+10

Euro6 naftové motory komplikuje, ale nasávajú čistejší vzduch

Hoci sa autá vyrábajú už viac ako sto rokov, likvidácia otravných splodín vo výfukových plynov je pomerne mladá záležitosť. Najprv sa začal boj s jedovatým oxidom uhoľnatým. Norma Euro 1 v roku 1993 v benzínových motoroch ukončila éru karburátorov a začala obdobie vstrekovania benzínu do nasávacieho potrubia a neskôr priamo do valcov. 

Horúcou témou dneška je odbúravanie oxidov dusíka z výfukových plynov naftových motorov. Definitívne sa končí prechodné obdobie medzi emisnou normou Euro 5 a 6. Na trhu sa ešte dajú kúpiť posledné autá homologované podľa normy Euro 5b i Euro 6. Norma Euro 6 obmedzuje podiel oxidov dusíka zo 180 miligramov iba na 80 miligramov na kilometer. Oxidy dusíka vznikajú pri vysokých teplotách spaľovania. Konštruktéri motorov proti tomu doteraz bojovali najmä primiešaním výfukových plynov do nasávaného vzduchu. Výfukové plyny totiž neobsahujú kyslík a správajú sa ako inertný plyn. 

Vďaka tomu sa darilo znižovať teplotu horenia vo valcoch. Prinieslo to mnohé komplikácie, výfukové plyny treba čistiť i chladiť. Nová norma si vyžiadala radikálnejší boj s jedovatými oxidmi. Existujú dva spôsoby. Prvý využíva vstrekovanie močoviny, ktorý dostala obchodný názov adblue, do výfukových plynov. Pôvodne výsostne prírodnú látku sa podarilo chemikom vyrobiť umelo. Využíva sa jej približne 33 percentný roztok, zvyšok je voda. Po vstreknutí do výfukového potrubia sa z močoviny začne vďaka teplu odparovať čpavok, ktorý v katalyzátore SCR (Selective Catalytic Reduction) zreaguje s oxidmi dusíka a vznikne dusík a vodná para. Funguje to celkom spoľahlivo a účinne. Motor nerecykluje toľko spalín, nasávacia časť je oveľa čistejšia, má výrazne vyššiu účinnosť. Výrazne klesá spotreba nafty. Takmer dokonalé riešenie. Močovinu však treba dopĺňať. Jej spotreba je približne trištvrte litra na 1000 kilometrov a našťastie nestojí príliš veľa. 

Potrebujeme však ďalšiu nádrž a príslušenstvo, vozíme teda asi 35 kilogramov navyše a zaberá to miesto. Adblue zamŕza pri teplote mínus 11,5 stupňa Celzia, potrebujeme teda ohrievanie. Jeho veľký odber energie môže v najväčších mrazoch obmedziť napríklad vyhrievanie sedadiel či zadného okna. Veľkosť zásobníkov na roztok sa líši. Niektoré autá majú objem 8 litrov, niektoré až 17 litrov. Pre motoristov to sú v každom prípade starosti navyše. Staršie verzie áut (napr. Škoda Yeti) majú nádrž napríklad namiesto pôvodnej rezervy. Adblue sa ťažko dopĺňa aj takmer nemožné nevyliať trochu okolo hrdla. Zapácha potom celé auto. Modernejšie autá, (Opel Insignia, VW Passat, Škoda Superb) majú hrdlo adblue pri hrdle na naftu. Dá sa teda doplniť aj zo stojana na čerpacej stanici. Ten však má vysoký prietok, ušitý na kamióny a veľmi ľahko močovina vyšpľachne aspoň na váš odev. Niektoré modely koncernu VW nedovolia doplniť menšie množstvo ako napríklad tri litre, aby doplnenie ultrazvukový snímač hladiny vôbec zaregistroval. Modely PSA majú nádrž väčšiu, ale doliať aditívum môže iba servis.

Druhý spôsob likvidácie žiaden prídavný roztok nepotrebuje, preto je využívaný v menších modeloch áut s menšími motormi. Zvyšuje však spotrebu nafty. Systém sa volá LNT (Lean NOx Trap), teda je zachytávač na oxidy dusíka. Po filtri pevných častíc, ktorý sa tiež vypaľuje pridaním paliva, teda nasleduje katalyzátor LNT, ktorý oxidy dusíka viaže do seba. Dva snímače kontrolujú, kedy ich bude dosť. Keď príde vhodný čas, motor prudko zvýši teplotu spalín a pridá viac nafty. Vznikne výrazný deficit kyslíka a reaktívny vodík z paliva začne vytrhávať molekuly kyslíka práve z oxidov dusíka. 

Ako bočný produkt vnikne aj čpavok, ktorý treba sa dá odbúrať v malom pasívnom katalyzátore SCR, aby nepáchol. Vyháňanie oxidov dusíka sa pokojne môže diať aj každých sto kilometrov, to však nedokonalá metodika merania spotreby pri homologácii neodhalí. Reálna spotreba sa teda výrazne odlišuje od spotreby, ktorú udáva výrobca. Pri systéme LNT vzniká ešte jeden paradox. Pri vodičovej snahe o úspornú jazdu, keď motor nepreháňa a neakceleruje dostatočne razantne, vzniká viac oxidov dusíka a na ich časté odbúranie treba viac nafty.