Testy

Odborné testy automobilov. Žiadnej značke ani modelu nič neodpustíme.

Autožurnál

+33

28988 opel astra st online autozurnal 1024x597

Po 20.6.2016 / Michal Karpat / Tomáš Benedikovič

Autom do Chorvátska 2016

Dostať sa k chorvátskemu moru relatívne rýchlo a s čo najmenšími prestojmi bude počas nastávajúcej letnej sezóny dosť kľúčové pre pohodový začiatok dovolenky. Kvôli hrozbám teroristických útokov v tradičných európskych letoviskách bude v Chorvátsku ešte hustejšie než vlani. Prevádzači utečencov sa nám zase postarali o kontroly na hraniciach aj v krajinách patriacich do schengenského priestoru, a na to sme v minulosti neboli zvyknutí. Preto poctivé naplánovanie trasy dostáva po rokoch opäť zmysel.

Stále častejšie sa opakujúce bombové útoky v Turecku, či informácie denníka Bild o plánovaných útokoch islamských teroristov na plážach v európskych letoviskách, najmä v Taliansku, Španielsku a Francúzku sa pravdepodobne podpísali pod to, že ubytovacie kapacity slovenských cestovných kancelárii v Chorvátsku boli už v apríli vypredané na 70 až 80%. Momentálne sa dopredávajú posledné voľné miesta. Nájsť ubytovanie v Chorvátsku je ešte šanca cez menšie cestovky, ktoré majú dosah aj na súkromné apartmány, prípadne cez internet. Chorvátsko so svojimi relatívne malými, kompaktnými a na niektorých miestach dosť členitými plážami ostáva jedným z najbezpečnejších miest v Európe na dovolenkovanie pri mori. Preto je na mieste očakávať, že tento rok bude na hlavných ťahoch k jadranskému moru ešte hustejšie než doposiaľ. Chorváti sa na sezónu „žatvy“ poctivo pripravujú. Dokončujú cesty, robia veľkú údržbu tunelov a napríklad sieť čerpacích staníc INA vo veľkom prestavuje kaviarne a sociálne zariadenia.

Aby sme vám plánovanie cesty k moru uľahčili, opäť sme si pred sezónou prešli niektoré, nami preferované hlavné ťahy na Jadran a tu sú naše odporúčania na nastávajúcu letnú sezónu.

Momentálne je situácia na všetkých hraniciach smerom na juh pokojná. Pri našich cestách do Chorvátska, Slovinska alebo Talianska sme nezaznamenali žiadne špeciálne kontroly kvôli utečencom a s nimi spojené dlhšie čakacie doby. Jedine na priechodoch z Rakúska do Nemecka sa môžete v súčasnosti zdržať dlhšie. Aká bude ale situácia počas hlavnej letnej sezóny ťažko predpovedať.

Alternatívy pre Západné Slovensko

Maďarská trasa opäť o niečo pohodlnejšia

Posledné dva razy som využil diaľničnú trasu cez Maďarsko. Teda skôr kombinovanú. Z Bratislavy po Győr diaľnicou, neskôr cestou 81 na Mór a Székesfehérvár po okreske a potom opäť diaľnicou, ktorá prichádza z Budapešti popri Balatone na Nagykanizsu. Poplatok za 10-dňovú maďarskú diaľničnú známku je 2975 HUF, teda približne 9,50 eura.

Medzi Szombathely a obcou Zalalövő pribudol na rýchlostnej ceste M86 ďalší nový úsek, ktorý opäť o kúsok zrýchľuje cestu na juh. Celá rýchlostná cesta M86 medzi Csronou a Zalalövő je zatiaľ bez poplatku. Za Zalalövő stretnete ešte dve miesta, kde sa pracuje na spojení nových úsekov.

Tento rok využijem opäť kombinovanú trasu, ale s jednou zmenou. Keďže okolo Csornej pribudol obchvat, ktorý je napojený na diaľnicu z Bratislavy do Budapešti, z diaľnice odbočím ešte pred Győrom a po ceste číslo 85 budem pokračovať až za Csornu. Niekoľko desiatok kilometrov si užijem pohodlnú, komfortnú štvorpruhovú cestu (dva pruhy jedným a dva druhým smerom), ktorá je najprv diaľnicou a neskôr rýchlostnou cestou. Za Csornou nasleduje 35 až 40 km pauza po klasickej okresnej ceste s menej kvalitným povrchom, ktorá sa opäť napojí na dobre známy štvorpruhový úsek rýchlostnej cesty pred Szombathely. Maďari do povrchu starej vozovky už neinvestujú, pretože koncom roka ju nahradí nový úsek rýchlostnej cesty, ktorý kompletne prepojí Csornu a Szombathely. Dĺžka celej rýchlostnej cesty tak bude 101,46 km. V pláne je prestavať na rýchlostnú cestu aj 32 km úsek z Mosonmagyaróváru do Csornej. Už dnes sa dá ale vďaka obchvatu Csornej a novým úsekom rýchlo cesty medzi Szombathely a Zalalövő cestovať po trase M86 výrazne pohodlnejšie a rýchlejšie. V porovnaní s diaľničnou trasou cez Maďarsko, ktorú opisujem vyššie je M86 približne o hodinu a 80 km kratšia. Diaľnica z Bratislavy aj úsek z Győru po Csornu je spoplatnený. Kto chce, môže však tento úsek obísť cez Mosonmagyaróvár po klasickej starej ceste. Zvyšok trasy, teda celá cesta M86, vrátane štvorprúhových úsekov s rýchlosťou obmedzenou na 110 km/h je zatiaľ bez poplatku a malo by to tak ostať aj po dokončení celej rýchlostnej cesty. Či to tak ale naozaj bude, uvidíme až po jej dokončení budúci rok.

Aj štvorprúdové úseky cesty M86 s rýchlosťou obmedzenou na 110 km/h sú zatiaľ bez poplatku.

Keď sa rozhodnete pre diaľničný úsek s obchvatom Csornej a zainvestujete do diaľničnej známky, pred chorvátskou hranicou ju môžete využiť ešte raz a pri Lenti sa napojiť na diaľnicu z Ljubljany na Letenye a nemusíte tento úsek obchádzať po okreske cez dediny.

Budúci rok bude teda maďarský ťah silnou alternatívou voči rakúsko-slovinskej trase. Nielen finančne výhodnejšou, ktorou je už dnes, ale aj časovo rýchlejšou a rovnako pohodlnou.

Pri prechádzaní maďarsko-chorvátskej hranice môžete ušetriť čas odbočením z diaľnice na starý hraničný priechod Goričan, ktorý donedávna bol označovaný ako priechod pre nákladnú dopravu. Dnes je už doplnená značka aj pre osobné autá.

Rakúska trasa je najpohodlnejšia, ale aj najdrahšia

Medzi obyvateľmi západného Slovenska je najviac preferovaná momentálne najpohodlnejšia diaľničná trasa cez Rakúsko a Slovinsko. Zároveň je to ale aj najdrahšia cesta. K rakúskej 10-dňovej (8,80 eura) alebo mesačnej (25, 70 eura) diaľničnej známke si musíte pripočítať ďalších 15 eur za týždennú slovinskú známku. Pokiaľ niekto ide k moru na dlhšie ako týždeň, rovno musí počítať s 30 eurami za známku na celý mesiac.

Pozor na novú slovinskú známku kategórie 2B!

Chytrí Slovinci navyše vlani zaviedli pre autá do 3,5 tony novú kategóriu 2B, ktoré nad prednou nápravou presahujú výšku 1,3 metra (meria sa od zeme). Inak povedané, ide predovšetkým o všetky vozidlá dodávkového typu (osobné aj úžitkové), za ktoré zaplatíte rovno dvojnásobok (30 eur týždeň, 60 eur mesiac). Slovinskí policajti sa špeciálne sústreďujú na kontrolovanie známok kategórie 2B, takže dopredu si overte, či vaše auto nepatrí práve do tejto skupiny. Zoznam všetkých vozidiel kategórie 2B nájdete na tomto odkaze.

Aby ste nedopadli ako moji známi, ktorí nedávno absolvovali služobnú cestu firemným vozidlom Ford Tourneo Custom do Ljubljany, a keďže nevedeli o novej kategórii známky 2B, tesne pred rakúskou hranicou museli zaplatiť pokutu 110 eur. Nekompromisne, vôbec ich nezaujímalo, že mali zakúpenú známku nižšej kategórie. Toto neskutočné zderstvo, ak zoberieme do úvahy pomer ceny k diaľničným kilometrom, je už naozaj dôvod, prečo sa slovinským diaľniciam vyhnúť a ušetrené peniaze minúť napríklad na dobrú večeru. Tu je návod ako na to.

Obchádzka slovinskej diaľnice bez poplatku

Keďže obchádzka vedie po okresných cestách, odporúčame ju využiť hlavne v prípade, keď na ubytovanie nastupujete v iný deň ako v tradičnú sobotu. Počas víkendu bude aj na nej určite husto. Za ideálnej dopravnej situácie celá obchádzka trvá približne 50 minút, čo je len o 20 minút viac než po diaľnici. Na obchádzku treba zísť ešte v Rakúsku na 226. kilometri diaľnice A9. Odbočíte na Gersdorf a následne na t-čkovej križovatke vľavo na Gersdorf a Mureck. Pokračujete stále rovno až do obce Mureck, kde už stretnete tabuľu smerujúcu na Slovinsko. Na konci obce Mureck je ďalšia tabuľa, navádzajúca na štátnu hranicu so Slovinskom. Za hranicou nasleduje železný most a za ním obec Trate, v ktorej hneď za tabuľou začiatku obce na prvej t-čkovej križovatke odbočíte doprava na Lenart. Pokračujete na Lenart a Maribor. V obci Lenart na prvej t-čkovej križovatke už len na Maribor a na ďalšej svetelnej sledujete smer Zagreb/Ptuj. Následne rovno na Ptuj, až dorazíte do mesta a v Ptuji na prvej svetelnej križovatke odbočíte na Zagreb. Potom vás čaká niekoľko kruhových objazdov po sebe, na ktorých treba sledovať smer Zagreb. Prvý prejdete rovno, na druhom odbočíte vpravo, ďalšie dva opäť rovno a na piatom znova odbočíte vpravo. Stále sledujete smer Zagreb. Za mestom Ptuj nasleduje most a za ním ďalší kruhový objazd, ktorý treba prejsť rovno. Aj diaľničnú križovatku Draženci vezmite rovno smerom na Zagreb a ani sa nenazdáte a ste na chorvátskej diaľnici.

Problémom trasy cez Rakúsko v hlavnej letnej sezóne môžu byť preplnené diaľnice a hlavne časté dopravné zápchy, ktoré vedia cestu pekne predĺžiť a znepríjemniť. Preto uprednostňujem plynulejšiu a kratšiu, hoci menej pohodlnejšiu trasu cez Maďarsko. Často bývajú v poslednej dobe problémy hlavne okolo Viedne, ktorú odporúčam obísť cez Eisenstadt. Z Bratislavy sa vydáte klasicky po diaľnici A6 na Viedeň, ale na križovatke Budapešť/Viedeň pokračujete zjazdom na Budapešť a hneď na druhom exite pri Designer Outlet Parndorf diaľnicu opustíte smerom na Neusiedler Am See a pokračujete na Eisenstadt. Hlavný dopravný kotol okolo Viedne tak elegantne obídete a na diaľnicu A2 sa napojíte až za Wiener Neustadt.

Cesta z Východného a Stredného Slovenska

Obyvatelia Východného a Stredného Slovenska to majú v podstate jednoduché. Najlepšia trasa vedie cez Budapešť, na ktorej prejazd má už každý vlastný recept. Z Východu je ideálne vziať to cez obchvat a potom pokračovať na E71 na Balaton a Nagykanizsu. Zo Šiah zase čo najkratšou, priamou cestou cez mesto. Kto si netrúfa, môže využiť obchvat, ale najazdí veľa kilometrov navyše. Poplatok za 10-dňovú maďarskú diaľničnú známku je podľa oficiálneho cenníka 2975 HUF, teda približne 9,50 eura. Pokiaľ si ju zakúpite na slovenskej strane, tak s príplatkom za 11,90 eura (diaľničný hraničný priechod Jarovce). Mesačná diaľničná známka vás vyjde na 4780 HUF (15,40 eura). Počas hlavnej letnej sezóny môže byť z dôvodu priveľmi hustej dopravy problematický nielen obchvat Budapešti, ale tiež hraničný priechod z Maďarska do Chorvátska. Preto ak chcete ušetriť nejaký čas, v prvom rade odporúčame naplánovať si cestu cez Budapešť a hranice v noci. Za ďalšie, diaľničný hraničný priechod z Maďarska do Chorvátska (Letenye-Goričan) obísť cez starý Goričan, doposiaľ označovaný ako priechod pre nákladnú dopravu. Minimálne z chorvátskej strany je už dnes priamo na diaľnici označený ako priechod pre osobné aj nákladné autá. Vždy, aj počas hlavnej letnej sezóny som na ňom nestretol viac ako jedno až dve autá čakajúce na kontrolu dokladov. Pokiaľ cez neho prechádzate do Chorvátska, je to prvá možnosť na zámenu peňazí. Po ceste domov na benzínovej pumpe tesne pred hranicou zase príležitosť minúť posledné chorvátske kuny.

S utečencami sme neprišli do kontaktu ani raz. Pripomenul nám ich len ostnatý drôt na maďarskej hranici.

ENC a diaľničné poplatky v Chorvátsku

Stále viac Slovákov využíva možnosť platenia chorvátskeho diaľničného mýta pomocou elektronickej krabičky ENC, ktorú pod slovenským názvom „krabička“ poznajú už aj zamestnanci predajných miest na hlavných diaľničných ťahoch. Čiže stačí povedať, že máte záujem a kúpu krabičky a personál hneď bude vedieť o čo ide.

Dôvod pre zakúpenie krabičky je stále rovnaký ako po minulé roky – zľava, alebo skôr kredit navyše vo výške 21,74% zo sumy, ktorú zaplatíte. Ďalším, tiež dosť podstatným plusom je rýchlejší a komfortnejší prejazd cez mýtnice, keďže držitelia ENC majú zvlášť vyhradené jazdné pruhy. Krabička sa registruje na osobu a nie na auto, takže môžete si ju posúvať v rámci rodiny, alebo partie. Pri zakúpení krabičky dostanete tiež prístupové heslá na internetovú stránku, kde si môžete sledovať výšku vášho kreditu, prípadne si ho dobíjať, ale aj sledovať každú jednu platbu a čas, kedy bola uskutočnená. Takže ak si krabičku požičiavate viacerí, majiteľ krabičky vám vie cez internet presne spočítať, koľko ste mu minuli z kreditu. Pri ceste zo Slovenska sú dve hlavné predajné miesta, kde si krabičku môžete zakúpiť. Pre motoristov prichádzajúcich z Maďarska je prvou alternatívou platidlo Varaždin. Druhou je hlavná diaľničná križovatka Zagreb-Lučko, čo je zároveň prvé predajné miesto pre tých, ktorí prichádzajú z Rakúska. Na týchto dvoch miestach si môžete tiež vymeniť nefunkčnú krabičku. Teda v praxi zakúpiť novú, ale s tým, že vám pripíšu celý pôvodný kredit, ktorý ste mali na účte. Krabičku kus za kus nevymieňajú. Môžete si len zakúpiť novú. Celý zoznam predajných miest nájdete tu: http://hac-onc.hr/en/toll-payment/sales-points

Pokiaľ nie ste kamarát s platením cez internet, kredit sa dá dobíjať aj na predajných miestach, prípadne cez sms, alebo na každom platidle – len pracovník za kasou musí mať na vás čas a byť ochotný kredit vám doplniť. Pretože kým mu stoja pred platidlom v rade autá čakajúce na platenie, nebude mať priestor sa vám venovať. Ideálne je preto opýtať sa na dobíjanie na menej frekventovaných výjazdoch z diaľnice. A ešte jedna dôležitá vec. ENC krabička spoločnosti HAC neplatí na diaľnice zo Zagrebu na Maribor ani na ťahu Zagreb-Rijeka, teda smerom na Istriu. Tieto úseky diaľnice spravuje iná firma, ktorá ponúka vlastné krabičky.

Chorvátska ENC aplikácia: http://hac.hr/hr/cestarina/enc/mobilna-aplikacija

Ticho a kľud pred sezónou na ostrove Pag v Chorvátsku. Pieskové pláže sú aj mimo sezóny čistejšie a viac udržiavané než v Čiernej Hore.

Na Makarsku cez Bosnu alebo Čiernu Horu

Čierna Hora bola v minulosti lacnejšou alternatívou k Chorvátsku. Mnohých ale odrádzala dlhá jazda autom. V posledných rokoch pribudli na všetkých trasách do Čiernej Hory, či už cez Chorvátsko, Bosnu a Hercegovinu alebo Srbsko nové diaľnice, preto som bol zvedavý, koľko dnes cesta autom do Čiernej Hory reálne trvá a ako sa Čierna Hora za posledných osem rokov, čo som tam nebol, zmenila.

Cestou dolu som sa vybral po trase, ktorú mi odporučili Černohorci žijúci na Slovensku - Bratislava, Budapešt, Mohač, Osijek, Slavonski Šamac, Zenica, Sarajevo, Trnovo, Foča, Šćepan Polje, Nikšić, Podgorica, Budva. Prvá časť cesty po Mohač odsýpa rýchlo, pretože takmer po chorvátske hranice vedie diaľnica. V noci sme cez Maďarsko prešli za tri hodiny. V Chorvátsku sa tempo na chvíľu spomalí, kým sa nedostanete na krátky úsek diaľnice za Osijekom, ktorý vedie až po bosniansku hranicu. Za tento úsek zaplatíte 28 kuna. Prejazd Chorvátskom nám trval približne hodinu a pol a pokiaľ potrebujete natankovať, buď tak urobte ešte v Maďarsku, alebo počkajte až do Bosny a Hercegoviny, pretože na chorvátskom úseku nestretnete takmer žiadnu čerpačku a v Bosne sa to aj viac oplatí. Liter nafty počas našej návštevy stál v prepočte 80 centov, čo bolo o vyše 20 centov za liter menej ako sme tankovali doma.

Ceny palív v Chorvátsku.

Na prvých čerpacích staniciach v Bosne máte prvú príležitosť zameniť si peniaze. Aspoň na diaľničné poplatky. Kdekoľvek a čokoľvek ale nie je problém zaplatiť aj v eurách. Kurz je dva ku jednej. V Bosne sa to čerpačkami len tak hemží. Všade je zároveň zdarma wifi pripojenie na internet. Prejazd Bosnou až po priemyselné mesto Zenica, známe obrovskými železiarňami, ktoré zamorujú celé okolie, je najpomalší a zároveň najnudnejší úsek celej cesty. Treba si tam dávať na dodržiavanie plných čiar aj rýchlosti, pretože policajné hliadky v pravidelných rozostupoch striehnu na nedodržiavanie predpisov.

Pri prejazde Bosny a Hercegoviny si dávajte pozor na dodržiavanie rýchlosti a plných čiar. Policajné hliadky stretnete veľmi často.

Za Zenicou potom nasleduje asi 50 km úsek novej diaľnice až po Sarajevo, za ktorý zaplatíte 6 mariek (3 eurá). Diaľnica pokračuje ešte ďalších 15 km za Sarajevo smerom na Mostar. Preto ak sa chystáte na dovolenku do okolia Makarskej, je celkom na zváženie, či nevyužiť práve cestu cez vnútrozemie, teda cez Bosnu, pretože vyhnete sa poplatkom za chorvátsku diaľnicu, čím ušetríte aspoň 30 eur (poplatok za chorvátske diaľnice od Goričanu až dolu vychádza na cca 40 eur). Navyše v Bosne si aj lacnejšie natankujete a v reštauráciách popri ceste môžete ochutnať fantastickú pečenú jahňacinu. Takže úspora môže byť ešte väčšia.

Ceny palív v Bosne a Hercegovine

Problémom tejto trasy je, že pokiaľ cestujete s deťmi, nemáte ich kde nechať vybehať. Chýbajú ihriská na čerpacích staniciach, na aké sme zvyknutí z diaľničných odpočívadiel v Chorvátsku. Preto jediná možnosť je absolvovať celú trasu v noci kým deti spia, aby ste nemuseli každých 10 minút odpovedať na otázku: „Kedy tam už budeme?“

Koncom apríla sme v bosnianskych horách videli popri ceste ešte kopy snehu. Miestami boli vysoké až pol metra.

Raj pre rafterov

Divokejšia, ale atraktívnejšia cesta pre tých, ktorí chcú vidieť peknú prírodu a prípadne aj niekde prenocovať je potom trasa cez Čiernu Horu.

My sme zo Sarajeva pokračovali na Foču a hraničný priechod Ščepan Polje. Ešte na obchvate Sarajeva treba trafiť správnu odbočku, čo sa nám na prvýkrát nepodarilo. Preto sledujte výjazd letisko a cestu M18. Sotva sa za Fočou cesta začne zužovať, či dokonca miestami asfalt nahradí šotolina, neľakajte sa. Nezablúdili ste a nie ste na konci sveta. Cesta je vo výstavbe. V pokoji pokračujte ďalej a kochajte sa okolitou prírodou. Teda pokiaľ cez tento úsek pôjdete za dňa. Keby sme nemali so sebou v aute človeka, ktorý túto cestu poznal a išiel by som po nej navyše v noci, bol by som aj ja na vážkach, či idem správnym smerom. Až po hranicu s Čiernou Horou to bol najhorší, ale zároveň najkrajší úsek celej trasy. Keďže bol čas na obed a mali sme chuť na tradičnú miestnu špecialitu, pečenú jahňacinu, miestni nám odporučili zastaviť v kempe Stari Dud, ktorí je, ako sme neskôr zistili, obľúbenou destináciou aj Slovákov. Chodia sem za raftingom. Rieka Drina svojou priezračne tyrkysovou vodou a dravým tokom veľmi pripomína čiernohorský živel Tara. Bývate a žijete lacnejšie ako v Čiernej Hore, pričom keď vás Drina omrzí, kľudne môžete chodiť raftovať aj na Taru do Čiernej Hory. Miestni ľudia sú veľmi milí. Domáca pani (asi majiteľka kempu) nám k jedlu zadarmo venovala pečené zemiaky a domáce koláče. Len tak...

Cítiť, že turistov si tu vážia a majú ich radi.

Vnútrozemie a neobývané pobrežie Čiernej Hory ešte stále pripomína raj na zemi. Mohutné hory a dravé rieky vzbudzujú rešpekt. Pieskové pláže sú zase oázou
ideálneho oddychu s rodinou.

Konečne Čierna Hora

Po 12 hodinách cesty z Bratislavy konečne vstupujeme do Čiernej Hory, ktorá nás víta ešte krajšou scenériou. Dravá rieka Piva, z ktorej ľadového odtieňa vody vám naskakuje husia koža, ani sa jej nemusíte dotknúť. Nádherné kaňony aj do skál vytesané tunely, v ktorých si niekedy pripadáte, akoby ste vpadli do tmavej diery. Každý pohľad okolo seba dvíha adrenalín a chytá za srdce zároveň. Čierna Hora je stále malý kusa raja na zemi, ktorý na veľmi malej rozlohe ponúkne vysoké kopce, dravé rieky s kaskádami, prírodné Skadarské jazero, ktorého rozloha kolíše medzi 370 km² až 530 km² a siaha až do Albánska, či jadranské pobrežie s nádhernou 13 km dlhou pieskovou plážou, vzdialenou 5 km od mesta Ulcinj. Aktívni dovolenkári si tak prídu na svoje.

Posledný úsek cesty z Bosny do Čiernej Hory bol najdivokejší, ale zároveň najkrajší z celej trasy. Cesta sa výrazne zúžila, asfalt nahradila miestami šotolina. Nič zásadné sa však nedeje,pretože cesta je vo výstavbe a v pohode ňou prejdete aj bežným osobným autom.

Z Perly Jadranu perla divokej urbanizácie

Zatiaľ čo vnútrozemie krajiny a príroda sa našťastie nemenia, pobrežie budvanskej riviéry zachvátil doslova stavebný ošiaľ. Rusi, ktorí postupne skupujú celé čiernohorské pobrežie urobili z Budvy a niekdajších malebných rybárskych dediniek v jej okolí druhé, nevkusné Monte Carlo. Stavia sa hlava nehlava. Zapĺňa sa každé voľné miesto, a kde už nie je kam sa rozširovať, ide sa do výšky. Turisti si pozerajú nie do okien, ale rovno do taniera. Keď som videl, čo sa budvanskej riviére prihodilo za uplynulých 8 rokov, bolo mi do plaču. Už hlboko mimo sezóny nemáte kde zaparkovať, pretože všetko je zastavané. Neviem si predstaviť, ako to tam musí vyzerať počas júla a augusta. Navyše, keď ešte ďaleko pred sezónou som nadobudol pocit, že v krajine je viac áut než obyvateľov. Rusom sa prispôsobili aj ceny ubytovania a reštauračných zariadení. To znamená, že v lacnejších podnikoch sa najete za ceny ako v centre Bratislavy. V lepších vás večera bude stáť ešte viac. Preto minimálne budvanskú riviéru nemožno považovať za alternatívu k Chorvátsku ani náhodou.

Koľko veľa urobí so záberom na pláž a more slnko... Ticho a kľud pred sezónou na pláži v Čiernej Hore.

Budvanská riviéra: z perly Jadranu sa stala perla divokej urbanizácie. Rusi premenili Budvu na druhé Monte Carlo.

Ak rozmýšľate nad pobyt pri čiernohorskom jadranskom pobreží, odporúčame ísť viac na juho-východ smerom k Albánsku. Barska, či ulcinjska riviéra sú vraj minimálne o tretinu lacnejšie. Aspoň, že palivá majú v Čiernej Hore ešte ako tak lacné a výhodou je aj naša mena – euro. Za liter nafty sme zaplatili 90 centov.

Všetko po starom. Namiesto postavenia mosta a šetrenia životného prostredia, prepravu cez kotorský záliv stále zabezpečujú trajekty. Niekoľko minútová plavba s jedným autom vás vyjde na 4,50 eura.