Zaujímavosti
História automobilov a ich značiek, úpravy, technické poradenstvo a niečo pre fanúšikov kvalitnej fotografie.
Certifikačná spoločnosť potvrdila nepoctivosť českých autobazárov
TÜV NORD Czech, je inšpekčná a certifikačná spoločnosť pôsobiaca v Českej republike od roku 1990. Je členom skupiny TÜV NORD GROUP s pôsobnosťou vo viac ako sedemdesiatich krajinách a patrí k najvýznamnejším certifikačným autoritám v Európskom i celosvetovom meradle.
A práve spoločnosť TÜV NORD Czech sa podujala zorganizovať certifikáciu kvality služieb v českých autobazároch podľa medzinárodných štandardov. Vytvorila by tak najmä odporúčania pre zákazníkov, kde môžu bez obáv kúpiť ojazdené auto. Oslovili s ponukou na certifikáciu 400 autobazárov, niekoľko desiatok autobazárov skutočne prejavilo záujem. Po oznámení detailných podmienok sa však väčšina z nich rozhodla proces certifikácie zrušiť. Certifikácia totiž mala preverovať nákup, kontroly pôvodu, posudzovanie technického stavu, prípravu na predaj, predaj, prípadne dodatočné opravy predávaných áut.
„Medzi českými autobazármi je iba zlomok tých, ktoré by náročnou certifikáciou prešli. Zákazníci, až na pár výnimiek, nemajú istotu, že nakupujú bez rizika”, zhodnotil ročné pôsobenie TÜV NORD Czech na trhu s ojazdenými autami konateľ spoločnosti Jan Weinfurt. Medzi veľké problémy zaradil aj legislatívu, ktorá umožňuje beztrestné stáčanie tachometrov. „Existuje názor, že stáčanie tachometrov je podvod, a že teda ide o trestný čin. Je to však iba klamanie verejnosti. Aby bolo stáčanie trestné, muselo by sa dokázať, že ten, kto tachometer pretočil, tak urobil preto, aby sa obohatil.
V zákone je doslova napísane – uviedol niekoho do omylu, využil niečí omyl alebo zamlčal podstatné skutočnosti, a tak spôsobil na cudzom majetku škodu, nie nepatrnú…vysvetľuje Jan Weinfurt. Existuje mnoho ďalších právne neošetrených problémov, ktoré na obchod s ojazdenými autami vrhajú zlé svetlo a umožňujú dokonca podvody. Napríklad existujú autá, ktoré neexistujú, ale objavujú sa v internetovej inzercii, chýbajú zadefinované minimálne technické požiadavky na prevádzkovateľov bazárov. Neexistujú voľne prístupné databázy o autách, nedokonalý je aj register vozidiel, možnosť prihlásiť auto iba na základe splnomocnenia a podobne.
Snahy o zaradenie manipulácie s tachometrom medzi trestné činy sú známe aj u časti politikov na Slovensku. Sú však neúspešné. Odporcovia takýchto návrhov argumentujú tým, že by bolo ťažké dokázať, kto tachometer stočil. Pomohla by azda celoeurópska databáza? Ak sa dovezie auto na Slovensko zo zahraničia, niekto najprv stočí tachometer, a potom toto auto u nás absolvuje STK, v slovenských databázach určených na preverovanie je odvtedy zmanipulovaný údaj o kilometroch už udávaný ako skutočný stav. Podľa Združenie na ochranu vlastníkov automobilov má na Slovensku 30 až 60 percent ojazdených áut určených na predaj stočený tachometer.