+63

Fiat 500 má šesťdesiat rokov: Forever young

V lete 1957 predstavili v talianskych mestách nový Fiat 500 so sloganom Veľké malé auto.

Prívlastok Nuova znamenal pokračovanie tradície s označením 500. Výroba pôvodnej päťstovky z roku 1936, ktorú ľudia volali Topolino, sa po 520 tisíc vyrobených kusoch v troch generáciách pomaly chýlila ku koncu. Nové Cinquecento malo motor vzadu a samonosnú karosériu.

V roku 1953 sa pomaly končili vývojové práce na modeli Fiat 600 a otec konštruktér Dante Giacosa (1905 – 1996) sa zaoberal myšlienkou na lacné malé auto. Odmietol však externé návrhy ultraľahkých miniáut s malými kolieskami, ktoré sa podobali na model Isetta. A Giacosa dôrazne odmietal aj jednovalcový dvojtaktný motor. Nové auto malo byť dospelé, teda aspoň v tom zmysle, aby sa v ňom odviezla rodina, dvaja dospelí a dve deti. Ale predsa len menšie, aby príliš nekonkurovalo novému Fiatu 600. Aby bola výroba karosérie lacnejšia, vymysleli, ako ušetriť oceľ. Celá bočná stena, teda časť rámu strechy, prahy, zadné i predné blatníky vrátane dverí, sa lisovala ako jeden kus. A dvere sa z výlisku dodatočne vyrezávali. Rovnako aj vnútorné blatníky, vnútro prahov, stĺpiky a vnútorná časť dverí, ktorú opäť bolo treba vyrezať a zvariť s vonkajšou časťou.

V rokoch 1953 až 1955 vyskúšali šesť motorov. Najprv veľa nádejí vkladali do vzduchom chladeného dvojvalca OHC uloženého naprieč (66 x 70 mm) s objemom 479 kubických centimetrov, potom do priečneho dvojvalca OHV (70 x 70 mm) s objemom 539 kubických centimetrov, ale výsledky neboli dobré. Skúšali aj ležaté motory, ale stále to nebolo ono. Motory boli hlučné a vibrovali. Napokon otec navrhol dvojvalcový stojatý motor uložený pozdĺžne a na kľukový hriadeľ prišlo ťažšie protizávažie. K motoru pripojili štvorstupňovú prevodovku, ktorá sa podobala na tú z modelu 600, ale nemala synchronizáciu na jednotke a na dvojke. Boj s hlukom si však vyžadoval veľa skúšok a úprav. Premiestňovali ventilátor, karburátor, hľadali najlepšie uchytenie výfuku, palivového vedenia i káblov. Do toho prišla obrovská tragédia, ktorá otriasla všetkými vo vývojovom tíme. Za volantom prototypu päťstovky prišiel pri čelnom náraze o život najhorlivejší testovací jazdec Luigi Vestidello. Dante Giacosa motor s objemom 479 kubických centimetrov (66 x 70 mm) vyladil do dokonalosti, išiel takmer ako štvorvalec. Obchodníkov však stále strašil imaginárny problém konkurencie k väčšiemu Fiatu 600. Zašlo to tak ďaleko, že presadili zmenu vačkového hriadeľa a iné naladenie karburátora. Docielili obmedzenie výkonu na 13 koní a maximálnej rýchlosti na 85 km/h. Jarný autosalón v Ženeve v roku 1957 Fiat 500 nestihol, ale nemienili čakať na autosalón v Turíne a naplánovali predstavenie na leto. Kolóna 120 áut s otvorenou strechou, cez ktorú mávali krásne dievčatá na ľudí v uliciach Turína, neskôr Ríma i Milána bola pôsobivá. S päťstovkou jazdil i slávny pretekár Juan Manuel Fangio, požehnal jej aj Mons. Giovanni Battista Montini, ktorý sa neskôr stal blahoslaveným pápežom Pavlom VI. Fiat 500 bolo krásne auto, ale zákazníci sa nehrnuli. Cena 490 tisíc lír bola lákavá, ale za 625 tisíc bol štvormiestny Fiat 600 so štvorvalcom, ktorý mal skoro 22 koní, išiel stovkou. Ľudia si radšej došetrili. V automobilke nastala panika, ukázalo sa, že Dante Giacosa mal pravdu. Bolo treba rýchlo zmenu a do roka bol pripravený facelift. Motor prevŕtali o 1,4 milimetra, objem narástol na 499,5 kubického centimetra, vo verzii šport mal 21 koní a vládal ísť 105 km/h. Bežná verzia mala 17,5 koňa a išla rýchlosťou 95 km/h. Pomohlo aj zvýšenie kompresného pomeru zo 6,5:1 na 7,1:1. Novinka z roku 1958 sa volala Fiat 500 D. Predné okná boli spúšťacie, pod prednými svetlami pribudli smerovky a na prahy toľko očakávaná chrómovaná lišta. Väčšie boli aj zadné svetlá a sedadlá mali dvojfarebné čalúnenie. Verzia šport však vydržala iba do roku 1959. Pomerne bizarne vyzerala americká verzia, ktorá musela mať väčšie svetlá, vyzerala ako ropucha. Dnes je to veľmi vzácny veterán.

V máji 1960 predstavili model Fiat 500 Giardiniera. Bol to malý kombík, ale prekážkou bol motor. Dante Giacosa si poradil. Štandardný motor otočil o 90 stupňov, valce teda boli naležato, aby zaberali menej miesta. Úprav bolo treba viac. Nový karburátor, iný pohon rozdeľovača, ventilátor musel ísť na druhú stranu, na inom mieste bol aj štartér a olejový filter. Motor si však poradil aj s 50 kilogramami navyše. Karoséria Giardiniery bola o 215 milimetrov dlhšia a rázvor narástol o 100 milimetrov. Na zadné sedadlá sa zmestili aj dospelí.

Roky plynuli a Fiat 500 dostával ďalšie prvky vybavenia: dvojtónové fanfáry, poličku za zadné sedadlo, popolník, rádio, hmlovky, zámok volantu, puklice kolies s logom, hodiny na palubnú dosku... Pri raste životnej úrovne v Taliansku pribúdali päťstovke noví zákazníci. Stávala sa čoraz častejšie druhým autom v rodine, obľúbili si ju aj mladí ľudia. V roku 1965 prišla výrazná inovácia. Skončilo sa s označením Nuova a interne sa auto nazývalo Fiat 500 F. Zmenou na prvý pohľad viditeľnou boli predné dvere zavesené na prednom stĺpiku. Samovražedné dvere boli minulosťou. Zmenená bola aj strecha a čelné sklo sa zväčšilo. Zmeny prišli aj pod kapotu. Motor mal väčší výkon, nová bola hlava valcov, veko ventilov i ventilové pružiny. Podarilo sa znížiť hluk, zvýšiť účinnosť kúrenia a do interiéru už neprúdilo toľko výparov z benzínu. Väčší priemer dostala aj spojka a predné brzdové valčeky. Nové boli aj odolnejšie hnacie hriadele i prevodovka. Kratšie zadné pružiny zasa zlepšili jazdné vlastnosti. Od roku 1965 vyrábali s podobnými zmenami aj kombi Giardiniera druhej generácie. Od roku 1968 sa Giardiniera už nevolala Fiat, ale Autobianchi. Aj pre sedan bol rok 1968 časom na zmeny. Na prednom čele sa objavilo nové vertikálne logo bez fúzov, nárazník dostal akýsi rám, ktorý vyzeral ako svetelná rampa bez svetiel. Fiat 500 L mal palubné prístroje z väčšiemu modelu 850. V roku 1972 prišiel posledný typ 500 R. Mal opäť okrúhly rýchlomer a na prednom čele bolo opäť nové logo, nápis Fiat, kde každé písmeno malo svoj rámček. Päťstovke však pribudla konkurencia na rovnakej platforme. Volal sa Fiat 126 a požičal dožívajúcemu modelu väčší motor s objemom 594 kubických centimetrov (73,5 x 70 mm) a nové náboje kolies aj s diskami bez puklíc aj s radiálnymi pneumatikami. Prevodovku si však päťstovka nechala starú. V roku 1973 sa predalo v Taliansku dvojnásobné množstvo Fiatov 126 ako 500 a to znamenalo pomalý koniec. Výroba sa skončila v roku 1975 a od roku 1957 vzniklo 3,9 milióna kusov. História malých áut s motorom vpredu sa vo Fiate začala v roku 1980, keď prišla prvá Panda. Medzi rokmi 1994 až 1998 vyrábali Fiat Cinquecento. V marci 2007 sa predstavil novodobý Fiat 500.

Súvisiace články

• Nový Fiat 600 prichádza na Slovensko. Poznáme ceny a verzie
• Stellantis vyráža do boja proti lacným čínskym elektromobilom! Chystá 7 nových áut, to prvé nás potešilo cenou
• AutoBest 2024: Nominovali štyroch finalistov a vyhlásili víťazov špeciálnych kategórií
• Nový Fiat 600 aj ako úsporný mild-hybrid