+6

TEST Renault Clio 1,5 Blue dCi: Naftový rýchlik

V poradí druhý test nového Renaultu Clio venujeme predovšetkým motoru, pretože sme dostali málo vídanú naftovú verziu 1,5 dCi.

Po kauze dieselgate chcel nejeden ekologický aktivista hodiť všetky naftové motory cez palubu, ale to nepôjde. Testy najnovších turbodieselov ukazujú, že sú až extrémne úsporné a zároveň čisté, čo sa emisií týka. Práve sprísnené emisné limity, ktoré začnú plošne platiť od roku 2021, budú pre naftiaky vodou na mlyn. Flotilové emisie oxidu uhličitého klesnú na úroveň 95 g/km. Aby sa automobilky vyhli obrovským pokutám, budú musieť predávať veľa elektromobilov, hybridov a - paradoxne - naftových motorov. Tie z princípu emitujú menej oxidu uhličitého ako benzínové agregáty. Chcete dôkaz? Testovaný Renault Clio 1,5 Blue dCi so šesťstupňovou manuálnou prevodovkou produkuje od 95 do 101 gramov CO2 na kilometer (v závislosti od výbavy), kým základný atmosférický trojvalec 1,0 SCe 112 až 117 g/km. Rozdiel je to neveľký iba na oko. Za každý gram navyše a každý predaný kus konkrétneho modelu, budú automobilky platiť pokutu 95 eur. Sankcia sa s najväčšou pravdepodobnosťou odrazí v cene auta.

Radiaca páka na vyvýšenej konzole veľmi dobre padne do ruky. Kulisa je dostatočne precízna.

Pod kapotou Clia pracuje už ôsma generácia renaulťáckej jedna- päťky. Prvá si urobila veľmi zlé meno slabou mechanickou odolnosťou i problémami so vstrekovaním. Francúzi motor za ostatných 18 rokov podstatne prepracovali. Liatinový blok zostal, ale hliníková hlava valcov s dvojventilovou technikou je úplne nová. Má pedantne zakryté vstrekovače, vrátane rampy systému Common rail, vďaka čomu je mimoriadne tichá. Motor charakterizuje „mäkký“ a príjemný zvukový prejav. Prvotný záťah síce prichádza už okolo hranice 1500 1/min, ale približne do dvoch tisíc otáčok treba rátať s citeľnou turbodierou, teda s oneskorenou reakciou motora na zošliapnutie plynového pedála. Keď však jedna-päťka zaberie, šoféra svojou pružnosťou príjemne prekvapí.

Na Slovensku je pre Clio dostupná výhradne najvýkonnejšia verzia motora 1,5 Blue dCi. Jej výkon 85 kW (115 k) a najvyšší krútiaci moment 260 Nm, môžu po pridaní plného plynu vďaka funkcii overboost stúpnuť na 88 kW (120 k) a 285 Nm. Tieto čísla robia z naftového Renaultu Clio mimoriadne príjemné malé manažérske auto, s ktorým je radosť predbiehať na okreskách a keď na to príde, nie je problém dlhodobo udržiavať tempo 170 km/h na nemeckej diaľnici. To všetko pri doslova zázračnej spotrebe. Mimo mesta sme svižne jazdili do štyroch litrov nafty na sto kilometrov. Pri úspornej jazde za 3,7 l. V meste si Clio vypýtalo raz 5,5, inokedy rovných šesť litrov na sto kilometrov. Záležalo, či sme využívali obchvat alebo nie. Diaľničná spotreba pri tempe 135- 140 km/h dosiahla 5,6 l/100 km, pri spomínanej dlhodobej stosedemdesiatke tesne prekročila sedemlitrovú hranicu. Rýchlosť 130 km/h na šiesty prevodový stupeň znamená 2300 1/min. Celkový priemer sa ustálil na hodnote 4,5 l/100 km. Hoci palivová nádrž má objem iba 39 litrov, tesne sa nám podarilo absolvovať trasu Bratislava – Košice – Bratislava na jedno natankovanie (šli sme južnou trasou cez Zvolen).

O tlačidlá nie je na palubnej doske núdza a tak to má byť.

Nevýhody? Turbodiesel sa reálne dlho zohrieva, a tak jednoznačne nie je vhodný pre typicky mestské používanie. Šofér musí myslieť nielen na tankovanie nafty, ale aj vodného roztoku močoviny AdBlue. Nádrž na močovinu má objem 11,6 litra, jej hrdlo sa nachádza vedľa hrdla palivovej nádrže. Na koľko kilometrov vystačí, to týždňový test nestihol odhaliť. Naftová verzia má práve kvôli zásobníku na AdBlue o 25 litrov menší batožinový priestor (pojme 366 l).

Jazdné vlastnosti ťažší naftový motor zásadne neovplyvnil. Predná náprava má more mechanického gripu a Clio reaguje na pokyny volantom prakticky rovnako rýchlo ako trojvalcová benzínová verzia. Akurát naladenie prednej nápravy je máličko tuhšie, takže na väčších nerovnostiach sa od kolies do karosérie vedia preniesť rázy. Celkovo však auto pôsobí veľmi hutným dojmom. Aj jednoduchá zadná náprava zvláda väčšinu nerovností bez náznaku nervozity. Naftový Renault Clio na 17-palcových diskoch, obutých do pneumatík 205/45 nejazdí vyslovene plavne, ale zato veľmi potichu a kultivovane. Snáď mu to vydrží aj po väčšej porcii najazdených kilometrov.

Diesel sa za výfuk nehanbí a preto ho neskrýva.

KÚPIŤ, ČI NEKÚPIŤ?

Kombinácia malého auta a naftového motora zďaleka nie je univerzálnou voľbou. Clio však odhlučnením, jazdnými vlastnosťami a pohodlnými prednými sedadlami môže konkurovať aj kompaktom.

Súvisiace články

• Dacia Duster, Renault 5 aj Citroen C3 vo finále Európske auto roka 
• Renault 5 E-TECH: Prvé dojmy z jazdy (VIDEO)
• Nový Renault 4 na prvých záberoch
• JAZDA Renault Symbioz: Pragmatický kompaktný crossover