Do Bratislavy autom po koľajniciach

Už niekoľko rokov sa týždeň čo týždeň opakuje rovnaký scenár. V pondelok skoro ráno si sadám za volant a vyrážam z Košíc, aby som okolo deviatej v Bratislave vrátil testovacie auto. Tentoraz moja cesta na západ začala už v nedeľu podvečer. Cieľ: skúsiť autovlak.

Spoločná preprava áut, motocyklov a ľudí má tradíciu najmä v krajinách ako Nemecko alebo Francúzsko. Ľudia absolvujú veľké vzdialenosti pohodlne vo vlaku, takže po ceste sú oddýchnutí a zároveň okamžite motorizovaní, pretože na ďalšom vagóne sa vezú ich dvoj- či štvorkolesoví miláčikovia.

U nás táto služba existuje iba krátko. Zabezpečuje ju výhradne štátny prepravca, teda Železničná spoločnosť Slovensko, na trasách Humenné-Bratislava, Humenné-Praha, Košice-Praha a Poprad-Praha. Samozrejme, v oboch smeroch. 

Ku croissantu a základnym hygienickým potrebám
dostanete ešte kávu a čaj. Umývadlo je súčasťou
lôžkového kupé. K čistote nemám výhrady.

Najprv na východ

Nakladať a vykladať vozidlá je možné iba v koncových staniciach. Očami Košičana nevýhoda: keď chcem ísť na západ do Bratislavy, musím najprv zamieriť na východ, do Humenného. To znamená kratší víkend a nutnosť absolvovať nejakých 80 kilometrov navyše. Hovorí sa však o možnosti dokládky vozidiel v Košiciach. 

Neveľký záujem o autovlak na vnútroštátnej linke by určite vzrástol. Počas môjho výletu sa vo vagóne viezli iba štyri autá. Slabé vyťaženie je vraj skôr pravidlom než výnimkou, akurát v lete vylepšujú štatistiku početní motocyklisti. Pritom záujem o autovlak ako taký, existuje. Dopyt po preprave medzi Košicami a Prahou často prevyšuje ponuku.

Pre lístok osobne

Cestovný doklad sa nedá kúpiť elektronicky, preto prvé kroky povinne vedú na železničnú stanicu. Lístok vám predajú na ktorejkoľvek stanici, vybavenej terminálom iKVC. Našťastie, majú ich aj v malých mestách. Do Humenného vchádzam s časovou rezervou, potrebnou pre nájdenie nakladacej rampy. Napokon som rýchly, lebo rampa je na hlavnom ťahu, v smere k ukrajinskej štátnej hranici, hneď vedľa Tesca. Tam už čaká sprievodca, ktorý sa pýta na poškodenia vozidla. Vzápätí ho obehne s kamerou v ruke, aby mal dôkaz o stave auta pred prepravou. Nasledujú povinné papierovačky v blízkej kancelárii, zriadenej v unimobunke. 

Rampy sú široké, jazdu po nich zvládne každý.

Zistite si rozmery auta 

Okrem preukazu totožnosti a technického preukazu, potrebujete vedieť presné rozmery svojho auta – šírku a výšku. Prípadne aj šírku strechy, ktorú výrobcovia nezvyknú udávať. Ja som ju „odhadol“. S šírkou nie je problém, hraničnú mieru 1940 mm (so sklopenými spätnými zrkadlami) spĺňa väčšina osobákov. Na niektorých trasách je povolená šírka až 2000 mm, záleží od typu vagóna. Výška tiež nesmie presiahnuť 2000 mm. Pri spojoch Humenné-Praha, Košice-Praha a Poprad-Praha sa od výšky auta odvíja cena lístka. Existujú dve skupiny, do 1600 mm a 1610-2000 mm. 

Železničiari preberajú zodpovednosť za auto alebo motorku až po naložení na vagón. Aj tento úkon je na šoférovi, ale žiadne obavy. Nájazdová rampa i samotný vagón sú dosť široké a navyše vás navádzajú zriadenci. Za kolesá dávajú pätky, zabraňujúce pohybu. Povinnosťou je zabezpečiť vozidlo proti pohybu aj vo vlastnej réžii, teda zaradiť prevodový stupeň a zatiahnuť parkovaciu brzdu. Ja na pokyn zriadenca ešte odskrutkovávam prút antény a pre istotu sklápam spätné zrkadlá. Ťažšie to majú motocyklisti, ktorí si svoje stroje vlastnými popruhmi sami priväzujú k vozňu. 

Pozn.: nakládka vozidiel začína vždy približne hodinu pred odchodom vlaku. Pri medzinárodných spojoch sa cena lístka odvíja od
výšky vozidla: do 1600 mm a 1610-2000 mm. V cene lístka je cestovné pre šoféra. Spolujazdec má miesto rezervované.

Z Košíc pohodlnejšie 

Je asi pol deviatej večer a nasleduje doba čakania. Nakládka totiž vždy končí cca hodinu pred odchodom spoja. Rušeň ťahá vagón s autami a ide ho pripojiť k súprave rýchlika R 615/1614 Zemplín s plánovaným odchodom o 21:46 h. 

Pri objednávke denného autovlaku máte automaticky rezervované dve miesta na sedenie v 1. triede. V nočnom autovlaku si za miestenku v dvoj- alebo trojmiestnom lôžkovom kupé treba priplatiť od osem (vnútroštátny spoj, trojmiestne kupé) do 19,50 eur (medzinárodný spoj, dvojmiestne kupé). Ak šofér cestuje sám a neželá si v kupé cudzích spolucestujúcich, musí si dokúpiť ďalšie lôžka. 

V Košiciach majú cestujúci autovlakom k dispozícii peknú novú čakáreň.

Po naložení auta môžete čakať vo vlaku, čoho sa dobrovoľne vzdávam, keďže po horúcom dni je vnútri naozaj teplo. Klimatizáciou sú ale vybavené iba medzinárodné spoje. Ešte že je na blízku hypermarket... Pasažieri, ktorí odchádzajú z Košíc do Prahy, majú k dispozícii veľmi peknú čakáreň s dennou tlačou, chladenými nápojmi, internetom a televízorom. Podobné snáď pribudnú aj na ďalších staniciach. 

Staršie, inak bez výhrad 

Vlak sa pohýna na minútu presne. V ležadlovom kupé som sám - je staré, ale naozaj čisté. Musím povedať, že morálnu zastaranosť vozňov v mojom prípade vyvážil veľmi milý prístup sprievodcu. V cene je plnený croissant, káva/čaj, voda na hygienické účely, základné mydlo a uterák. Keďže cestujem sám, sprievodca sklápa prostredné lôžko, takže nad posteľou mám dosť miesta, aby som si mohol pohodlne sadnúť.

Nabudúce si nezabudnem vziať z domu elektrickú „rozdvojku“, pretože v kupé je iba jedna zástrčka, bez „kolíka“. Počítač si tu nedobijem a po jeho nedobrovoľnom zhasnutí idem spať. Cesta z Humenného do Bratislavy trvá osem a pol hodiny, čo hlavne v noci vôbec nevadí.

Vlak je najmä o pohode 

Nemeškáme a na bratislavskú Hlavnú stanicu prichádzame tesne pred štvrť na sedem ráno. Dvadsať minút predtým cestujúcich budí sprievodca. 

Krátko po zastavení vlaku odtiahne iný rušeň náš lôžkový vagón a vagón s autami k vykladacej rampe. Neprejde ani pol hodina a už vychádzam do bratislavských ulíc. Ešte predtým si auto treba zložiť. Vagón je pristavený tak, aby nebolo potrebné cúvať, iba jazdou vpred vyjsť von. Nasleduje záverečná prehliadka a podpis potvrdzujúci, že počas prepravy nedošlo k poškodeniu. Pravda, môj biely Prius sa na hornom poschodí vagóna trochu zaprášil. 

Záverečné hodnotenie? Autovlak neušetrí čas, ani peniaze. Za 50 eur (ceny sú uvedené v tabuľke) dokážem prejsť spodnou trasou z Košíc do Bratislavy, aj si kúpiť 10-dňovú diaľničnú nálepku. Autovlak je najmä o komforte. Hodí sa tým, ktorí berú šoférovanie skôr ako nutnosť, obzvlášť v zimných mesiacoch, keď sú cesty nevyspytateľné. Prípadne rodinám. Deti majú zážitok z cesty vlakom, môžu sa v ňom prejsť či hrať, v noci sa pohodlne vyspia a ráno sú v cieli.