+38

Claus Luthe, dizajnér s pohnutým osudom

„Ľudia nevidia dobrý dizajn“, povedal v jednom rozhovore. Dúfame, že sa mýlil. V časoch, keď navrhoval autá, automobilky dizajnérov príliš nespomínali. Najviac práce vykonal pre BMW, hoci nie je najslávnejší.

Claus Luthe sa narodil 8. decembra v roku 1932 vo Wuppertale. Bol druhým z piatich detí, jeho starší brat, ktorý vyštudoval architektúru, bol jeho najbližším vzorom. Otec bol stolár, Claus ho naposledy videl v novembri 1944, keď narukoval na Východný front. Až marci 1946 prišla oficiálna správa, že otec padol v Rusku. Claus prežil vojnu s bratom na poľnohospodárskej farme, mama s mladšími súrodencami väčšinou v pivnici, kde sa ukrývali pri bombardovaní. Po štúdiu v rokoch 1948 až 1954 však Claus nenavrhoval budovy, ale autobusy. Po krátkom čase nastúpil do nemeckej pobočky talianskej automobilky. Pod značkou NSU – Fiat sa vyrábala päťstovka, ale nemecká verzia mala prepracovanú prednú časť, ktorá bola prvým dielom Clausa Lutheho.

Automobilka NSU rástla a Luthe pracoval na karosérii NSU Prinz, ktorý sa spočiatku príliš podobal na konkurenčné BMW 700. Vedeniu spoločnosti NSU sa zapáčil v Amerike Chevrolet Corvair, preto presadilo podobnú prednú časť aj pre model Prinz. Prvým samostatným dielom mladého dizajnéra bolo NSU Spider. V polovici šesťdesiatych rokov minulého storočia zavládlo vo svete veľké nadšenie pre vynález Félixa Wankela, podobne ako dnes pre elektromobily. Automobilka NSU investovala všetko do vývoja moderného auta strednej triedy s predným pohonom, samozrejme s wankelovým motorom.

Od roku 1964 vznikal model NSU Ro80. Dizajn karosérie mal na starosti Claus Luthe. Pôvodne bola predná časť karosérie nižšia, lebo wankelov motor nebol veľký, ale nakoniec sa ukázalo, že potrebuje viac miesta aj pre chladiče. Lutheho zámer bol, aby auto nemalo ani klasickú prednú masku, ale iba krycie sklo na svetlomety a chladiace otvory pod nárazníkom. Ani to sa nepodarilo, chladenie motora nebolo dostatočné. Nápad však rýchlo použili Francúzi na Citroen SM.

Ďalším problémom boli príliš nízke a sklonené svetlomety. Halogénové žiarovky ešte neboli k dispozícii, preto aj svetlomety na Ro80 boli nakoniec kompromisom. Napriek všetkým ťažkostiam bolo NSU Ro80 unikátom. Pri vývoji nebolo v aerodynamickom tuneli, ale nakoniec malo koeficient odporu vzduchu iba 0,30. NSU Ro80 určilo trend nemeckému dizajnu na ďalšie roky. Mnohí ho vtedy označovali na najkrajšie na svete. V roku 1968 sa stalo Autom roka so 64 bodovým náskokom pred Fiatom 125.

Dizajn bol dokonalý, ale z technického hľadiska to bola katastrofa. Nezachránil ho ani pohon predných kolies, kotúčové brzdy, či posilňovač riadenia. Dvojrotorový motor mal v kombinácii s poloautomatickou trojstupňovou prevodovkou spotrebu 15 litrov, rýchlo sa opotreboval a strácal výkon. V priebehu desiatich rokov vyrobili iba 37 200 kusov. I tak je záhadou, prečo sa NSU Ro80 vyrábalo až do roku 1977, keď od roku 1969 automobilka NSU vlastne neexistovala a výsledky jej dlhoročnej konštrukčnej práce dostal zadarmo VW.

Aj Claus Luthe už pracoval pre Volkswagen a Audi. V roku 1970 vnikol prvý Volkswagen s predným pohonom. Dostal meno K70 a stal sa základom pre budúci Passat. Ďalším zlomovým projektom bolo pôvodne Audi 50 z ktorého vznikla prvá generácia VW Polo. V roku 1976 odišiel francúzsky šéfdizajnér BMW Paul Bracq naspäť do svojej domoviny a vo funkcii ho nahradil Claus Luthe. Pre mníchovskú automobilku nastali zlaté časy. Luthe citlivo nadviazal na dielo svojich predchodcov, najmä Paula Bracqa i Wilhelma Hofmeistera a rozvinul dizajn modelov BMW osemdesiatych i deväťdesiatych rokov 20. storočia do dokonalosti.

Medzi nimi vyniká napríklad i druhá generácia trojkového radu (E30) i sedmičkový rad E32. I tretiu generáciu trojkového radu (E36) navrhol Luthe, zakryté svetlá jedným sklom automobilka BMW používa dodnes. Skvostom je i 850i. Claus Luthe nebol iba geniálny umelec, ale aj skvelý technik. Zaviedol navrhovanie karosérií v počítači, ktoré výrazne urýchlilo a zľahčilo celý proces. V roku 1990 však rodinná tragédia náhle prerušila Lutheho kariéru. Na Veľký piatok 13. apríla pobodal nožom svojho 33-ročného syna Ulricha, ktorý bol závislý na heroíne. Po odpykaní skráteného trestu sa údajne vrátil do BMW ako externý poradca, ale mníchovská automobilka s k nemu príliš nehlási... Zomrel 17. marca 2008.