Dvojtaktný dvojvalec, motorový brontosaurus

Aj v minulom storočí, v časoch, keď sa ešte nerozprávalo o downsizingu, platilo, že mal malý motor nižšiu spotrebu. 

Je známe, že Trabant s dvojtaktným dvojvalcom vydržal vo výrobe najdlhšie, 33 rokov a jeho výroba sa skončila až roku 1990. Ale nebol to jediný dvojtaktný dvojvalec, autá s podobným motorom vyrábali aj automobilky Subaru, či Suzuki.

Inšpiráciou mnohých úspešných riešení je paradoxne núdza, kríza, chudoba či nedostatok. V polovici dvadsiatych rokov minulého storočia bola najväčším výrobcom motocyklov na svete firma DKW, ktorú viedol Jorgen Skafte Rasmussen. 

V časoch hospodárskej krízy však nastal prudký prepad výroby a Rasmussen sa rozhodol vyrábať malé, ľahké a lacné auto. V októbri 1930 poprosil konštruktérov automobilky Audi, ktorú tiež vlastnil, aby vymysleli, ako by také auto mohlo fungovať. K dispozícii mali dvojtaktný dvojvalec a motocyklovú trojstupňovú prevodovku. O dva mesiace už existovali tri prototypy. Dvojvalec bol uložený naprieč a poháňal predné kolesá. 

DKW Front F1 mal dvojtaktný vodou chladený dvojvalec s objemom 584 kubických centimetrov. Jeho výkon 18 koní stačil ma rýchlosť 70 km/h pri priemernej spotrebe sedem litrov zmesi benzínu a oleja. Pravé ľudové auto, ktoré určilo koncepciu väčšine dnešných áut bolo teda inej značky ako VW. DKW Front sa vyrábal v tej istej výrobnej hale v Zwickau, kde sa neskôr vyrábali Trabanty. Bola to jediná hala na svete, v ktorej vyrábali autá až 80 rokov.

DKW Front F1 malo už v roku 1930 motor naprieč a pohon predných kolies. 

V roku 1933 získal licenciu na výrobu automobilov DKW s predným pohonom majiteľ pražskej zbrojovky František Janeček, ktorý už vyrábal aj motocykle značky Wanderer. Spojením slabík dvoch mien vznikla značky Jawa, ktorú Janeček použil na motocykle i na autá. Na podvozku Meisterklasse s predĺženým rázvorom vznikol vzor, s dvojvalcovým dvojtaktným motorom s objemom 690 kubických centimetrov, podľa ktorého sa od roku 1934 vyrábal automobil Jawa 700. Autá sa v priebehu výroby od svojho vzoru čoraz viac odlišovali.

Od roku 1937 sa vyrábal v Kvasinách nový automobil nazývaný Jawa Minor. Dvojtaktný dvojvalec s vodných chladením mal objem 615 kubických centimetrov, mal 19 koní, bol uložený za prednou nápravou a prevodovkou. 

Jawa Minor z roku 1938.

Počas druhej svetovej vojny vyvinuli tajne pod vedením Rudolfa Vykoukala nový Minor. Podvozok bol tvorený centrálnym rámom s hranatým profilom. kolesá boli odpružené listovými pružinami uloženými naprieč. Najväčšou zmenou oproti predvojnovej verzii bol otočený motor a prevodovka. 

Dvojvalec bol uložený pred prednou nápravou, za ním bola prevodovka. Karosériu navrhol Zdeněk Kejval v Kvasinách. Aero Minor predstavili v novembri 1945, ale komunisti už mali iné plány. Znárodnili Jawu a zakázali v nej výrobu áut. Výrobu úradníci presunuli do národného podniku Praha Letňany - Letecké závody, podvozky sa vyrábali v Jinoniciach. Sériovú výrobu sa podarilo spustiť až na jar 1947. 

Aero Minor II mal dvojtaktný dvojvalec s objemom 616 kubických centimetrov, ktorý podával pri 3500 otáčkach výkon 20 koní. Na motor nadväzovala štvorstupňová prevodovka. Trojka bola priamy prevod, štvorka rýchlobeh. Aero Minor malo hrebeňové riadenie, kvapalinové bubnové brzdy a šestnásťpalcové kolesá. Auto malo veľký úspech v zahraničí, vyrábali sa aj dodávky na podvozku Minora karosované vo Viedni. František Alexander Elstner prešiel s Minorom dvakrát Saharu, Aero Minor bol druhý na 24 hodinovke v Le Mans 1949 a Leopold Lancman skončil s Minorom druhý v triede do 750 kubických centimetrov na Rally Monte Carlo 1949. V roku 1951 výrobu komunisti zastavili. Vyrobiť sa stihlo 14 187 kusov, vrátane prototypov. 

Ďalším autom s predným pohonom vyrábaným v Československu bola až Škoda Favorit v roku 1988. V roku 1949 poslali československí komunisti Stalinovi dar, bol to tri autá Minor, Tatraplan a Tudor. Otvorený Tatraplan je naspäť v Kopřivnici, Minor sa našiel v roku 2013 a je zrenovovaný, Tudor sa stratil.

Zrenovovaný Aero Minor II z roku 1949, ktorý bol darom Stalinovi.

Aero Minor ani Trabant však neboli jediní s dvojvalcovými dvajtaktmi vo východnom bloku. Poľská vláda sa začiatkom päťdesiatych rokov dvadsiateho storočia rozhodla, že sa bude vyrábať auto dostupnejšie pre ľudí. Poliaci sa teda pustili do vývoja nového auta. Dokázali to veľmi rýchlo, už v decembri 1953 mali hotový prototyp. Hlavný inžinier sa volal Karol Pionnier. Motor, dvojtaktný dvojvalec konštruktéra Frederyka Bluemkeho pôvodne poháňal hasičské čerpadlo na vodu, po úprave sa však hodilo aj do auta.

V roku 1955 v Poznani ukázali Poliaci svoj nový vlastný model auta Syrena 100. Vyrábať sa začal v roku 1957. Motor chladený kvapalinou s objemom 746 kubických centimetrov mal výkon 27 koní a poháňal cez štvorstupňovú prevodovku predné kolesá. Syrena sa stala veľmi obľúbeným autom, nasledovali rýchle inovácie označované 101, 102, 103. V roku 1965 sa však postupne začali montovať do Syreny 102 S trojvalcový motor z Wartburga. Je až neuveriteľné, koľko škôd spôsobilo komunistické centrálne plánovanie. Ešte začiatkom šesťdesiatych rokov minulého storočia bol poľský automobilový priemysel vyspelejší ako japonský. Výroba áut Syrena sa skončila modelom 105 L v roku 1983. 

Syrena 101 v krakovskom múzeu. 

V západnej časti Nemecka po druhej svetovej vojne existovala automobilka Lloyd Motorenwerke GmbH Bremen. V roku 1950 začali v Brémach vyrábať úspešné malé auto Lloyd 300. Drevený rám karosérie vyplňovali diely z preglejky, na nej bola potiahnutá koženka. Auto malo prezývku Leukoplastová bomba. 

Lloyd mal vpredu naprieč uložený vzduchom chladený dvojvalec s objemom 293 kubických centimetrov. Jeho výkon bol 10 koní. V roku 1953 prebral jeho úlohu vyspelejší model Lloyd LP 400. Dvojvalec mal objem 386 kubických centimetrov a výkon 13 koní. Vyrábali ho až do roku 1957 a stal sa inšpiráciou pre Japoncov. Aj nasledovník model Lloyd 600 bol dvojvalec, ale už štvortaktný.

Lloyd LP 400 vyrábali v Brémach v rokoch 1953 až 1957.

V apríli 1955 uviedla automobilka Suzuki svoj prvý model Suzulight. Bol výrazne inspirovaný nemeckým modelom, jeho dvojvalcový dvojtaktný motor však mal iné vŕtanie. Suzulight sa začal sériovo vyrábať v októbri 1955. 

Označenie SS mal sedan, SD dvojdverové kombi a SL bol trojdverový hatchback. V roku 1958 model SL premenovali na SF. Suzulight mal v roku 1955 vzduchom chladený motor s objemom 359 kubických centimetrov, jeho výkon bol 13 koní pri 4000 otáčkach. Suzulight vyrábali do roku 1969.

Prvé auto značky Suzuki sa volalo Suzulight a predstavili ho v roku 1955.

Aj úspešná japonská Subaru začala výrobu áut s dvojvalcovým dvojtaktným motorom. Model Subaru 360 predstavili v roku 1958. Miniauto malo motor vzadu, uložený naprieč, ochladzoval ho vzduch. Objem 356 kubických centimetrov stačil na 16 koní výkonu. Neskôr mali malé autá Subaru aj dvojtaktné dvojvalce chladené kvapalinou. Ich výroba sa skočila v roku 1976.

Subaru z roku 1958 malo dvojtaktný motor s dvomi valcami vzadu.