pri škriabaní tak veľkej plochy? Stačilo stisnúť tlačidlo a po chvíli som mohol vyraziť

Inak je Transit 4x4 za každých okolností pokojnou, z pohľadu pohonu veľmi vyváženou, až neutrálnou dodávkou, v ktorej si neuvedomujete, že aj napriek pohonu 4x4 by ste si predsa len mali trochu viac strážiť ľahký, nezaťažený zadok. Nedá vám na to dôvod. Pod prednou kapotou som mal 2,2-litrový naftový švtorvalec s výkonom 92 kW/125 k, ktorý autu aj pri plnom obsadení úplne stačí. Nie je to šprintér, ale predbiehať sa s ním dá celkom svižne a aj spotrebu medzi 11 až 12 l/100 km beriem. Na štvorkolku s tak veľkou čelnou plochou prijateľná.

Za tretím radom sedadiel ostáva úložný priestor ako v prepravnom kontajneri. Aj ten je
ale možné zaplniť... Pri tejto kapacite nerozmýšľate či vziať veľké sane a pre koľko detí
zbalíte boby. Jednoducho tam nahádžete všetko čo vás napadne.

Technické parametre
motor	2.2 TDCi
zdvihový objem [cm3]	2198
výkon [kW/k]	92/125
pri otáčkach [1/min]	3500
krútiaci moment [Nm]	350
pri otáčkach [1/min]	1450-2000
maximálna rýchlosť [km/h]	-
zrýchlenie z 0 na 100 km/h [s]	-
nameraná spotreba [l/100 km]	11-13
objem batož. priestoru [l]	-
cena modelu od [€]	26.376

Kúpiť či nekúpiť?

Priznám sa, že ani dodávku ako Transit neviem posudzovať z iného ako z pohľadu osobného auta na prepravu rodiny. Nemám skúsenosti s využívaním takýchto vozidiel na prácu, pre ktorú sú určené predovšetkým. Keď by sa ale moja rodina rozrástla na toľko členov, že už by nám nestačilo ani 7-miestne auto, rozhodne by som do výberu nového rodinného presúvadla zaradil aj osobný Transit. Samozrejme s nižšou a kratšou karosériou, ale určite s pohonom 4x4, o ktorom tvrdím, že stačí keď ho budete potrebovať len raz, no pokiaľ vás dostane z komplikácie vo chvíli s celou rodinou na palube, mať ho je na nezaplatenie.