+66

Fiat 127 má 45 rokov

Automobilka Fiat, vyrábala v Turíne autá od roku 1900 v továrni na ulici Corso Dante, vďaka nadšeniu a odhodlaniu muža menom Giovanni Angeli.

Stála na čele technického pokroku v automobilizme a strojárstve. V dvadsiatych a tridsiatych rokoch 20. storočia zažívala prudký rozmach. Dominantou Turína sa stal nový závod s piatimi poschodiami v roku 1922. Skúšobná dráha bola priamo na streche fabriky. V roku 1936 uviedli Taliani na trh Fiat 500 prezývaný Topolino. Vo Fiate zverili úlohu postaviť malé lacné auto mladému, ale šikovnému konštruktérovi menom Dante Giacosa, ktorý už v roku 1928 nastúpil do Fiata ako 23 ročný.

Giacosa dlho zvažoval, aká koncepcia bude najlepšia. Zvolil klasickú koncepciu, motor pozdĺžne vpredu, štvortaktný vodou chladený a pohon zadných kolies. Kardan mal Fiat patentovaný, možno zavážilo aj to. Topolino bolo ľudové auto dávno pred VW Chrobákom. Po vojne sa však ukázalo, že usporiadanie s motorom vzadu je v prípade malého auta jednoduchšie. Dalo sa pri tom ušetriť, auto bolo ľahšie, v karosérii netreba počítať s kardanovým hriadeľom, ostalo viac miesta pre cestujúcich.

Aj Nemci paradoxne zabudli na predvojnové krízové DKW Front F1 s predným pohonom a s motorom uloženým naprieč. Hoci to bol iba malý dvojvalec. Dante Giacosa sa pustil v roku 1951 do vývoja malého auta so samonosnou karosériou, ktorý mal v roku 1955 premiéru ako Fiat 600. O dva roky neskôr prišiel jednoduchší Fiat 500. V roku 1959 však Alec Issigonis predstavil svoje Mini s motorom naprieč a dvorný konštruktér a dizajnér vo Fiate Dante Giacosa začal mať bezsenné noci. Bolo jasné. že nová znovuobjavená koncepcia bude nevyhnutná. Šesťdesiate roky boli v automobilke Fiat neobyčajne rušné a plodné.

Z vylepšeného Fiata 600 sa v roku 1964 vyvinul Fiat 850, vo vyššej triede, kde stále dominovalo klasické usporiadanie, vznikli dva modely, ktoré vo veľkej miere ovplyvnili aj automobilizmus v socialistických štátoch. Fiat 125 sa stal poľským Fiatom a Fiat 124 zasa Ladou. V ústraní však Taliani pracovali na prednom pohone. V roku 1961 postavili prvú maketu označenú 109, v roku 1962 jazdil prvý prototyp 109 E3. Azda prílišná opatrnosť, rešpekt pred novou nevyskúšanou koncepciou a obavy z neúspechu spôsobili, že nové auto nebude Fiat, ale Autobianchi. Obavy však neboli namieste. Autobianchi Primula mala premiéru v roku 1964 a bola veľmi úspešná. V ankete Auto roka 1965 skončila Primula druhá za Austinom 1800, ktorý mal rovnakú koncepciu.

Cesta nového smerovania pre Fiat bola vydláždená. V roku 1969 uviedli Fiat 128, ktorý sa vzápätí stal autom roka 1970. Fiat však potreboval do výrobného programu aj menšie auto, náhradu za rýchlo starnúci model 850. Redukované pohonné ústrojenstvo z Primuly dostal menší model Autobianchi 112, Fiat teda mal z čoho čerpať.

Hoci pre model 128 vyvíjali nový moderný motor, štvorvalec pre menšie auto odvodili z osvedčeného motora 850 Špeciál. Ostal aj ventilový rozvod OHV. Vŕtanie 65 milimetrov a zdvih 68 dávali vo výsledku objem 903 kubických centimetrov. Maximálny výkon 47 koní motor podával pri 6200 otáčkach. Otázkou ostal návrh karosérie. Dante Giacosa odpracoval v automobilke Fiat v roku 1968 štyridsať rokov, jeho posledné dielo Fiat 128 bolo hotové a hľadal za seba náhradu.

Mladého šikovného dizajnéra skutočne našiel. Pio Manzu (vlastným menom Manzoni) bol synom slávneho talianskeho sochára Giacoma Manzu. Na rozdiel od otca ho však lákal priemyselný dizajn a pracoval pre rôzne firmy. Pre značku Alessi vymyslel stolné hodiny, dodnes sa predáva i jeho kreslo či lampa. Navrhol aj motocykel so zaveseným motorom, ktorý sa nápadne podobal na Jawu 350 Bizon. V roku 1962 navrhol ako 23 ročný športový Austin Healey 3000 pod hlavičkou štúdia Pininfarina. S Clausom Lutheom Manzu spolupracoval na autách značky NSU.

V roku 1965 postavili s kolegom prototyp Autonova Fam. Išlo o malý van, ktorý mal premiéru na autosalóne vo Frankfurte. O dva roky neskôr už Pio Manzu pracoval pre Fiat a navrhol štúdiu City Taxi na podvozku Fiata 850 s posuvnými dverami na pravej strane. Pio Manzu bol zástanca jednoduchých tvarov. Nedával na svoje diela zbytočné ozdôbky a dôraz kládol na funkčnosť. Mal však zmysel pre eleganciu a jemnú kultivovanosť. Bol vynikajúcim odborníkom. Pri návrhu modelu 127 absolútne presne dodržal vopred dohodnuté rozmery i priestor pod kapotou. V apríli 1969 pripravili pod dohľadom Pia sadrový model Fiata 127. Vedeniu spoločnosti sa model chystali ukázať v pondelok 26. mája 1969. Na prezentáciu však Pio Manzu neprišiel. Prišla správa o jeho tragickej smrti. Na ceste z Milána do Turína zišiel so svojím Fiatom 500 z cesty a prevrátil sa. Zomrel cestou do nemocnice v sanitke. V automobilke ostali všetci v šoku, Pio Manza mal iba tridsať rokov. Maketu auta prikryli a trvalo dlhý čas, kým sa dokázali k práci vrátiť... Dokončovacie práce na karosérii urobil Paolo Boano.

Fiat 127 mal predstavenie na jar 1971. Dvojdverová karoséria s dĺžkou 3595 milimetrov bola vlastne sedanom. Rázvor bol dlhý 2225 milimetrov a batožinový priestor pod krátkou zadnou kapotou mal objem 365 litrov. Pod batožinovým priestorom bola nádrž na 30 litrov benzínu. Fiat 127 vážil 705 kilogramov a dosahoval maximálnu rýchlosť 140 km/h. Predná náprava bola typu McPherson, vzadu výkyvné ramená spájalo naprieč uložené dvojlistové pero. Brzdy mal Fiat 127 vpredu kotúčové a vzadu bubnové. Pneumatiky mali rozmery 135 SR 13. Pre rok 1972 sa stal Fiat 127 Autom roka.

V Ženeve v roku 1972 predstavili trojdverový hatchback, ktorý mal po sklopení zadného sedadla miesto na 1000 litrov batožín. Jeho cena bola v Taliansku 1 040 000 lír. Už 22. apríla 1972 mal v Barcelone premiéru licenčný Seat 127. Bol to prvý Seat s pohonom predných kolies. Rok 1974 priniesol verziu Fiat 127 Special a v roku 1976 prišla štvordverová verzia. V roku 1977 bol k dispozícii aj motor s objemom 1049 kubických centimetrov a s výkonom 50 koní. Prvý s naftovým motorom bol Fiat 127 v roku 1981, motor s objemom 1301 kubických centimetrov ponúkal 45 koní pri 5000 otáčkach. Fiat 127 vyrábali v troch sériách až do roku 1987. Spolu ich bolo 5 miliónov kusov, 1,3 milióna bolo Seatov 127, pár kusov vyrobili aj v Poľsku. Paralelný život mal aj v Brazílii, kde pokračoval ďalej s označením Fiat 147. Motor s objemom 903 dostal aj nástupca Fiat Uno. V roku 1972 stál Fiat 127 v Tuzexe v Československu 11 300 bonov.

Súvisiace články

• Fiat 600 Hybrid: Konečne s benzínom a za polovičné peniaze v porovnaní s elektrikou (VIDEOTEST)
• Ford Capri prichádza na Slovensko. Poznáme ceny a verzie
• Rozlúčka s ikonickým Fiat 500: Cinquecento sa lúči nádhernou limitkou Collezione 1957 (VIDEO)
• FIAT otvára novú kapitolu svojej histórie